Ľudský život je už taký, prináša  radosti i žiaľ. Bolo potešením spolupracovať, stretávať sa a rozprávať  s Tónkom Hoffmannom, ako ho familiárne volali priatelia, pretože to bol dobrý človek.

V nedeľu 17. júla 2016 sa Banskou Bystricou niesla smutná správa.  Tónko odišiel do večnosti vo veku 67 rokov. Bol osobnosťou, za ktorú však nehovorili pózy, ale činy.

Dr. Anton Hoffmann sa narodil 15. januára 1949. Bol poslancom NR SR vo volebnom období 1998 – 2002 za Stranu demokratickej ľavice. Pracoval vo výbore pre obranu a bezpečnosť, bol predsedom osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti SIS a predsedom klubu poslancov NR SR za SDĽ.

Svoj aktívny život zasvätil aj práci v Slovenskom zväze protifašistických bojovníkov, kde vykonával funkciu podpredsedu Oblastného výboru SZPB v Banskej Bystrici. Už však nedostaneme od neho aktuálne mediálne výstupy z akcií SZPB. Počas tohtoročného Stretnutia generácií na Kališti neodmysliteľného Tónka nestretneme medzi tradičnými organizátormi a neporozprávame sa, už nevyfajčí svoju obligátnu cigaretku ani sa neusmeje. Ale možno sa jeho statočná duša bude na nás pozerať odkiaľsi zhora….

V poslednej dobe sa Tónko boril so zákernou chorobou, ktorej stoicky odolával. Jeho priateľ Ľubo Motyčka s ním zdieľal podobný osud. Po správe o úmrtí priateľa na svojom Facebooku napísal:

„Je mi to strašne ľúto. Dlhé roky som sa poznal s Tónkom Hofmannom. Ešte vlani som s ním v Regine robil rozhovor v rámci osláv SNP. Tohto roku sme sa stretávali na chodbe onkológie. Prehodili sme pár slov, robili sme si nádeje na vyzdravenie. Teraz som mu chcel povedať, že končím s liečením, že ma čaká vlastne už len kontrolné CT. A chcel som sa ho opýtať, ako sa má on.“

K tomu Motyčka dodal:

„V Banskej Bystrici je smútočné oznámenie. Tónko sa tiež už zbavil nepríjemných procedúr. Je mi to strašne ľúto. Aj jeho rodiny, ktorá si s každým takto chorým musí vytrpieť svoje…”

Ďalší Tónkov blízky priateľ  Ľubo Dzurák v internetovom magazíne Slovo napísal:

„Život je naozaj zvláštny. Denne stretávame desiatky ľudí a nič sa nedeje. Niekedy však stačí stretnúť jedného a ten sa vryje do našej pamäti na celý život. V nedeľu som dostal jeden z najsmutnejších mailov v živote. Stálo v ňom, že zomrel človek, ktorého som si nesmierne vážil, kamarát a ľavičiarsky spolubojovník Tónko Hoffmann.“

O jeho politickej životnej dráhe hovorí:

„Aj keď som sa s ním prvýkrát stretol až po roku 1989 ako s predsedom KV SDĽ v Banskej Bystrici, vedel som hneď, že to bude priateľ na celý život. Srdečný, priamy, otvorený a úprimný, to boli vlastnosti, ktoré z neho priam sálali. Aj vďaka nemu sa stala Banská Bystrica akousi baštou slovenskej ľavice po roku 1989.“

Spomína aj na Tónkovo pôsobenie v NR SR:

„Tieto vlastnosti si priniesol aj do NR SR ako poslanec za SDĽ v roku 1998. Jeho vystúpenia boli vždy rozvážne, vyvážené a nekonfrontačné. Predovšetkým vďaka svojim názorom a vlastnostiam sa stal neskôr predsedom poslaneckého klubu SDĽ. Nie vďaka tejto funkcii, ale svojím správaním a konaním si získal neskutočnú autoritu nielen v klube, ale aj u kolegov poslancov z iných politických strán, a to aj opozičných.“

Na záver Dzurák dodáva:

„Hovorí sa, že hodnotu vecí a ľudí spoznáme až vtedy keď ich strácame. No hodnotu Tónka Hoffmanna, kto ho poznal, si každý musel uvedomiť  už počas jeho života.“

Keďže Antona Hoffmanna sme poznali aj my v redakcii Bystricovín a istú časť jeho života sme na veľmi priateľskej báze spolupracovali, vyjadrujeme úprimnú sústrasť rodine a blízkym. Česť jej ho pamiatke!