Mesto Banská Bystrica ešte v decembri 2020 vypísalo výberové konanie na pozíciu vedúceho Odboru územného plánovania a architekta mesta na MsÚ, ktoré sa časom zmenilo na oddelenie. Keďže pôvodne sa prihlásili iba dvaja záujemcovia, predlžoval sa termín výberu, až napokon výberová komisia 14. októbra 2021 po pohovoroch  vybrala jedného zo štyroch uchádzačov.

Výberové konanie

Novým vedúcim Oddelenia územného plánovania a architekta mesta Banská Bystrica sa stal Ing. arch. Martin Pavelek, bývalý  hlavný architekt mesta Žilina. Je autorizovaným architektom Slovenskej komory architektov, kde je členom disciplinárnej komisie, členom výboru pre súťaže a verejné obstarávanie i členom skúšobného senátu SKA.

Zároveň je držiteľom viacerých prestížnych celoslovenských ocenení za architektúru ako je CE.ZA.AR, Stavba roka alebo Cena Dušana Jurkoviča, a taktiež je pravidelným členom porôt rôznych medzinárodných architektonických súťaží.

Patrí k spoluzakladateľom neformálneho združenia hlavných architektov krajských miest SR. Môže sa pochváliť bohatou publikačnou činnosťou v odborných periodikách či výstavnou činnosťou. Je autorom i spoluautorom mnohých realizovaných projektov, stavieb, rekonštrukcií, prestavieb a podobne.

Zľava Martin Pavelek a Ján Nosko

Primátor mesta  Ján Nosko hovorí:

 „Hlavný architekt patrí snáď k najdôležitejším pozíciám na mestskom úrade, pretože riadi a kontroluje nielen územný rozvoj, ale popri koordinácii činností príslušného oddelenia nastavuje aj stratégiu rozvoja mesta v rôznych oblastiach. Zároveň sa podieľa na tvorbe územnoplánovacích dokumentov a aktívne komunikuje s investormi pri hľadaní optimálnych riešení ich investičných zámerov v súlade s potrebami mesta. Som presvedčený, že odborná komisia vybrala v transparentom výberovom konaní spomedzi uchádzačov toho správneho a po rokoch bude zastávať túto dôležitú funkciu odborník a dobrý manažér, ktorý posunie oblasť urbanizmu a architektúry nášho pekného mesta vpred,“

Architekt Martin Pavelek dodáva:

„Banská Bystrica je pre mňa nová výzva. Po 25 rokoch spolupráce so samosprávami naprieč celým Slovenskom pri tvorbe miest a verejných priestorov, chcem moje skúsenosti zúročiť v prospech mesta pod Urpínom. Chcem, aby Banská Bystrica bola pre všetkých zapamätateľným mestom, v ktorom je príjemné bývať a žiť, chcem aby Banská Bystrica bola dobrou a lukratívnou  adresou na mape Slovenska.“

Výberové konanie viedla odborná komisia v zložení:

Ing. arch. Hana Kasová, vedúca oddelenia územného plánovania a životného prostredia BBSK, predsedníčka komisie MsZ pre výstavbu a technickú infraštruktúru, poslankyňa MsZ

JUDr. Marica Koreňová, prednostka mestského úradu

Ing. arch. Ján Barič, vedúci stavebného odboru MsÚ

Ing. arch. Vladimír Tomala, člen Rady primátora mesta pre architektúru a urbanizmus, člen komisie MsZ pre výstavbu a technickú infraštruktúru

Ing. arch. Pavel Bugár, architekt s viac ako 30-ročnou praxou a autorita v oblasti urbanizmu a územného plánovania

Ing. arch. Imrich Pleidel, člen predstavenstva Slovenskej komory architektov

Ing. arch. Vladimír Letovanec, bývalý vedúci odboru územného plánovania a architekta mesta

Výberová komisia

Hlavný architekt alebo mestský úradník?

Hlavný architekt mesta by mal patriť k najdôležitejším pozíciám v samospráve krajského mesta, ktorý riadi a kontroluje nielen územný rozvoj, ale popri koordinácii činností svojho útvaru nastavuje aj stratégiu rozvoja mesta v rôznych oblastiach. Zároveň sa podieľa na tvorbe územnoplánovacích dokumentov a aktívne komunikuje s investormi pri hľadaní najoptimálnejších riešení ich investičných zámerov v súlade s potrebami mesta.

Do roku 2015 existoval v Banskej Bystrici Útvar hlavného architekta (ÚHA) na čele s hlavným architektom mesta, ktorý bol podriadený priamo primátorovi.  V organizačnej štruktúre ÚHA boli špecialisti – architekti a inžinieri s odbornou spôsobilosťou pre architektúru a urbanizmus, dopravu a siete, ale aj pre verejné obstarávanie územnoplánovacej dokumentácie.

Banskobystrický ÚHA bol laureátom ceny Zväzu slovenských architektov za urbanistické dielo, Ceny primátora mesta a ďalších individuálnych ocenení pre doterajších hlavných architektov mesta, stal priekopníkom v spracovaní a aktualizácie digitálnej mapy mesta s celou infraštruktúrou inžinierskych sietí, rovnako aj elektronického geograficko-informačného systému.

Za elektronizáciu územného plánu mesta dostal cenu „Zlatý erb“ a  medzinárodné ocenenie ITAPA  za originálnu geoaplikáciu.  V rámci Slovenska si ÚHA v Banskej Bystrici od  Jána Kupca  až po Ľubomíra Kelemana udržal odborný kredit, čo uznávala aj Slovenská komora architektov (SKA).

Po takmer polstoročnej činnosti v roku 2015 na základe rozhodnutia vedenia mesta Útvar hlavného architekta skončil ako samostatná mestská rozpočtová organizácia s hlavným architektom mesta na jej čele a nahradil ho Odbor územného plánovania a architekta mesta s vedúcim zabudovaným v štruktúre mestského úradu, podriadený prednostovi.

Banská Bystrica tak de facto stratila pozíciu hlavného architekta mesta, ktorý mal výrazný vplyv na územný rozvoj mesta či vytváranie dôležitých urbanistických a architektonických koncepcií. Vedúci Odboru územného plánovania a architekta mesta na MsÚ sa stal de facto úradníkom. Mnohí profesní odborníci z ÚHA, ktorí sa priamo podieľali na vytváraní koncepcií urbanistického a územného rozvoja mesta, po prechode zo samostatnej organizácie pod mestský úrad odišli, čo sa prejavilo na kvalite práce  nového oddelenia.

Pritom Slovenská komora architektov (SKA) dlhodobo presadzuje samostatnosť útvarov hlavných architektov v krajských mestách:

„Model útvarov hlavných architektov je v celom stredoeurópskom priestore platformou pre odbornú spoluprácu a komunikáciu so širokou verejnosťou i predstaviteľmi verejnej správy. Negatívne tendencie rušenia takýchto útvarov sa v minulom období prejavili v chaotickom a nestabilnom rozvoji území s dlhodobým dopadom na životné prostredie. Zachovanie a znovu konštituovanie týchto odborných pracovísk v odpolitizovanej forme považuje SKA za základnú podmienku harmonického, trvalo udržateľného a úspešného rozvoja územia. Za nevyhnutné považujeme legislatívne zakotvenie takýchto inštitúcií v stavebnom zákone a zákone o obecnom zriadení.“

Viaceré veľké mestá, ktoré postupovali podobným spôsobom ako Banská Bystrica, sa postupne vracajú k modelu samostatných útvarov hlavného architekta, hoc aj pod iným názvom. Potvrdzuje to aj súčasná hlavná architektka mesta Bratislava Ingrid Konrad:

„Dnes už vieme, že zužovanie verejnej správy, zrušenie pôvodného útvaru hlavného architekta, kde sa koncentrovali témy rozvoja mesta a posudzovali projekty, bolo chybou. V súčasnosti máme málo odborníkov na prácu na rozvoji takmer polmiliónového mesta, veľa vecí je trvalo zanedbávaných a medzi nimi je aj regulácia rozvoja územia mesta na úrovni územných plánov zón.“

Ingrid Konrad

Otvorenou otázkou zostáva, či novoprijatý vedúci Odboru územného plánovania a architekta mesta zostane úradníkom alebo sa banskobystrická samospráva predsa len nevráti k osvedčenému modelu hlavného architekta mesta so samostatným útvarom podriadeným primátorovi.

Škoda, že na základe takmer šesťročnej skúsenosti s „úradníckym hlavným architektom“ sa pred týmto výberovým konaním odborne nezhodnotilo predchádzajúce obdobie pôsobenia Odboru územného plánovania a architekta mesta na čele s Ing. arch. Vladimírom Letovancom, ktorého posledný rok vystriedala poverená vedúca oddelenia Ing. arch. Ivica Gašparovičová.

Nepoznáme plusy a mínusy tejto úradníckej funkcie v riadení územnoplánovacích procesov či vytváraní koncepcií ďalšieho územného rozvoja mesta. Podľa viacerých odborníkov v tejto oblasti sa kvalita činnosti nového odboru či oddelenia  MsÚ oproti samostatného ÚHA zhoršila. O skutočnom poslaní a náplni práce hlavného architekta mesta sa však neviedla žiadna odborná diskusia ani medzi architektmi a urbanistami v Banskej Bystrici či v zastupiteľskom zbore.

Treba dúfať, že skúsenému architektovi Martinovi Pavelekovi sa podarí pozdvihnúť urbanistický rozvoj mesta Banská Bystrica na vyššiu úroveň…