Neposlanci – členovia komisií zastupiteľstva nemajú nárok na odmenu

SPRÁVY
1 /

Hoci otázka (ne)odmeňovania členov odborných komisií mestského zastupiteľstva z radov neposlancov je vyriešená v zákone o obecnom zriadení, ktorý na rozdiel od poslancov neumožňuje vyplácať odmenu za účasť na zasadnutiach komisií neposlancom, opäť sa objaví na februárovom mestskom zastupiteľstve v Banskej Bystrici.

Zákon rieši iba poslancov v komisiách MsZ

Návrh na schválenie odmien neposlancom za účasť v komisiách podal v diskusii na vlaňajšom decembrovom zastupiteľstve poslanec Martin Klus, ktorý je zhodou okolností zároveň aj poslancom zákonodarného zboru NR SR. Prednosta mestského úradu Martin Adamec vypracoval k tomuto návrhu odborné stanovisko, ktoré predkladá poslancom MsZ.

„Zotrvávame na právnom stanovisku, ktoré sme predložili na zasadnutí mestského zastupiteľstva dňa 23. 6. 2016 reagujúc na uznesenie mestského zastupiteľstva č. 128/2015 – zo dňa 19. 5. 2015, ktorým mestské zastupiteľstvo žiadalo prednostu mestského úradu, okrem iného, zahrnúť do Zásad odmeňovania poslancov i odmeňovanie členov komisií – neposlancov,“

uvádza sa v aktuálnom stanovisku prednostu MsÚ.

Podľa neho Zákon o obecnom zriadení v platnom znení, Štatút Mesta Banská Bystrica a ani platný Rokovací poriadok komisií mestského zastupiteľstva neupravuje odmeňovanie členov komisií. Uvedené predpisy charakterizujú komisie ako orgány MsZ, ich tvorbu, zloženie, úlohy, činnosť, práva a povinností členov komisií.

Situácia v Banskej Bystrici

Podľa platných Zásad odmeňovania poslancov MsZ v Banskej Bystrici predseda komisie má nárok na odmenu za plnohodnotnú účasť na komisii vo výške 15 % a člen komisie 7,5 % priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v národnom hospodárstve za predchádzajúci kalendárny rok. Tá za rok 2015 pre účely výpočtu výšky odmien minulom roku dosiahla 883 eur.

Pre zaujímavosť zloženie jednotlivých komisií MsZ v Banskej Bystrici je rôznorodé. Kým napríklad vo finančnej komisii je pomer poslancov a neposlancov 9 : 6 a v komisii pre územný rozvoj 10 : 3, v komisii pre rozvoj mestských častí k je to 7 :13 a v komisii pre školstvo a šport 7 : 8.

Zákon nepočíta s odmeňovaním neposlancov v komisiách

Hoci neposlanci sú v komisiách ich riadnymi členmi s hlasovacím právom, zákon stanovuje možnosť odmeňovania iba pre poslancov.

Zákon o obecnom zriadení rieši umožnenie výkonu funkcií poslancov aj ako členov komisií, náhradu mzdy a ušlého zárobku v ustanovení § 25 ods. 6, v zmysle ktorého:

„Poslanec nesmie byť pre výkon svojej funkcie ukrátený na právach ani nárokoch vyplývajúcich z pracovného alebo obdobného pomeru.“

Zamestnávatelia umožňujú poslancom výkon funkcie podľa osobitných predpisov; to platí aj o členoch komisií, ktorí nie sú poslancami. Obec uhrádza zamestnávateľom na požiadanie náhradu za vyplatenú náhradu mzdy alebo inej odmeny za prácu. Poslancom, ktorí nie sú v pracovnom alebo obdobnom pomere, obec poskytuje náhradu ušlého zárobku.

Výkon funkcie člena komisie mestského zastupiteľstva je funkciou verejnou. Pracovné voľno v zmysle Zákonníka práce poskytne zamestnávateľ bez náhrady mzdy, ak osobitný predpis alebo kolektívna zmluva neustanovuje inak alebo ak sa zamestnávateľ so zamestnancom nedohodne inak.

Zákon o obecnom zriadení však neustanovuje povinnosť ani možnosť poskytovania odmien členom komisií mestského zastupiteľstva. V zmysle § 25 ods. 9 sa uvádza:

„Poslancovi možno poskytnúť odmenu najmä vzhľadom na úlohy a časovú náročnosť výkonu funkcie podľa zásad odmeňovania poslancov.“

Zásady odmeňovania platia iba pre poslancov

Z uvedeného vyplýva, že poskytnutie odmeny poslancom za výkon funkcie nie je obligatórne. Avšak na uplatnenie tejto možnosti zákon stanovuje povinnosť prijatia Zásad odmeňovania poslancov, ktoré stanovujú kritéria, podľa ktorých budú poslanci za výkon funkcie odmeňovaní.

Ak by zákonodarca za tohto právneho stavu umožnil odmeňovanie neposlancov, tak by táto možnosť musela byť uvedená v zákone resp. v inom všeobecne záväznom predpise, ako je to napríklad pri odmeňovaní členov okrskových komisií pri voľbách. Štátne a samosprávne orgány môžu konať iba v medziach zákona, kým pre občanov platí princíp „čo nie je zakázané je dovolené“.

Žiadny platný zákon nesplnomocňuje mestské zastupiteľstvo na schválenie odmien pre členov komisií MsZ – neposlancov, preto by prípadné prijatie takéhoto uznesenia bolo v rozpore so zákonmi SR a tie majú možnosť meniť len poslanci NR SR.

Na Slovensku si niektoré samosprávy vykladajú zákon po svojom

Je zvláštne, že tak striktne v zmysle zákona, ako v Banskej Bystrici, nepostupujú všetky mestské samosprávy na Slovensku a niektoré umožňujú vyplácanie odmien aj neposlancom podľa svojich zásad (napríklad Poprad, Lučenec, Dubnica nad Váhom a ďalšie). Preto vyvstáva otázka, kto má pravdu?

V slovenskom zákonodarstve platí, že nižšia právna norma (napr. zásady) nemôže byť nad zákon. Inými slovami štátne orgány resp. orgány verejnej moci, teda aj obce a vyššie územné celky s ich orgánmi, môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach, rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Napokon komunálni poslanci pri svojom nástupe do verejnej funkcie skladajú sľub v znení:

„Sľubujem na svoju česť a svedomie, že budem riadne plniť svoje povinnosti, ochraňovať záujmy obce, dodržiavať Ústavu Slovenskej republiky, ústavné zákony, zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy a pri výkone svojej funkcie poslanca obecného zastupiteľstva ich budem uplatňovať podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia.“

Aj pre obce a mestá platí, že právny predpis vyššej právnej sily určuje obsah normy s nižšou právnou silou. Keď sa nižšia právna norma dostane do rozporu s vyššou právnou normou, do pohybu by sa mali dať mechanizmy, ktoré tomu mali vopred zabrániť alebo ak už k tomu došlo, majú veci napraviť…

Zdroj: mesto BB a (tom), Foto: ilust.