Na tento deň sa nevzťahovali také prísne obmedzenia, ako počas prvého vianočného sviatku Atmosféra v rodinách a domácnostiach sa uvoľnila, bola bezprostrednejšia a veselšia. Zavčas rána chodievali mládenci brodiť kone. Tento zvyk súvisel s tým, že svätý Štefan bol patrónom koní. Na Orave obsýpali kone ovsom, aby boli silné.

Častým zvykom v tento deň bolo umývanie sa v studenej vode, aby to zabezpečilo zdravie a silu v budúcom roku. Bývalo pritom veľa zábavy a aby dievky pri umývaní neprechladli, bolo povinnosťou mládencov počastovať ich domácou pálenkou.

Večer bol vyhradený zábavám. Pokoj a pohoda sviatočných dní a večerov bývali a aj dnes sú príležitosťou na vzájomné návštevy. Navštevujú sa príbuzní, známi a to nielen z vlastnej, ale často aj zo susedných dedín. Pritom platilo, že do dverí vstúpil prvý muž. Verilo sa, že ak tak urobí žena, môže to gazdovstvu priniesť v nastávajúcom roku nejakú stratu, alebo trápenie

Svätý Štefan bol prvý kresťanský mučeník a jeden zo siedmych diakonov prvej cirkvi. Podľa knihy Nového zákona – Skutky apoštolov bol v roku 33 v Jeruzaleme ukameňovaný pre vieru v Ježiša Krista na smrť. Uctieva ho katolícka, pravoslávna aj anglikánska cirkev. Sviatok sv. Štefana sa v západnej cirkvi slávi 26.decembra, hneď po vianočných sviatkoch. V byzantskom obrade (v gréckokatolíckej i pravoslávnej cirkvi) sa slávi o deň neskôr 27. decembra.

Na Západe sú jeho atribúty palma, kniha a kamene. V byzantskom obrade býva neraz znázorňovaný aj na diakonských dverách ikonostasu (keďže bol archidiakonom) často s kadidlom v ruke.

Na Slovensku je druhý sviatok vianočný dňom veselosti. Blízki a priatelia sa navštevujú s blahoželaniami. Na dedinách sa večer konajú štefanské zábavy.