Krátko po nástupe novej vlády prichádza z ministerstva dopravy dobrá správa pre Banskú Bystricu. Hoci nedávno vypracovaná štúdia za predchádzajúcej vlády považovala projekt pokračovania R1 z Banskej Bystrice cez Slovenskú Ľupču, tunelom popod Hiadeľské sedlo pod Donovalmi smerom na Ružomberok s napojením na D1 za neefektívny, preferujúc prepojenie R3 zo Žiaru nad Hronom na Turiec, súčasné ministerstvo dopravy sa vracia k pôvodnému riešeniu.

Súčasné ministerstvo dopravy sa vracia k pokračovaniu R1 z Banskej Bystrice

Podľa nového ministra dopravy Jozefa Ráža chce rezort dopravy pokračovať v príprave prepojenia diaľnice D1 s rýchlostnou cestou R1 tunelom pod Donovalmi. Vyhlásil to napriek tomu, že podľa poslednej koncepčnej štúdie ministerstva z vlaňajšieho októbra sa tento projekt pre odhadované vysoké náklady ukázal ako nereálny.

„Otázna je suma, ktorú si projekt vyžiada. Ale za našej administratívy sa určite bude pokračovať v prípravnom procese a v kreslení aj tohto úseku diaľnice,“

uviedol minister dopravy Jozef  Ráž.

Jozef  Ráž

Bývalé vedenie rezortu dopravy dalo vypracovať koncepčnú štúdiu, ktorá mala posúdiť možnosti severojužného cestného prepojenia na strednom Slovensku. Zo štúdie vzišlo sedem odporúčaní vrátane toho, že do budúcna je lepšie pracovať na prepojení severu a juhu cez Turiec. Dôvodom boli príliš vysoké náklady na projekt, ktoré sa odhadovali na viac ako dve miliardy eur.

Nový minister Ráž sa však odporúčaní štúdie držať neplánuje. Stretol sa už s výpočtom, ktorý ukazuje, že predpoklady použité pri hodnotení spomínaného dopravného prepojenia neboli úplne štandardné.

„Za mňa, určite sa toho držať nebudeme. Myslím si, že to prepojenie tam patrí a naozaj často netreba pozerať len na ekonomický aspekt toho, či niekde cesta byť má alebo nemá,“

povedal Ráž s tým, že metodika výpočtu výhodnosti alebo nevýhodnosti nejakej cesty sa môže veľmi líšiť.

Sieť diaľnic a rýchlostných ciest v SR

Pohľad do histórie R1

Možno je to náhoda, ale keď sú pri moci ľavicové vlády, tak sa presadzuje projekt pokračovanie trasy R1 z Banskej Bystrice na Ružomberok, keď ich vystriedajú pravicové vlády, prednosť dostáva prepojenie R3 zo Žiaru nad Hronom na Turiec.

Faktom zostáva, že uznesením vlády Roberta Fica č. 406/2010 bola rýchlostná cesta R1 za ministra dopravy Ľubomíra Vážneho doplnená o úsek Banská Bystrica, Slovenská Ľupča a Ružomberok, kde sa má rýchlostná cesta napojiť na diaľnicu D1. Po nástupe vlády Ivety Radičovej vtedajší minister dopravy Ján Figeľ toto uznesenie nerešpektoval a pokračovanie R1 zastalo.

Pôvodný projekt sa obnovil po návrate novej vlády Roberta Fica po roku 2012 a súperil s druhým projektom R3 Žiar – Turiec. Hoci o bystrickom variante rozhodli aj ďalšie vlády Roberta Fica a Petra Pellegriniho (vrátane vybudovania trojkilometrového úseku z mesta pod Urpínom do Ľupče), vláda Igora Matoviča to vypustila  z programových priorít, hoci páve táto trasa patrí medzi najlepšie pripravené úseky plánovanej výstavby ciest. Čakalo sa na vypracovanie novej štúdie…

R1 z Banskej Bystrice do Slovenskej Ľupče

Kontroverzná štúdia

Keď sa v októbri 2022 zástupcovia ministerstva dopravy, Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS), mesta Banská Bystrica a BBSK v Šalkovej zhodli na pokračovaní trojkilometrového úseku dostavby R1 po Slovenskú Ľupču s novým mostom cez železničnú trať v rámci I. etapy, čo si vyžiada vybudovanie preložky nového úseku cesty I/66 s okružnou križovatkou v Šalkovej vrátane nového mosta v tejto časti mesta, zdalo sa, že táto stavba predurčí aj pokračovanie R1 z Ľupče popod Donovaly.

O rok neskôr, priam symbolicky v piatok 13. októbra 2023 zverejnilo Ministerstvo dopravy SR dosluhujúcej úradníckej vlády Ľudovíta Ódora štúdiu stredoslovenského severojužného prepojenia medzi rýchlostnou cestou R1 alebo R3. Závery štúdie odporúčali vyriešiť stredoslovenské severojužné prepojenie koridorom vedeným prakticky cez západné Slovensko, hoci podľa Útvaru hodnoty za peniaze (ÚHP) pri ministerstve financií ani jedno z riešení nie je ekonomicky návratné.

Rokovanie v Šalkovej

Úseky R3 aj pokračovanie R1 sú porovnateľne dlhé. Zo Žiaru nad Hronom do Martina je to 59,5 km, z Banskej Bystrice do Ružomberka popod Donovaly 55 km. V prípade R3 bude nutné prekonať náročný terén pri Kremnici tunelom Čertov vrch v dĺžke 1,030 km, prepojenie R1 medzi Banskou Bystricou a Ružomberkom si vyžiada výstavbu dvoch tunelov popod Hiadeľské sedlo s celkovou dĺžkou 4,774 km.

Štúdia spochybnila prínosy stredoslovenského severojužného prepojenia rýchlostnou cestou R1. Na základe toho, že je výrazne konkurenčná pre prakticky západoslovenský koridor R3, navrhol rezort dopravy jej úplné vyradenie z TEN-T koridorov a cestnej siete. Tento záver však podľa viacerých odborníkov neznesie kritéria ani základnej logickej úvahy.

Predĺženie R1 Banská Bystrica – Slovenská Ľupča

Nový minister dopravy rešpektuje požiadavky Iniciatívy Stredné Slovensko

Na základe zverejnených informácií Ministerstva dopravy SR o záveroch štúdie severojužného prepojenia Slovenska rýchlostnou cestou, zvolal predseda Iniciatívy stredné Slovensko, primátor Banskej Bystrice Ján Nosko online stretnutie zástupcov tohto združenia, ktorého členmi sú predstavitelia samospráv zo stredného Slovenska. Tí jednomyseľne odmietli tendenčne spracované stanovisko, ktoré prišlo od úradníckej vlády na konci jej pôsobenia. So svojimi požiadavkami sa chceli obrátiť na nového ministra dopravy.

„Závery zverejnenej „štúdie“ považujeme preto za zásadné zlyhanie neuvedených autorov. Naviac sa v nej neuvádza žiadna použitá literatúra či relevantný zdroj. Už na prvý pohľad je rozdelenie úsekov a ich nákladová úroveň zjavne neobjektívna, v prospech západoslovenského koridoru. Publikovanie tak zásadného materiálu bez rokovaní s príslušnými regiónmi od vlády SR, ktorá nemá politický mandát je neprípustné. Dôrazne upozorňujeme, že v strategickom pláne rozvoja dopravy SR 2030, ktorý prešiel posudzovaním vplyvov na životné prostredie, je vybudovanie stredoslovenského severojužného prepojenia jednou z najdôležitejších priorít, ktorá má nespochybniteľné opodstatnenie a prínos,“

vyhlásil banskobystrický primátor Ján Nosko.

Zľava Ján Nosko a Ondrej Lunter

„Keď sa pozriem na zúfalý stav južného ťahu železnice, kde pri Fiľakove chodia vlaky krokom, lebo by sa vykoľajili, keď vidím, že cesta vlakom z Banskej Bystrice do Bratislavy trvá 4 hodiny, keď sa pozriem na počet obchvatov väčších miest v našom kraji, ktoré non-stop trpia tranzitnou dopravou, tak sa chcem aj vlády a úradníkov spýtať, čo v praxi pre nich znamená zaklínadlo “znižovanie regionálnych rozdielov”? Znamená to, že chcú náš kraj vyľudniť, aby tu nebolo potrebné investovať už do ničoho? Chcú sa tu na všetko vykašľať a potom si zhrozene šepkať po kaviarňach, z čoho sú tu ľudia frustrovaní a prečo volia niekoho iného, ako sa im páči?“ Pretože presne to to znamená v praxi. Je to signál pre investorov, že štát s týmto regiónom neráta a je to signál pre obyvateľov, že majú podporu hľadať niekde inde. Som presvedčený, že je to veľmi krátkozraký pohľad a prístup k budovaniu infraštruktúry potrebuje fundamentálnu zmenu pohľadu,“

dodal predseda BBSK Ondrej Lunter.

Nový minister dopravy Jozef Ráž sa k požiadavkám stredoslovenských primátorov, starostov i banskobystrického župana postavil kladne. Dal im za pravdu a vracia sa k pôvodnému projektu pokračovania R1 smerom na Ružomberok k D1.

Minister dopravy Jozef Ráž