V mestskom parku v minulosti pulzoval čulý spoločenský život. Banskobystričanky a Banskobystričania v ňom trávili voľný čas. Lokalita sa stala oázou pokoja, prechádzok a posedení. Slúžila na vzájomné stretávanie sa rodín i romantických schôdzok zaľúbencov. Samospráva má záujem park zachovať a citlivo zrevitalizovať pre ďalšie generácie.

Ozdravenie drevín v parku

Po vyhlásení krajinársko-architektonickej súťaže a zverejnení víťazného architektonického návrhu, prebiehajú jednotlivé kroky vedúce ku komplexnej obnove parku naplánovanej na roky 2025 až 2026. Vzácne dreviny vysadené v minulosti však naďalej zostávajú v ohrození.

Pre svoju ďalšiu existenciu vyžadujú bezodkladné zásahy. Mesto preto pripravilo projekt, v spolupráci so Záhradníckymi a rekreačnými službami, na ozdravenie drevín v parku. O financie na jeho realizáciu za takmer 70 tisíc eur požiadalo rezort kultúry.

Prvé zmienky o parku na Tajovského ulici siahajú do roku 1821. V 40-tych rokoch 19. storočia sa v priestore nazývanom Dolné lúky začalo s vysádzaním drevín. Lokalita sa nachádza v tesnej blízkosti Pamiatkovej rezervácie Banská Bystrica, v jej ochrannom pásme. Dominantou parku sú diagonálne alejové výsadby stromovej vegetácie a alejové výsadby po obvode parkovej plochy.

 „V súčasnosti je stav parku nevyhovujúci a neplní svoj účel. Máme ambíciu zachovať v ňom druhovú rozmanitosť pôvodných drevín. Niektoré z nich sú, žiaľ, v havarijnom stave a ohrozujú bezpečnosť návštevníkov. Pre ich záchranu je potrebné zabezpečiť nevyhnutný odborný zásah. Prvá etapa obnovy rozsiahlej národnej kultúrnej pamiatky v kritickom stavebno-technickom stave spočíva v sanácii nevyhovujúcej vegetačnej zložky a v odstránení náletových drevín. Celkovo predpokladáme ozdraviť 185 kusov stromov. Všetky kroky vykonáme v súlade s rozhodnutím Krajského pamiatkového úradu Banská Bystrica. A taktiež aj s plánom ošetrenia drevín, ktorý vychádza z minuloročného dendrologického posudku spracovaného certifikovaným arboristom,“

hovorí primátor Ján Nosko.

Z pôvodných druhov stromov sa dodnes zachovali hodnotné dreviny tvoriace druhovo rozmanité alejové a skupinové výsadby či solitérne dreviny. V najväčšom rozsahu ide o lipu, pagaštan konský, platan západný, agát biely, javor horský a mliečny. Menšie zastúpenie má buk lesný, jaseň štíhly a hrab obyčajný. V parku sú zastúpené aj ihličnaté dreviny z mladších výsadieb, a to smrek obyčajný a pichľavý, smrekovec opadavý, tujovec východný, cypruštek a borievka obyčajná. Krovinové porasty sú najviac zastúpené mahóniou, borievkou čínskou a borovicou kosodrevinou. Park je od roku 1994 národnou kultúrnou pamiatkou.

„Udržanie zelenej zložky v dobrom stave je nevyhnutné pre bezpečný pohyb ľudí, ako aj zachovanie historickej hodnoty parku. Realizácia projektu sa uskutoční počas tohto roka v časovom období, ktoré povoľuje platná legislatíva na ošetrenie a ochranu drevín, podľa ich druhovej skladby. Výsledkom projektu má byť záchrana čo najväčšieho počtu pôvodných stromov a krov v havarijnom stave, kým pristúpime ku komplexnej obnove parku,“

konštatuje architektka Hana Kasová, odborná garantka projektu predloženého na Ministerstvo kultúry SR a mestská poslankyňa.

Pri realizácii projektu sa počíta so zapojením Podniku medzitrhu práce, n.o., v rozsahu pomocných prác. Pôjde hlavne o čistenie priestoru po odborných zásahoch a nakladanie materiálu.

„O financie na projekt sme požiadali z programu Obnovme si svoj dom, ktorého gestorom je Sekcia kultúrneho dedičstva a štátneho jazyka Ministerstva kultúry SR. Celkovo pôjde o dotáciu vo výške 69 930 eur. Verím, že uvedené financie sa nám podarí získať, aby sa park stal kultivovaným prírodným prostredím pre návštevníkov. Z vlastných zdrojov mesto poskytne na projekt ozdravenia drevín 7 770 eur. Samospráva, okrem toho, na ošetrenie stromov a krov v mestskom parku vyčlenila vo svojom rozpočte na tento rok ďalších 50 tisíc eur,“

dodáva Vladimír Brieda, vedúci Oddelenia implementácie projektov MsÚ v Banskej Bystrici.

Hodnotenie zdravotného stavu a stability drevín spracovala pred desiatimi rokmi Technická univerzita vo Zvolene. Cieľom bolo aktualizovať informácie o drevinách a zistiť ich biotechnický stav. Zmapovaných bolo 850 ks stromov a krov.

Vybrané dreviny odporúčané na ošetrenie z danej inventarizácie, boli pred tromi rokmi zvlášť posúdené certifikovaným arboristom Ing. Martinom Kolníkom, ktorý navrhol aj ich bližšiu špecifikáciu ošetrenia s konkrétnym arboristickým zásahom. Posúdených bolo 240 ks stromov.

Vlani bol vypracovaný aj dendrologický posudok zameraný na prieskum zdravotného stavu a stability vybraných drevín akustickým tomografom (aktualizovaný stav drevín po veternej kalamite v roku 2021). Aj tieto informácie sú cenným podkladom pre ďalšie kroky k obnove národnej kultúrnej pamiatky.

Komplexná revitalizácia mestského parku 

O revitalizácii Mestského parku na Tajovského ulici sa začalo diskutovať už v roku 2000. Napriek tomu, že v priebehu ďalších rokov boli vypracované rôzne štúdie, projektové a ideové zámery, uskutočnila sa aj anketa medzi obyvateľmi, k uskutočneniu revitalizáciu parku nedošlo.

V roku 2018 Krajský pamiatkový úrad Banská Bystrica vydal rozhodnutie a súhlasné záväzné stanovisko k pripravenému  projektu vybranej skupiny krajinných architektov a inžinierov  M PROJECT z Popradu, ktoré bolo podmienkou pre začatie procesu obnovy národnej kultúrnej pamiatky.

Veľmi nádejne vyzerajúci projekt, ktorý bol predstavený verejnosti pred šiestimi rokmi, však narazil na odmietnutie zo strany rôznych záujmových skupín aktivistov a opozičných mestských poslancov, ktorým sa podarilo postupne zastaviť legislatívny proces na stavebnom úrade.

V októbri 2022 po získaní názorov verejnosti Mesto Banská Bystrica vyhlásilo verejnú súťaž na revitalizáciu mestského parku. Do súťaže sa zapojilo dvanásť krajinársko-architektonických tímov. Kvalitu doručených prác hodnotila sedemčlenná medzinárodná odborná porota. Tvorili ju renomovaní domáci aj zahraniční autorizovaní krajinári a architekti.

Vlaňajším víťazom sa stal kolektív GULAČOVÁ + ŠEREŠ architekti. Tím v zložení Irenej Šereš, Lenka Gulačová, Romana Šašinková a Katarína Gáliková podľa odbornej poroty najlepšie dokázal identifikovať problémy a poukázal na celoročný potenciál mestského parku.

„Najväčšou výzvou v rámci zadania bolo skĺbiť históriu a existujúce hodnoty parku s novodobými požiadavkami na verejný priestor tak, aby poskytoval návštevníkom kvalitné prostredie na trávenie voľného času a zodpovedal požiadavkám 21. storočia. K hľadaniu funkčných náplní parku nám slúžili aj podrobne spracované podklady z participatívneho procesu k jeho obnove,“

uviedol architekt Irenej Šereš.

Porota v komentári k víťaznému návrhu okrem iného uviedla, že grafická prezentácia naznačuje radikálnu obnovu alejí, čo bude asi najcitlivejšou kapitolou prerodu celého parku.

„Revitalizáciu alejí vnímame ako nosnú tému, ku ktorej bude nutný podrobný dendrologický prieskum a následná diskusia s pamiatkarmi a správcami zelene, na základe čoho sa určí najvhodnejšia cesta, ako pracovať s touto citlivou témou. Naším zámerom však nie je odstrániť všetku existujúcu zeleň v priestore a vysadiť celkom nový park. Niektoré dreviny sú v zlom zdravotnom stave, a preto bude nutné veľmi dobre uchopiť celkovú obnovu zelene, nie len alejí,“

myslí si záhradná architektka Lenka Gulačová.

Neodmysliteľnou súčasťou parku je v jeho strede umiestnený drevený altánok, ktorý by po  revitalizácii nemal byť situovaný v centre. Polemiku vyvoláva aj nová lokalizácia mýtneho domčeka, ktorú navrhol víťazný tím.

„Pôvodný návrh z roku 1896 altánok nemal, neskôr sa s ním uvažovalo mimo centrálny priestor. Altánok zároveň nemá žiadne pamiatkové ani architektonické hodnoty. Preto sme navrhli novotvar a jeho umiestnením uvoľňujeme centrálny priestor pre priehľady, pobytovú fontánu a rôzne aktivity, zároveň s ním altánok funkčne súvisí. Mýtny domček má svoje kvality a jeho replike sme prinavrátili funkciu knižnice v dotyku s relaxačnými plochami v tráve. Jeho pozícia je viac variabilná,“

dodal architekt Šereš.

Čakáme, kedy získa nový projekt revitalizácie mestského parku potrebné povolenia a mesto zasa finančné prostriedky z eurofondov, aby sa mohla začať dlho očakávaná obnova tejto národnej kultúrnej pamiatky.