Dňa 12. apríla 2021 podala skupina slovenských advokátov, vedcov, lekárov, zástupcov ďalších profesií a občianskych aktivistov podnet na Medzinárodný trestný súd v Haagu v súvislosti s experimentálnym celoplošným testovaním na Slovensku a z toho vyplývajúceho závažného porušovania ľudských práv i medzinárodných záväzkov SR niektorými vládnymi predstaviteľmi. Haagsky tribunál sa už začal touto vecou zaoberať a rozhodne, či začne v tejto veci pojednávanie.

Slovenský podnet na Medzinárodný trestný súd v Haagu

Skupina slovenských advokátov, vedcov, lekárov a ďalších osobností vidí v zavádzaní  vynucovaného celoplošného testovania (následne aj v obmedzovaní ľudských práv v súvislosti s tlakom na očkovanie obyvateľov) závažné porušenie medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich z ustanovení Rímskeho štatútu a iných medzinárodných záväzkov (napr. Dohovor o ľudských právach a biomedicíne).

Podanie do Haagu

Tieto skutočnosti môžu zakladať trestnoprávnu zodpovednosť niektorých členov vlády SR a ďalších osôb aktívne sa podieľajúcich na celoplošných testovaniach populácie SR, nevylučujúc spolupôsobenie subjektov so sídlom mimo územia Slovenskej republiky.

Ich úmyselným a organizovaným konaním mohlo dôjsť k takým porušeniam, ktoré tvoria s najväčšou pravdepodobnosťou dostatočný základ pre stíhanie skutkov s možnou právnou kvalifikáciou: zločiny proti ľudskosti a vojnové zločiny smerujúce voči vlastnému obyvateľstvu.

V Haagu o Slovensku

Medzinárodný trestný súd je prvý stály trestný tribunál príslušný na stíhanie genocídy, zločinov proti ľudskosti, vojnových zločinov a zločinov agresie. Bol vytvorený v roku 1998 tzv. Rímskym štatútom. Sídlo má v holandskom Haagu.

Súd sa skladá z predsedníctva, odboru pre odvolacie konanie, odboru pre súdne konanie a odboru pre prípravné konanie, úradu prokurátora a sekretariátu. Tvorí ho 18 sudcov, ktorých podobne ako prokurátora a jeho zástupcov volí Zhromaždenie štátov zmluvných strán Rímskeho štatútu na deväťročné funkčné obdobie.

Prvá časť podania zo Slovenska sa týkala celoplošného testovania, ktoré podľa signatárov porušilo jednak Norimberský etický kódex, a tiež Oviedský dohovor, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Tým je podľa signatárov daný právny základ pre stíhanie zločinov proti ľudskosti a vojnových zločinov niektorých predstaviteľov exekutívy Slovenskej republiky a ďalších osôb, smerujúcich voči vlastnému obyvateľstvu. Je tu vysoká pravdepodobnosť, že organizácia pomyselnej protiprávnej činnosti siaha aj mimo hranice Slovenskej republiky.

Advokátka a bývalá zástupkyňa Slovenska na Európskom súde pre ľudské práva  JUDr. Marica Pirošíková k  podnetu do Haagu uviedla:

„Ďakujem za spoluprácu advokátom, ktorým nie je ľahostajné, čo sa deje na Slovensku v oblasti ľudských práv a snažia sa o zmenu. Nie je to prvé ani posledné podanie, ktoré bolo zaslané medzinárodným súdnym orgánom. Vieme, že ani medzinárodné inštitúcie neexistujú v izolácii a môžu podliehať politickým vplyvom. Vo svojom úsilí, napriek absolútnemu sklamaniu z rozhodovacej činnosti Ústavného súdu SR, nepoľavujeme a riadime sa v týchto dňoch myšlienkou, že porazený je len ten kto sa vzdá. Všetci ostatní sú víťazi. Úmyselným a organizovaným konaním nepovolených medicínskych experimentov na Slovensku mohlo dôjsť k takým porušeniam, ktoré tvoria s najväčšou pravdepodobnosťou dostatočný základ pre stíhanie skutkov s možnou právnou kvalifikáciou zločiny proti ľudskosti a vojnové zločiny smerujúce voči vlastnému obyvateľstvu.“

Marica Pirošíková

Podľa advokáta Petra Weisa podanie do Haagu bolo krajným právnym riešením a v zásade sa mu dalo predísť, pokiaľ by si slovenské orgány činné v trestnom konaní riadne plnili svoje zákonné povinnosti a boli by zasiahli voči organizátorom akcie Spoločná zodpovednosť riadne a včas.

Práve nezasiahnutím sa iba rozšíril okruh podozrivých osôb a skutkov, čo viedlo k potrebe riešiť tento problém až na medzinárodnej úrovni. Vnútroštátna úroveň zlyhala a existujú indície, že zlyhanie malo organizovanú podobu a obzvlášť zavrhnutiahodné ciele.

„Povinné celoplošné testovania a následné zákazy mnohým ľuďom na Slovensku zapríčinili opakované fyzické, psychické aj spoločenské traumy. Vnímam, ako je im v nesprávne komunikovanej krízovej situácii metódou strachu vnucovaná výmena ich základných práv a slobôd za falošný pocit bezpečia. Falošná bezpečnosť nie je a nikdy nebude spôsobilá slobodu žiadnym spôsobom obmedziť,”

vysvetľuje Weis.

Peter Weis

Na Slovensku niekto snaží vytvoriť dve skupiny ľudí. Jednu s väčšími právami, než má mať tá druhá. O vyhliadkach na úspešnosť podania do Haagu Peter Weis povedal:

„Ak by sme si nemysleli, že šancu na úspech má, návrh do  by sme nepodali. A aktuálne finalizujeme ďalšiu časť podania. Spolu s ňou zašleme trestnému súdu množstvo konkrétnych rozpracovaných negatívnych prípadov, ktoré nám nahlásili obyvatelia Slovenska. Je ich už viac ako sto a priebežne pribúdajú. Prípady sa týkajú apartheidu na zdravotnom základe a diskriminácie skupiny občanov v rôznych situáciách (napr. zamedzenie vstupu do obchodov bez testu, prekročenie štátnej hranice, neposkytnutie základnej zdravotnej starostlivosti bez testu, ukončenie pracovných pomerov netestovaných a pod.). A to všetko napriek tomu, že testovanie bolo deklarované ako dobrovoľné, avšak fakticky (pri neúčasti) bolo nepopierateľne sankcionované.“

V Haagu ide o právne náročný  proces , kde tribunál posudzuje a zvažuje všetky argumenty pre a proti s dopadom na ľudské práva obyvateľov danej krajiny, ktoré mohli byť konaním vládnych predstaviteľov porušené. My budeme sledovať postup haagskeho Medzinárodného trestného súdu a aktuálne vás o ňom informovať.