Slovensko musí splatiť svoj historický dlh voči seniorom. Maroš Sefčovič v pondelok v hoteli Lux predstavil médiám svoj sociálny program pre seniorov. Je jedným z mála kandidátov, ktorý vo volebnej kampani miesto útokov na súperov hľadá riešenia problémov našich občanov.

Tlačová beseda Maroša Šefčoviča

Kandidát na prezidenta s podporou strany Smer – sociálna demokracia Maroš Šefčovič v Banskej Bystrici uviedol:

„Slovensku sa dnes ekonomicky darí. Musí sa preto vysporiadať so svojím záväzkom voči striebornej generácii seniorov, ktorá pred tridsiatimi rokmi zaplatila za zmeny v prospech demokracie a slobody. Tento svoj strieborný dlh voči dôchodcom totiž Slovensko dodnes nesplatilo.“

Maroš Šefčovič preto oznámil jeden zo zásadných bodov svojho volebného programu s názvom Strieborný dlh. V návrhoch opatrení na zlepšenie kvality života seniorov je napríklad zavedenie plnohodnotného trinásteho dôchodku, zníženie doplatkov za lieky, zavedenie seniorskej karty so všetkými dopravnými zľavami, väčšie možnosti poskytovania kúpeľnej liečby a mnohé ďalšie. 

„Chcem vytvoriť priestor na diskusiu za okrúhlym stolom o komplexnom zlepšení kvality života slovenských dôchodcov.Iba prezident s ľudskou tvárou a silným sociálnym cítením, presadzujúci spoločenský zmier, dokáže posadiť za jeden stôl politikov, odborníkov i samotných seniorov a pomenovať všetky oblasti, v ktorých sa striebornej generácii zatiaľ nevenuje dostatočná pozornosť,“ 

zdôraznil Šefčovič.

Prezidentský kandidát pripomenul, že rok 1989 znamenal zásadný míľnik vo vývoji spoločnosti. Priniesol ľuďom slobodu, demokraciu, možnosť cestovať, dal mladým obrovské perspektívy v rámci zjednotenej Európy. Časť dnešných seniorov však zároveň na tieto zmeny objektívne doplatila.

„Sú tu ľudia, ktorí roky vytvárali hodnoty, no zrazu sa rapídne znehodnotili ich celoživotné úspory. Prišli o miesta vo fabrikách, kde pracovali celé roky a nikto sa o nich nepostaral, nikto ich nerekvalifikoval. Neraz naleteli rôznym finančným podvodníkom, pretože nemali dostatok informácií a nevedeli sa zorientovať v rýchlo sa meniacej spoločnosti, kde  v tom často víťazil ten, kto mal ostrejšie lakte a drsnejšiu kožu,“

povedal Maroš Šefčovič.

Keďže dlho pôsobil v zahraničí, vo volebnej kampani prechádza naprieč celým Slovenskom a denne sa stretáva s občanmi. Veľmi emocionálne zážitky má zo stretnutí so seniormi v špecializovaných ústavoch, kde žijú a zdôverujú sa mu svojimi problémami. To bol jeden z dôvodov prečo tak silno zdôrazňuje sociálny aspekt svojho programu.

Zahraničná a domáca politika, úloha prvej dámy

Na otázku nášho portálu, či považuje úlohu prezidenta dovnútra krajiny v sociálnej oblasti za rovnako dôležitú ako je zahraničná politika a postavenie prezidenta v nej, Maroš Sefčovič odpovedal:

„Prezident musí spĺňať všetky atribúty, ktoré od neho vyžaduje ústava, reprezentuje krajinu navonok aj dovnútra. V zahraničnej politike sa skutočne cítim doma, mám veľmi dobrý osobný kontakt so všetkými predsedami vlád v EÚ a osobne ma prijímali prezidenti či králi vo všetkých krajinách Európy, vo Washingtone, v Rusku či Pekingu a toto by som chcel preniesť aj do prezidentského úradu. Osobné kontakty na nich mám v mobile, mnohí z nich mi vyjadrili podporu v prezidentskej kandidatúre. Určite by som chcel byť jasnou garanciou, že Slovensko chce hrať aj v tom budúcom období Ligu majstrov, že budeme pri tom najdôležitejšom stole a bude vytvárať budúcnosť EÚ ako členovia eurozóny.“

K sociálnej oblasti dodal:

„Zároveň je v súčasnej dobe na Slovensku dôležité posolstvo, ktoré dostávam od stoviek až tisícok ľudí, s ktorými sa stretávam, aby som urobil niečo pre celospoločenský zmier. My potrebujem niekoho kto spája a nie rozdeľuje, pozrite sa, ako sa žije dnes bežným ľuďom.  Niekomu sa darí viac, inému menej, ale najmä sociálna politika seniorov „Strieborného dlhu“ je mimoriadne aktuálna. Preto by som rád otvoril dvere prezidentského paláca každý mesiac pre ľudí, aby tam mohli prísť a nastoliť prezidentovi či prvej dáme svoj problém. To sa týka aj okrúhleho stola kompetentných k riešeniu sociálnych problémov “

V presadzovaní sociálneho programu prezidenta vidí Maroš Šefčovič dôležitú úlohu prvej dámy:

„Ja som mimoriadne hrdý na moju manželku Helenu nielen preto, že sa tak spontánne pridala k mojej kampani. Ona jasne deklarovala, že by chcela byť aktívnou prvou dámou, ktorá sa bude venovať práve sociálnym problémom ľudí. Vychádza to aj z našej rodinnej histórie, že máme k týmto témam blízky vzťah.“

Zaujímalo nás, či práve najkomplexnejšie rozpracovaný sociálny program strany SMER – SD nebol jednou z dôležitých pohnútok, ktorá viedla Maroša Šefčoviča k prijatiu ponuky kandidovať ako nezávislý s podporou najsilnejšej parlamentnej strany, keďže svojimi politickými názormi patrí k sociálnym demokratom:

„Takmer desať rokov som v rámci Európskej komisie pôsobil ako podpredseda v tíme sociálnych demokratov. Som ľavicový politik, takže aj ten sociálny program Smeru bol pre mňa mimoriadne dôležitý. Ale zhodli sme sa aj na tom, že prezident môže byť silný iba vtedy, keď bude vykonávať funkciu nezávisle, bude nadstranícky pre všetkých občanov SR, pripravený komunikovať so všetkými stranami. V sociálnej oblasti chcem ísť ďalej napriek tomu, že tu sa dosiahlo veľa v našej krajine.“

Maroš Šefčovič nám poskytol svoj sociálny program, ktorý Vám prinášame  plnom znení:

Strieborný dlh

Chcel by som Vám bližšie predstaviť  jeden zo základných bodov môjho volebného programu s názvom Strieborný dlh – už názov naznačuje, že reč je o senioroch. Napĺňam tým moju zásadnú prioritu, aby Slovensko malo prezidenta s ľudskou tvárou a silným sociálnym cítením.

Všetci poznáme slovenskú rozprávku o troch grošoch.  Prvý groš splácame našim rodičom za to, že nás vychovali. Druhý groš dávame našim deťom, aby sa mohli rozvíjať. A z toho tretieho groša žijeme.

Tejto krajine sa darí, stále rozprávame, aké máme výborné výsledky a ako ich ľudia musia pocítiť vo vlastných peňaženkách. Prešiel som Slovensko od Záhoria po Zemplín a stretol som sa so stovkami seniorov. Po týchto stretnutiach musím so smútkom konštatovať, že hoci sa Slovensku darí a od novembra 1989 – ako od kľúčového bodu zlomu – uplynulo 30 rokov, stále sme nesplatili náš dlh voči seniorom.

Rok 1989 priniesol obrovské zmeny. Na jednej strane sme získali slobodu so všetkými jej pozitívami, na druhej strane nám ostala generácia ľudí, ktorá celý prechod zo socialistického na trhové hospodárstvo reálne zaplatila.

Sú to ľudia, ktorí roky vytvárali hodnoty, no zrazu sa rapídne znehodnotili ich celoživotné úspory. Prišli o miesta vo fabrikách, kde pracovali celé roky, a nik sa o nich nepostaral, nik ich nerekvalifikoval. Neraz naleteli rôznym finančným podvodníkom, pretože nemali dostatok informácií a nevedeli sa zorientovať v rýchlo sa meniacej spoločnosti, keďže v tom čase neraz víťazil ten, kto mal ostrejšie lakte a drsnejšiu kožu.

Môžem Vám povedať konkrétny príklad z vlastného života. Krátko po revolúcii ostali obaja moji rodičia zrazu nezamestnaní. Otec aj mamička sa po zmene ekonomických vzťahov zrazu ocitli bez práce. S manželkou Helenkou sme vtedy akurát čakali našu prvorodenú dcéru, takže ani my sme nemali koruny nazvyš. Štyria dospelí ľudia z jednej rodiny sa zrazu ocitli v existenčných problémoch a dlho trvalo, kým sme začali žiť bez obáv z budúcnosti.

Máme tu teda generáciu, ktorá sa výrazne podieľala na tvorbe tejto krajiny, no dnes rozhodne nestojí v strede jej záujmu.

Ak jej chceme vrátiť, čo sme jej dlžní, už nemôžeme ďalej čakať. Ani dvadsať, ani desať rokov. Veľmi surovo, ale pravdivo povedané: títo ľudia nám postupne odchádzajú. A takýto spôsob riešenia problému – čakať, kým sám pominie – je nehodný krajiny, akou je Slovenská republika.

Nemôžeme čakať na stále lepšie a lepšie ekonomické výsledky, lebo by sa nikdy nezdali dosť dobré na to, aby sme sa konečne vyrovnali so svojimi morálnymi záväzkami voči seniorom. Aké hodnoty chceme vštepovať mladým, ak rezignujeme na medzigeneračnú solidaritu?!Ako sa majú starať o svojich vlastných rodičov či starých rodičov, ak neustále počúvame, že seniori sú vlastne príťaž, kazia nám poistné kmene zdravotných poisťovní, rozpočet Sociálnej poisťovne či míňajú štátne prostriedky na vlaky zadarmo?!

Veľmi oceňujem, čo sociálnodemokratické vlády na Slovensku vykonali v tejto oblasti a že na túto skupinu občanov mysleli. Ale je prirodzené, že na túto problematiku sa každý rezort pozerá aj prizmou svojho rozpočtu a iných priorít. A je prirodzené aj to, každý koaličný partner má svoju optiku.

Práve toto je však oblasť, ktorá si zaslúži pohľad zhora a človeka, ktorý vie posadiť všetkých zainteresovaných za jeden stôl – vrátane seniorov. Preto oznamujem, že jednou z mojich priorít bude naplnenie programu komplexného riešenia životnej situácie seniorov, ktorú som nazval Strieborný dlh.

Ak dostanem dôveru od ľudí, budem prezidentom s ľudskou tvárou a silným sociálnym cítením, ktorý chce hľadať celospoločenský zmier.   Mojou ambíciou je otvárať práve takéto témy za okrúhlym stolom s odborníkmi a zainteresovanými spoločenskými skupinami. Verím, že sa tento formát osvedčí a bude využiteľný aj na riešenie iných dlhodobých problémov v rodinnej a sociálnej politike – či už ide o pomoc znevýhodneným deťom, rodinám s iba jedným živiteľom a v ďalších prípadoch.

Nenahovárajme si, že so seniormi všetko vyriešime tým, ak im poštár raz ročne prinesie obálku s nejakým príspevkom. Títo ľudia potrebujú počuť, že si ich prínos spoločnosť váži, potrebujú mať pocit, že sú stále užitoční. A sú aj stále zodpovední voči svojim rodinám a okoliu.

Opäť Vám poviem prípad, s ktorým som sa stretol na návšteve jedného domu sociálnych služieb. Asi 80 – ročná babička mi so slzami v očiach hovorila, že jej dôchodok nestačí na zaplatenie všetkých nákladov a musia jej doplácať deti, ktoré však žijú ťažko a nemajú peniaze. A že by im zrejme najviac pomohla tým, keby čím skôr umrela. Bol som naozaj hlboko dojatý a kládol som si otázku, či je toto hodné vyspelej demokratickej krajiny v 21. storočí.

Kvalita života seniorov sa skladá z množstva oblastí, ktorým sa zatiaľ nevenuje primeraná pozornosť. Práve o komplexnej kvalite života dôchodcov chcem ako prezident hovoriť.Do diskusie za okrúhlym stolom budem preto navrhovať najmä tieto opatrenia:

V oblasti sociálnych vecí: premena vianočného príspevku k dôchodku na skutočný a plnohodnotný 13. dôchodok;

V oblasti zdravotníctva: znižovanie doplatkov na lieky a oslobodzovanie seniorov od doplatkov v prípadoch liekov, ktoré najčastejšie užívajú; 

V oblasti dopravy: komplexná úprava zliav a cestovania zadarmo pre vlakovú, autobusovú i mestskú hromadnú dopravu, čiže jedna zľavová karta bez nutnosti obiehať množstvo úradov;

V oblasti kúpeľníctva: liečebné poukazy zadarmo; 

V oblasti eurofondov: nájsť možnosti na financovanie sociálnych služieb i projektov, ako je napríklad tlačidlo pomoci, ktorým si senior vie kedykoľvek v núdzi privolať pomoc; 

V oblasti kultúry: čo najširší prístup na podujatia, ktoré financuje štát či samospráva;

V mediálnej oblasti: výrazne vyššia informovanosť seniorov zo strany štátu o všetkých ich možnostiach a povinnostiach, a to primeranou formou, nie iba elektronicky; 

V oblasti samosprávy: systematické vytváranie komunitných centier, kde dostanú seniori možnosť rozvíjať svoje koníčky, ale i venovať sa rôznym druhom prác, ktoré pre nich môžu mať aj finančný prínos.

Maroš Šefčovič sa onedlho vráti do Banskej Bystrice. V piatok 1. marca 2019 od 17:00 hod. sa s ním Bystričania a hlavne Bystričanky môžu stretnúť a porozprávať na oslavách MDŽ v športovej hale Dukla na Štiavničkách.