Nedávna voľba nového predsedu Európskeho parlamentu narušila tradičnú politickú rovnováhu vo vedení EP medzi ľudovcami a socialistami. Viacerí politickí analytici si kladú otázku, aké to môže mať dôsledky pre budúcnosť Európskej únie.
Nerovnováha vo vedení EP
Po odchode predsedu Európskeho parlamentu – sociálneho demokrata Martina Schultza zo skupiny socialistov a následnej voľbe nového stoja v čele najdôležitejších inštitúcií EP len kresťanskí demokrati (ľudovci). Predsedom Európskeho parlamentu je Antonio Tajani (EPP), predsedom Európskej rady Donald Tusk (EPP) a predsedom Európskej komisie Jean – Claude Juncker (EPP).
Tento stav považuje slovenský europoslanec z nášho kraja Vladimír Maňka (člen skupiny Progresívnej aliancie socialistov a demokratov), ktorý sa stal ako kvestor prvým Slovákom v Predsedníctve EP, za nevyvážený:
„Na čele týchto troch najvýznamnejších funkcií v EP by v žiadnom prípade nemal stáť len zástupca tej istej politickej skupiny. Nepokladám to za férové a myslím, že nie som sám. Malo by to byť paritné zastúpenie, aby sa aj iné politické skupiny mohli i uchádzať o tieto funkcie, aby tu nebol monopol jednej strany. Vytvárajme v EP koalície pre dobré myšlienky a nie podľa straníckych tričiek.“
Okolnosti výberu predsedu EP napovedajú koniec doterajšieho systému delenia moci medzi najsilnejšími frakciami – ľudovcami a socialistami vo vedení Európskeho parlamentu. Vrásky na čele to môže spôsobiť aj britskej premiérke Therese Mayovej, ktorá sa pripravuje na rokovania o vystúpení Veľkej Británie z EÚ.
Pokiaľ pôjde všetko podľa plánu, Európsky parlament môže o takzvanom brexite hlasovať krátko pred voľbami do EP v polovici roka 2019 a odborníci v Bruseli sa dohadujú, či socialisti na najbližšie dva roky neprejdú do opozície. To by pochovalo tradičnú koalíciu európskych centristických strán a zvýšilo nebezpečenstvo vetovania dohody o odchode Británie z EÚ.
„Musíme byť veľmi opatrní. Bez veľkej koalície je riziko odmietnutia brexitu vyššie ako s ňou. Je v záujme všetkých dať ju zase dohromady,“
povedal bývalý britský socialista v EP Glyn Ford.
Zvolením Antonia Tajaniho do čela EP získala Európska ľudová strana (EPP), ku ktorej patrí aj strana nemeckej kancelárky Angely Merkelovej, tri najvyššie pozície v EÚ – predsedá parlamentu, vedie únijnú exekutívu a riadi summity.
„To, čo sa deje v Európskom parlamente, dáva predstavu o stave národnej politiky v celej únii. Ak socialisti začnú konať ako opozícia, budú sa správať provokatívnejšie a budú kritickejší k tomu, čo sa bude vyjednávať k brexite,“
myslí si Doru Frantescu z bruselského analytického strediska Votewatch Europe.
Šéf frakcie EPP Manfred Weber pred novinármi a priznal, že pri voľbe predsedu EP panovalo veľa emócií. Vyzval členov svojej politickej skupiny, aby spolupracovali so socialistami v záujme oslabenia protiúnijných síl v parlamente.
„Nikdy sme si nepriali taký druh konfliktu. Čaká nás veľa vecí a ja dúfam, že stále môžeme počítať so zodpovednou časťou skupiny socialistov,“
povedal Weber.
Prvou skúškou tradičnej koalície ľudovcov so socialistami budú priority EÚ pre vyjednávanie s Veľkou Britániou o brexite. Podľa analytikov môže prísť aj k tomu, že ľudovci poskytnú socialistom väčší podiel vo vedení EP.
Politické skupiny (frakcie) v Európskom parlamente
Poslanci Európskeho parlamentu sa v 751 – člennom pléne zoskupujú podľa politickej príslušnosti a nie základe národnej príslušnosti. Na princípe tohto zoskupovania poslancov sa v EP vytvárajú základné politické skupiny či frakcie. Súčasný EP pozostáva zo siedmich politických skupín/frakcií a z nezaradených poslancov:
EPP – ED (EĽS) Skupina Európskej ľudovej strany – kresťanských demokratov (215)
S&D Skupina progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente (189)
ECR Európski konzervatívci a Reformisti (74)
ALDE Skupina Aliancie liberálov a demokratov za Európu (70)
GUE/NGL Konfederatívna skupina Európskej zjednotenej ľavice/Severská zelená ľavica (52)
Zelení/EFA Skupina zelených / Európska slobodná aliancia (50)
EFDD Európa slobody a priamej demokracie (46)
ENF Skupina Európa národov a slobody (39)
Nezaradení poslanci (16)
Zdroj: ČTK a Európske noviny, Foto: ilust.