Po vlaňajšom odmietnutí dvoch grantov z Ministerstva kultúry SR pre Divadlo Štúdio tanca a Bábkové divadlo na Rázcestí v pôsobnosti Banskobystrického samosprávneho kraja postihol teraz rovnaký osud aj historické Prvé slovenské gymnázium v Revúcej. 30.000 eur od štátu malo ísť na obnovu okolia tejto Národnej kultúrnej pamiatky, ktoré je v dezolátnom stave.

Grant ministerstva kultúry na obnovu Národnej kultúrnej pamiatky

V stredu prišiel do Revúcej minister kultúry Marek Maďarič. Najskôr navštívil objekt školy Prvého slovenského gymnázia, ktorý je v súčasnosti sídlom Prvého slovenského literárneho gymnázia a na mieste sa oboznámil so stavom tejto Národnej kultúrnej pamiatky. Následne sa v múzeu stretol s novinármi.

Podľa ministra Maďariča bránenie vo využití finančných prostriedkov, ktoré Ministerstvo kultúry SR vyčlenilo na obnovu okolia novej budovy Prvého slovenského gymnázia v Revúcej, je zo strany predsedu BBSK Mariana Kotlebu hlúpe, ignorantské a protislovenské. Z grantu, o ktorý  požiadalo Prvé slovenské literárne gymnázium sídliace v historickej budove so zámerom opraviť prístupový chodník a murované oplotenie.

„Ministerstvo kultúry SR  minulý rok rozhodlo, že škole na tento účel pridelí grant vo výške 30.000 eur. Žasol som, keď som sa dozvedel, že zriaďovateľ – Úrad BBSK škole oznámil, že nesúhlasí s vynaložením týchto financií na opravu chodníka a neurobí verejné obstarávanie na opravu historickej architektúry, keďže si myslí, že z dlhodobého hľadiska je existencia školy neperspektívna,“ 

povedal Marek Maďarič.

Riaditeľ Úradu BBSK Milan Uhrík reagoval na ministrove slová  tým, že zámerom zriaďovateľa je školu zlúčiť s druhým, väčším revúckym gymnáziom:

„Nikto neodmieta prijať 30.000 eur. Jediný problém s touto dotáciou je, že je tam vyžadovaná desaťročná udržateľnosť. Škola však má v súčasnosti iba 29 žiakov, z tohto žiadnych prvákov či druhákov. Tohto roku sa do nej hlásilo deväť žiakov, na otvorenie ich treba minimálne 17. To znamená, že o dva roky na nej bude nula žiakov.“

Minister Maďarič však oponoval, že toto nemôže byť dôvodom na odmietnutie grantu, pretože budova je národnou kultúrnou pamiatkou. O tú sa musí vlastník starať a ak sú k dispozícii finančné prostriedky, treba ich využiť. Preto zdôraznil:

„Národných kultúrnych pamiatok máme množstvo, ale táto je symbolom nášho národného obrodenia a aj odkazom našich predkov o význame vzdelávania.“

Hoci podľa Uhríka BBSK nemieni historickú  budovu predať súkromnému vlastníkovi, pretože v Revúcej by sa zrejme nenašiel záujemca, grant krajská samospráva neprijme:  

„Kým nájdeme nejaké iné využitie tejto budovy, tak spomínanú dotáciu jednoducho nemôžeme prijať, hoci by sme radi. Keby ministerstvo kultúry vyhodilo zo zmluvy uvedenú klauzulu o udržateľnosti, tak je do večera podpísaná. Ak by malo záujem mesto či ministerstvo, pokojne ju dáme aj za euro.“

 Primátorka Revúcej Eva Cireňová tvrdí, že  pre mestskú samosprávu má význam nielen samotná budova, ale aj škola, ktorá v nej sídli:

„Ak by tam škola naozaj nebola, bola by som veľmi nešťastná. Sú však možnosti zriadiť tam nejaké múzeum školstva, pedagogiky alebo niečo aj v súvislosti priamo s gymnáziom či regiónom Gemer. Verím však, že sa nájde riešenie na zachovanie budovy aj školy v súčasnom stave.“ 

Prvé slovenské gymnázium v Revúcej

Do našich národných dejín sa Revúca natrvalo zapísala zásluhou tu pôsobiacej slovenskej evanjelickej inteligencie, ktorá v roku 1862 založila Slovenské evanjelické a. v. gymnázium. Brány tohto gymnázia, známeho ako Prvé slovenské gymnázium, sa otvorili 16. septembra 1862.

Na gymnáziu sa vo všetkých vyučovacích predmetoch vyučovalo a od roku 1868 aj maturovalo v slovenskom jazyku. Počas dvanástich rokov existencie gymnázia na ňom študovalo 566 študentov takmer zo všetkých kútov Slovenska, z ktorých sa mnohí stali dôležitou súčasťou národných dejín (Martin Kukučín, Miloslav Hodža, Vladimír Hurban, Samuel Daxner, Jozef Škultéty, Jur Janoška, Ľudovít Vladimír Rizner a iní).

Škola bola založená a udržiavaná len zo zbierok a milodarov slovenského ľudu. Úlohou gymnázia bolo zabrániť odnárodňovaniu slovenskej mládeže a pripravovať národne uvedomelú inteligenciu. Na gymnáziu pôsobilo mnoho významných predstaviteľov slovenského národa, ktorí vyvíjali bohatú osvetovú činnosť (činovníci Štefan Marko Daxner, Ján Francisci, Matej Nandrássy, ako i profesori Július Botto, Jozef Kvetoslav Holub, Samuel Ormis, August Horislav Škultéty, Karol Viest, Ivan Branislav Zoch a mnoho ďalších). 

Historický prínos tejto vzácnej vzdelávacej inštitúcie v dejinách slovenského národa dnes pripomína stála muzeálna expozícia sprístupnená v pôvodnom dome Prvého slovenského gymnázia. V tejto rokokovej kúrii sú okrem originálnych dokumentov a obrazov umiestnené aj predmety kultúrnej hodnoty mesta a regiónu. V súčasnosti v budove sídli aj Turistické informačné centrum. Súčasťou areálu Prvého slovenského gymnázia je Park slovenských národovcov, v ktorom sú dve bronzové busty profesorov gymnázia – Ivana Branislava Zocha a Samuela Ormisa.

Nová budova Prvého slovenského gymnázia

V období silnejúceho národného útlaku v rokoch 1871 – 1873 bola postavená nová budova Prvého slovenského gymnázia, v ktorej sa začalo vyučovať v piatich dokončených triedach hneď po tom, ako ju 4. februára 1873 vysvätil popredný slovenský národovec, evanjelický kňaz Samuel Tomášik.

Na priečelí budovy sú umiestnené tri pamätné tabule, ktoré sú venované Samuelovi Ormisovi, Martinovi Kukučínovi (obe národné kultúrne pamiatky) a 200. výročiu založenia Muránskej únie – prvej účastinnej spoločnosti v Uhorsku podnikajúcej v železiarstve. Posledná spomínaná tabuľa je zároveň venovaná aj Gustávovi Frákovi. V súčasnosti je budova sídlom školy Prvého slovenského literárneho gymnázia s celoslovenskou pôsobnosťou s rozšírenou výukou slovenského jazyka a literatúry.