Pred voľbami banskobystrického župana v novembri 2013 i po nich zaznievala z úst súčasného predsedu BBSK tvrdá kritika jeho predchodcu Vladimíra Maňku, že sedí na dvoch stoličkách župana a europoslanca. Po tohoročných marcových parlamentných voľbách na nich sedí sám Marian Kotleba ako župan a poslanec NR SR, ale podľa ĽSNS je to v poriadku.

Dve stoličky

Vladimír Maňka podľa knihy dochádzok napriek výkonu funkcie europoslanca počas štyroch rokov fyzicky odpracoval na Úrade BBSK viac ako 8 hodín denne bez čerpania dovolenky, pričom sa dobrovoľne vzdal platu župana (okolo 3.300 eur) aj s výhodami plynúcimi z tejto funkcie . Používal vo vlastnej réžii súkromné auto, počítač aj telefón, takisto si zo svojho hradil náklady na služobné cesty a nepoberal za ne diéty. 

Marian Kotleba sa po zvolení za poslanca NR SR zo zákona musí vzdať jedného platu, v jeho prípade županského a od kraja bude dostávať minimálnu mzdu 405 eur. Tak isto sa musia zariadiť vedúci pracovníci Úradu BBSK z vedenia ĽSNS, ktorí sa stali tiež poslancami slovenského parlamentu. Zrazu dve stoličky problémom nie sú.

Riaditeľ Úradu BBSK a poslanec NR SR Milan Uhrík to vysvetlil slovami:

„Snáď každý uzná, že behať medzi Bratislavou a Banskou Bystricou za minimálnu mzdu nie je nijako extra výhodné. Nabehať desiatky tisíc kilometrov, niesť zodpovednosť za celý samosprávny kraj, robiť vo dne v noci a dostávať za to 405 € v hrubom navyše… Ruku na srdce – kto z vás by to robil? Peniaze tu naozaj nie sú motiváciou. Našou motiváciou je snaha dotiahnuť náš zápas do víťazného konca, bez ohľadu na osobné pohodlie.“ 

A dodal:

„Boli by sme veľmi zlí stratégovia, ak by sme sa v súčasnej situácii vzdávali tých zopár ťažko vybojovaných pozícií a dobrovoľne ich odovzdávali do rúk oponentom. Nemôžeme si to dovoliť, hoci je to pre nás osobne neúmerne ťažšie.”

Štátny príspevok za voľby

Ďalším predvolebným bonmotom ĽSNS bolo, že strana sa po svojom vstupe do parlamentu vzdá štátneho príspevku za voľby , čo v prípade Kotlebovcov pri 8 – percentnom zisku so 14 poslaneckými mandátmi činí za štyri roky okolo 5 miliónov eur. Po voľbách zrazu zistili, že zo zákona to nie je možné.

Poslanec Milan Uhrík najskôr povedal, že tak urobia potom, ako sa príspevku vzdajú ostatné politické strany, aby neskôr vyhlásil:

„Nechali sme si však vypracovať právnu analýzu, akým spôsobom by sa tieto peniaze mohli dať odmietnuť. Výsledok analýzy nás ale prekvapil. Možno to znie neuveriteľne, ale podľa súčasnej legislatívy sa tieto peniaze jednoducho nedajú nechcieť. Použijeme ich na pomoc pre sociálne najslabších, podporíme vytvorenie domobrany v oblastiach zužovaných (nielen) cigánskou kriminalitou, atď.“ 

Opäť je to však len zahmlievanie skutočnosti, lebo tento štátny príspevok smie strana s volebným ziskom nad tri percentá použiť len v súlade so zákonom výhradne na svoju činnosť. Nemôže ich niekomu darovať, požičať či zakladať polovojenské organizácie.

Marian Kotleba sa pred voľbami župana i parlamentnými staval do pozície bojovníka proti politickej mafii. Ňou nazýval všetky strany v NR SR na čele s vládnou. Je paradoxné, že teraz sa stal so svojou ĽSNS súčasťou onej „politickej mafie“ a bez problémov prijal aj jej pravidlá. Zdá sa, že jeho voličom to (zatiaľ) nevadí…