Niektoré predpisy sú zvláštne. Nealkoholické pivo je už podľa názvu nápoj nealkoholický, mladistvým ho nepredajú. Viac sa dočítate v komentári Mira Tomana o (ne)slobode a súvislosti s nezmyselnými pravidlami vôkol nás.

Pred víkendom som sa zastavil v jednom z bystrických supermarketov na drobný nákup. Stojac v rade pred pokladňou som sa stal svedkom zaujímavého, hoc banálneho konfliktu. Dvaja mladíci predo mnou si kupovali fľašu nealkoholického piva. Nič výnimočné, ale zrazu nastal problém. Svedomitá predavačka sa ich opýtala, či majú osemnásť rokov. Chalani sa okúňavo priznávajú, že nie. No a problém ako vyšitý. Pani predavačka ako strážkyňa dodržiavania zákona a morálky významným hlasom hovorí, že im nemôže predať fľašku, ktorú nablokovala. Mladíci odchádzajú so zveseným nosom, prichádza vedúci odblokovať pokladňu, aby sa stornovala neuskutočnená platba za neodobraný tovar.

So zvedavosťou a azda trochu aj pre uvoľnenie napätej atmosféry som sa predavačky opýtal, prečo si nemohli kúpiť tí mladíci chalani nealkoholické pivo rovnako, ako iný nealkoholický nápoj, keď to nezakazuje žiadny zákon, či nariadenie. Predavačka vysvetlila, že na obrazovke registračnej pokladnice jej svieti pri pive, či inom alkoholickom a tabakovom výrobku poznámka, či zákazník má, alebo nemá 18 rokov. Aby mohla tento tovar predať, musí potvrdiť vek. V tomto prípade mala podľa výzoru zákazníka pochybnosť o veku, tak sa ho opýtala a zistila, že musí kliknúť označiť možnosť „nie“.

Pochopil som. Ale nedalo mi a poznamenal som, že či je správne, aby nealkoholické pivo bolo zaradené do rovnakej skupiny, ako tvrdý alkohol a cigarety. No ani to nevyviedlo z miery poctivú predavačku. Vraj ona to má tak nahodené v počítači (ako pivo bez výnimky) a nedá sa od vedúceho poťahovať, že nedodržuje stanovené pravidlá. To ma odzbrojilo.

Tak som si v duchu pomyslel, že zásady a pravidlá sú v demokracii fajn vec a treba ich dodržiavať. Čo však v prípade, ak je jasné, že stanovená zásada, alebo pravidlo sú nezmyselné? Ako slobodný človek si poviete – predsa nebudem na nezmyselných pravidlách trvať, ani sa nimi riadiť, to dá rozum. Iný si však povie – to ma nezaujíma, poriadok musí byť, aj keď je nezmysel.

Mimochodom, všimli ste si, koľko je takých nezmyslených nariadení okolo nás, ktoré zbytočne obmedzujú slobodných ľudí a tým neslobodným dávajú do rúk bič na šikanovanie a vynucovanie si poslušnosti, často až slepej? Nie nadarmo sa hovorí, že „papier nepustí“, v našom prípade to bol display obrazovky na pokladni. A to sa netýka nielen obchodov, a slovenských úradov, ale často aj byrokracie celej Európskej únie. Príklad svedomitej, ale neslobodnej predavačky, žiaľ zďaleka nie je výnimkou.

A čo s tým? No nič, pokojne môžete takéto nezmyselné pravidlá ignorovať, lebo proti blbosti ešte nikto nevymyslel žiadny účinný liek. Tí slobodnejší a pozitívne naladení však môžu (mali by) sa proti nezmyselným nariadeniam, či zákonom verejne postaviť a tlačiť na ich (ne)slobodných vykonávačov, alebo svojich volených zástupcov, aby s tým prestali a dali to do súladu so zdravým rozumom. Ak ste sa stretli s niečím podobným, kľudne nám napíšte (spolocnost@bystricoviny.sk), radi si posvietime na rôzne nezmysly okolo nás, ktoré nám zbytočne strpčujú život.