Téma, ktorá rozhodne dominuje v týchto dňoch v súvislosti s prázdninujúcimi a dovolenkujúcimi. Okrem štípajúceho hmyzu sa v niektorých  oblastiach Slovenska premnožila populácia kliešťov.

Odborníci odhadujú, že nakazená populácia kliešťov je v endemických oblastiach premnožená zhruba o 20 percent, na ostatných územiach SR cca 3 percentá. Kliešte sú prenášačmi rôznych a často veľmi vážnych ochorení. Na Slovensku žije približne dvadsať druhov kliešťov. Niektoré sa zdržiavajú v brlohoch zvierat alebo hniezdach vtákov, preto sa s nimi bežne nestretneme.

Najväčšia šanca je uvidieť kliešťa obyčajného (Ixodes ricinus), pijaka lužného (Dermacentor reticulatus), pijaka stepného (Dermacentor marginatus) či kliešťa lužného (Haemaphysalis concinna). Skutočné riziko nakazenia závisí od mnohých faktorov, ako je množstvo baktéríí v slinách kliešťa, dĺžka prisatia na hostiteľovi, imunitný systém hostiteľa a ďalšie.

Na Slovensku sme vlani zaznamenalo 102 .prípadov kliešťovej encefalitídy. Najviac ochorení bolo hlásených zo Žilinského (32) a Trenčianskeho kraja (27). V roku 2013  bolo zatiaľ do epidemiologického informačného systému prenosných ochorení hlásené 58 ochorení.

„Riziko pre človeka však predstavuje najmä prvý zo spomínaných druhov kliešťov-  kliešť obyčajný. V prírode sa vyskytuje po celý rok, ale aktivizuje sa až pri teplotách okolo päť až desať stupňov Celzia. Infikovaný kliešť obyčajný môže prenášať kliešťovú encefalitídu, lymskú boreliózu, anaplazmózu a ďalšie nákazlivé ochorenia. Tento článkonožec sa vyskytuje takmer všade na našom území do nadmorskej výšky okolo 800 metrov n. m. a vďaka klimatickým zmenám sa šplhá stále vyššie. Darí sa mu v listnatých aj zmiešaných lesoch, parkoch, lesoparkoch, na cintorínoch, dokonca priamo v mestskej zeleni. Výnimka sú len vysokohorské oblasti, obrábané polia a vodné plochy,“ vysvetľuje MUDr. Mária Avdičová z RÚVZ Banská Bystrica.

Kliešť dokáže využiť nestráženú chvíľu a prelezie na človeka, pričom sa usadí na ľudskom tele na miestach, kde je najjemnejšia koža. Keď také miesto nájde, zakliešti sa, pričom spôsobí drobné poranenie. V prvom momente človek necíti nič, pretože kliešť miesto vpichu znecitlivie obsahom štiav, ktoré vylúči. Prisatie si ani neuvedomíme, až kým si náhodne nevšimneme, že ho máme. Kliešť sa dá z tela odstrániť pomerne jednoduchým spôsobom. Najoptimálnejšie je pinzetou uchopiť jeho ploské telo čo najbližšie pri koži a kývavým spôsobom ho pomaly uvoľňovať. Potom je potrebné miesto vydezinfikovať, pričom najúčinnejší je jódový dezinfekčný prípravok.

Proti chorobám, ktoré prenášajú kliešte, máme v špecifickej prevencii k dispozícii len očkovaciu látku proti kliešťovej encefalitíde. Tá je vysoko účinná a odporúča sa ľuďom, ktorí pracujú ako lesní robotníci, geodeti, geológovia, ale aj športovcom behávajúcim v prírode. Najúčinnejšie obdobie na zaočkovanie prvou z troch dávok očkovacej látky proti kliešťovej encefalitíde je koniec februára, druhú dávku odborníci odporúčajú podať koncom marca, alebo začiatkom apríla, ešte pred jarnou aktivitou kliešťov. Tretiu dávku odporúčajú podať v septembri. Takéto očkovanie chráni človeka pred týmto pomerne vážnym ochorením až päť rokov. Na kliešťovú encefalitídu  však špecifický liek neexistuje.

Lymská borelióza je pomerne vážne ochorenie, ktorého výskyt v SR stúpa. Vyskytuje sa v troch klinických obrazoch. Prvý je akútny – začervenanie (vznik erytému), ktoré sa zväčšuje v mieste vpichu nie hneď po ňom, ale v odstupe do jedného týždňa. Erytém postupne rastie, pohybuje sa a preto sa mu hovorí migrans. Táto fáza sa dá dobre liečiť antibiotikami, keď ju však prehliadneme, prejde do chronickej fázy. Tá už má podobu buď postihnutia pohybového aparátu a ak sa pri vyšetrení u lekára zistí, že pacient má prítomné protilátky proti lymskej borelióze, tiež nastúpi antibiotická liečba. Táto fáza liečenia je však omnoho zložitejšia. Ochorenie môže mať aj neurologickú formu – aj po dlhšom čase po zaklieštení sa pacient začne sťažovať na bolesti hlavy a príznaky, ktoré sa nedajú bližšie určiť. Lekár to zistí len z vyšetrenia krvi.

Tak, ako kliešť môže chorobu preniesť okrem človeka aj na zvieratá, môže sa od infikovaných zvierat aj nakaziť. Nákaze sú vystavené hlavne kozy, prípadne ovce. Nemajú zvláštne klinické príznaky, ale vírus kliešťovej encefalitídy sa krvou dostáva do mlieka. Kliešťová encefalitída sa teda môže preniesť aj pri konzumácii mlieka nakazených kôz a výrobkov z tohto mlieka, ktoré nie sú dostatočne tepelne opracované.