Klenot Banskej Bystrice, ktorým je renesančný kaštieľ Radvanských, sa postupne rekonštruuje. Počas stavebných a hlavne výkopových prác plynule prebieha archeologický prieskum a ten prináša nové objavy.

Fragmenty pravekých piecok

Archeológ Stredoslovenského múzea v Banskej Bystrici Martin Kvietok pre náš portál uviedol:

„Momentálne v okolí kaštieľa Radvanských prebiehajú výkopové práce pre inžinierske siete a súčasne aj archeologický výskum. Počas týchto prác nachádzame rôzne zaujímavé nálezy. Našli sme aj fragmenty starého muriva nejakej prístavby k juhovýchodnej bašte a pod ním na naše prekvapenie sa objavili dva fragmenty piecok, ktoré predbežne datujeme do obdobia praveku.“

Podľa známeho bystrického archeológa ich funkciu ešte skúmajú, ale podľa vzhľadu ide o kupolovité piecky priemeru 20 cm (vnútorný 15 cm), pričom sa mohlo jednať o metalurgické zariadenia. Dokladajú, že v tomto priestore ešte dávno pred vznikom kaštieľa bolo osídlenie na terase rieky Hron. Praveké piecky patria medzi  najstaršie historické nálezy osídlenia v Radvani.

„V mladších horizontoch sme objavili kamenné obloženie pôvodného drenážneho výkopu odvádzajúceho vodu od základov kaštieľa. Boli to aj časti barokových kachlíc, nedávno  sme našli fragment stolových hodín,“

dodáva Kvietok.

Medený banský výplatný znak z roku 1686

Vlani prebiehal v dvornom priestore kaštieľa a v jeho exteriéroch zisťovací archeologický prieskum banskobystrického Krajského pamiatkového úradu zameraný na určenie najstarších murív. Naň nadväzuje súčasný archeologický výskum Stredoslovenského múzea, ktorý postupne prináša svoje ovocie v podobe historických nálezov.

Martin Kvietok upresňuje:

„K nim patrí aj objav banského výplatného znaku z roku 1686. Jedná sa  o špaňodolinský výplatný znak, ktorý vydávala banskobystrická Kráľovská banská komora. V historických prameňoch sa tento výplatný znak označuje ako červený peniaz., pretože bol vyrobený z medi. Slúžil ako záloha mzdy pre baníkov. Konkrétne tento mal hodnotu troch denárov.“

Banské výplatné znaky zo Španej Doliny podrobnejšie opísal Ivan Trenčan v Bystrickom permone (2009). Používali sa ako záloha na mzdu banským robotníkom vo forme  podnikového platidla. Zúčtovacie obdobie na výplatu miezd bolo podľa Maximiliánovho banského poriadku sedemrát do roka. Používanie znakov bolo podmienečné ich platnosťou v obvode banského podniku.

Úlohu červených peňazí – znakov primerane vysvetľuje zachovaný oznam správcu banskobystrickej komory a mediarskeho podniku pre úradníkov i zamestnancov špaňodolinského handla z roku 1662. Na znakoch z rokov 1675, 1686 aj z roku 1739 je vyznačená ich hodnota. Podľa veľkosti od 1 – 3 denárov.

Výkopové práce okolo kaštieľa Radvanských sú plánované až do jesene, takže je predpoklad objavenia ďalších archeologických nálezov, o ktorých vám radi prinesieme aktuálne informácie.