Pokiaľ memorandum medzi lekárskymi odbormi a vládou na konci minulého roka vyriešilo požiadavky lekárov v nemocniciach, ambulancie sa dostatočnej pomoci od vlády zatiaľ nedočkali. Hrozí, že ak nedostanú viac peňazí, budú žiadať úhradu od pacientov alebo sa začnú zatvárať.

Pacienti vedia, že dostať sa k špecialistovi je už aj v súčasnosti problém, no môže byť aj horšie. Ambulancie všeobecných lekárov a špecialistov hrozia kolapsom.

„V ambulanciách je ošetrených 60 až 70 percent pacientov. Ak sa situácia nevyrieši, v januári sa ocitneme v situácii, kedy sa budú masívne zatvárať ambulancie a celý zdravotný systém sa zrúti, pretože nemocnice nedokážu nahradiť tých 60 percent ambulantnej starostlivosti,“

varuje Jaroslava Orosová, prezidentka Zväzu ambulantných poskytovateľov z Ambulancie klinickej imunológie a alergológie.

Jaroslava Orosová

 „Do 1. februára 2023 musíme podpísať zmluvy so zdravotnými poisťovňami. Pokiaľ nepríde k podpisu, tak sa automaticky dostávame do nezmluvného vzťahu. Pacient si tak bude hradiť celú zdravotnú starostlivosť. Niektorí špecialisti už ani nechcú mať zmluvy so zdravotnými poisťovňami. Tak ako je frustrovaná celá spoločnosť, tak isto je frustrovaná celá ambulantná sféra. Bude to katastrofálna situácia pre pacientov a ambulantní lekári budú na hrane noža. V prípade, že budeme vyberať úhrady či poplatky, budeme sa dostávať do konfliktných situácií s pacientmi, pretože oni nerozlišujú, či je lekár nemocničný alebo ambulantný.“

pridáva sa prezident Asociácie súkromných lekárov a všeobecný lekár pre dospelých Marián Šóth.

Marián Šóth

Mediálne známym sa stal prípad jednej z bratislavských kardiologických ambulancií,  kde pacientov na dverách ambulancie čakal nasledovný oznam:

„Milí pacienti, vzhľadom na enormné zvýšenie prevádzkových nákladov ambulancie – nárast cien energií, nájomného, zdravotníckeho a spotrebného materiálu – už nie sme schopní udržať prevádzku bez dodatočných zdrojov. Výška poplatku je pri trvaní vyšetrenia do 20 minút 10 eur a pri trvaní vyšetrenia nad 20 minút vo výške 20 eur.“

Hlavný lekár Bratislavského kraja Tomáš Szalay vidí za takýmto krokom zlý rozpočet zdravotníctva, v ktorom nie sú dodatočné peniaze pre ambulantný sektor:

„Predpokladám preto, že obdobná kreativita ambulantných poskytovateľov bude pribúdať. Budú sa predlžovať čakačky a rásť poplatky.“

Tomáš Szalay

Do cenníka si podľa neho  môžu poskytovatelia dať čokoľvek, nepodlieha to nijakému schvaľovaniu. Prípadného porušenia zákona sa však ambulantní lekári dopustia, až keď tento poplatok naozaj vyberajú:

 „Pokutami sa situácia nevyrieši – pri akútnom nedostatku ambulantných lekárov prežije veľká časť ambulancií (minimálne v Bratislave) aj bez zmluvy so zdravotnou poisťovňou. Keď sa v reakcii na pokuty odzmluvnia, môžu mať ľubovoľné poplatky a ich pacienti si musia v plnej výške hradiť lieky aj laboratórne a zobrazovacie vyšetrenia. Vo výsledku sa tým situácia pre pacientov len zhorší.“

V rozpore so zákonom je takýto poplatok vtedy, ak ho nemá poskytovateľ v cenníku a vyberá ho za niečo, čo je hradené z verejného zdravotného poistenia alebo ak úhradou nejakého poplatku nad rámec zákona podmieňuje poskytnutie zdravotnej starostlivosti. 

„Pani doktorka to má v cenníku, cenník poslala župe na vedomie. Z názvu tohto poplatku je zrejmé, že nejde o niečo, čo by hradila zdravotná poisťovňa, takže zostáva podozrenie z možného podmieňovania. Ak pôjde o dobrovoľný príspevok na prevádzku ambulancie, t. j. pacient dostane starostlivosť aj keď ho nezaplatí, tak nejde o podmieňovanie. Ale možno o  veľmi cenné upozornenie voličov, ako zle nastavila táto vláda financovanie zdravotníctva,“ 

dodal Szalay, podľa ktorého riešením by bolo bezodkladne navýšiť peniaze do zdravotníctva a nastaviť pravidlá pre sociálne únosnú spoluúčasť.

Rozpočet pre rok 2023 ponúka len šesťpercentné navýšenie platieb, ktoré je podľa Orosovej hrubo nedostatočné. Platba od poisťovne musí pritom vystačiť na prevádzku celej ambulancie, preto ambulantní lekári volajú aj po zastropovaní cien energií. Ak si chcú udržať personál, musia ho dobre zaplatiť, obávajú sa, že teraz budú oproti nemocniciam ešte menej konkurencieschopné.

Ministerstvo financií v tejto veci odkazuje na rezort zdravotníctva. Ten si potrebu dofinancovania ambulantného sektora uvedomuje, ale zatiaľ sa v politicky nestabilnej situácii na Slovensku nepristúpilo k reálnemu riešeniu tejto neudržateľnej situácie.

Banskobystrický samosprávny kraj plánuje vo vybraných regiónoch zamestnať vo vlastných krajských ambulanciách všeobecných lekárov, pediatrov i vybraných špecialistov, kde podľa štatistík najviac chýbajú. Strategický zámer pre nábor lekárov s nadštandardnými podmienkami BBSK ešte vlani schválilo krajské zastupiteľstvo, otázkou však zostáva, či na to bude samospráva po krátení podielových daní zo štátu mať potrebné financie.