Kaštieľ Radvanských sa stal takpovediac  srdcovou záležitosťou našej redakcie. Neustále sa vám snažíme prinášať o ňom rôzne zaujímavosti i aktuálne informácie o stave jeho rekonštrukcie.  

Nález tajomného obrazu v podkroví kaštieľa

Možno si ešte pamätáte na náš minuloročný článok o tajomnom náleze v kaštieli Radvanských, ktorý sa nečakane podaril nájsť členom našej redakcie pri fotografovaní rôznych zákutí tohto banskobystrického skvostu (https://www.bystricoviny.sk/spravy/tajomny-nalez-v-podkrovi-kastiela-radvanskych/).  

„Pri vlaňajšom marcovom fotografovaní podkrovia kaštieľa Radvanských som takmer stúpila na drevený rám, ktorý len tak ležal pohodený na špinavej zemi. Neveriacky som pozerala na muža, hladiaceho na mňa zo zaprášeného plátna. V pravom dolnom rohu bol slabučko viditeľný podpis autora a rok 1935. Na 80-ročnom obraze bol namaľovaný charizmatický muž so šedivými vlasmi, výrazným dlhším nosom a upravenými fúzikmi. Oblečený v bielej košeli, červenej kravate, veste a saku pózoval pre maliara, ktorý bol pre nás zatiaľ bohužiaľ neznámy,“

hovorí o  náleze Mirka Chabadová.

Tajomný obraz nájdený v Radvanskom kaštieli v roku 2015…

Nájdený obraz  sme odovzdali primátorovi mesta Jánovi Noskovi – štatutárovi  majiteľa kaštieľa, ktorým je mesto Banská Bystrica. Zavolali sme k tomu aj historika Stredoslovenského múzea a radvanského poslanca MsZ Vladimíra Sklenku a zároveň sme nález oznámili vtedajšiemu  rektorovi Akadémie umení Matúšovi Oľhovi, ktorý má dnes na starosti rekonštrukciu prenajatého kaštieľa Radvanských.

Začalo sa pátranie po identite muža na  obraze

Tajomný obraz sa napokon dostal do depozitára Stredoslovenského múzea v Matejovom dome. Nám to však nedalo, nemohli sme nechať toto zaujímavé dielo len tak bez toho, aby sme raz vyrozprávali jeho príbeh. Začali sme teda na vlastnú päsť pátrať po maliarovi, ale i po mužovi vyobrazenom na plátne, ktorý toľké roky čakal kým ho nájdeme práve my.

Táto úloha sa nám spočiatku zdala byť ľahká, pretože obraz nebol namaľovaný až v takej dávnej minulosti. Mysleli sme si, že nájdeme dostatok informačných zdrojov, ktoré nám pomôžu v našom hľadaní. Keďže bol tento zatiaľ neznámy muž namaľovaný na plátne a nachádzal sa v kaštieli, nemohlo sa jednať iba o nejakého obyčajného človeka. A ak bol dotyčný naozaj niekto významný, pravdepodobne ho nenamaľoval len tak hocijaký maliar. Toto všetko boli otázky, ktoré nám ako prvé preleteli hlavou, keď sme si prvýkrát sadli k počítaču a začali  dlhé pátranie.

Postupne sme však zistili, že to nebude také jednoduché. Informácií o rodine Radvanských z 20. storočia je naozaj málo. Všetky údaje a dokumenty o tejto rodine boli na prelome 19. a 20. storočia zaslané Bélovi Radvanskému do Budapešti. Ten chcel zozbierať všetky informácie o svojej rodine, aby ich mohol uchovať pre ďalšie generácie. Z Budapešti sa už tieto dokumenty do Radvane nikdy nevrátili.

Začali sme teda vytrvalo prehľadávať nielen všetky slovenské, ale hlavne maďarské zdroje prístupné na internete, ktoré obsahovali akúkoľvek zmienku o Radvanských. Nemohla nám uniknúť skutočnosť, že mnohí členovia tejto šľachtickej rodiny  sa na seba výrazne podobali, a to aj napriek tomu, že ubehlo niekoľko desiatok, ba dokonca aj stoviek rokov. Ich vysoké čelo, predĺžená tvár, oči, nos i výraznejšie obočie boli u mnohých Radvanských neodškriepiteľnou charakteristickou črtou.

Pri pohľade na náš obraz nám tak bolo jasné, že muž na portréte určite patrí práve do tejto rodiny. Záhadou však stále zostáva, o ktorého člena sa konkrétne jedná. Naše domnienky zatiaľ vedú ku Kolomanovi Radvanskému (Kálman Radvánszky), ktorý sa narodil v roku 1887 a zomrel v roku 1965. Doposiaľ sme narazili iba na dve fotografie, ktoré zobrazujú  Kálmana ešte ako chlapca. Aj keď podobnosť s mužom na obraze je skutočne nepopierateľná, ťažko sa však z toho s istotou posudzuje, či ide naozaj o jedného a toho istého človeka. Naše dohady tak potrebujeme ešte potvrdiť alebo vyvrátiť. Uvidíme, kam nás toto zaujímavé pátranie zavedie. O našich zisteniach ohľadne identity zatiaľ neznámeho muža vás budeme veľmi radi informovať.

Je na obraze Koloman Radvanský?

Zaujímavé rozuzlenie podpisu autora obrazu

Aj keď pátranie po mužovi na obraze zatiaľ nie je ukončené, podaril sa nám menší zázrak s rozuzlením záhady ohľadne maliara, ktorý namaľoval tento záhadný portrét. Nebolo to však tiež nič jednoduché, keďže sme pátrali po vlastnej linke a podpis na obraze bol veľmi nezrozumiteľný.

Po jeho bližšom preštudovaní sa nám najprv zazdalo, že v pravom dolnom rohu nejde o podpis autora, ale o text „Radvány“ (Radvaň), teda o miesto, kde mohol byť obraz namaľovaný. Zdalo sa nám to veľmi pravdepodobné, keďže prvé písmeno vyzeralo ako „R“,  čiarka nad textom mohla byť dĺžeň a posledné písmeno v texte sme považovali za „y“.  Možno by sme pri tomto vysvetlení aj zostali, keby sme sa jedného dňa nevybrali do Bethlenovho domu na výstavu Obrazy starej Bystrice – ZREŠTAUROVANÉ.

Podpis na obraze…

Keď sme pristúpili k malému autoportrétu Viliama Ruttkaya – Nedeckého, podpis na tomto obraze sa náramne podobal tomu na nájdenom diele z kaštieľa..Aj keď to bola zatiaľ iba domnienka, tušili sme, že ideme tou správnou cestou. Bol to ako blesk z jasného neba,  po toľkých mesiacoch pátrania sme mali reálnu šancu na posun v našom hľadaní autora.

Autoportrét Viliama Ruttkaya-Nedeckého…

Potrebovali sme však, aby  nám naše presvedčenie aj niekto kvalifikovaný potvrdil. Oslovili sme preto samotnú kurátorku výstavy, Katarínu Baraníkovú, ktorej sme poslali na porovnanie aj niekoľko ďalších podpisov tohto maliara na jeho ostatných obrazoch.  

„Výborne, signatúra sa určite zhoduje! Viliam Ruttkay – Nedecký vytvoril aj niekoľko štylizovaných kópií diel a portrétov podľa iných autorov, a tiež tvoril portréty významných osobností podľa fotografií. Tieto veci treba mať vždy na pamäti, je to štylizovaný portrét a nemusel mu sedieť model „naživo“. Ak by som natrafila na nejaké informácie, ktoré by mohli byť ešte nápomocné, dám vedieť. Prajem veľa šťastia pri identifikácii muža na obraze,“

odpísala nám Katarína Baraníková.

A prišla odpoveď,  na ktorú sme vyše roka čakali –  na obraze je podpísaný Viliam Ruttkay – Nedecký! Rozlúštili sme tak polovicu tajomstva záhadného obrazu.. Veríme, že sa nám v blízkej budúcnosti podarí odhaliť aj identitu muža, ktorého tento v bystrický maliar namaľoval.

Samotný kaštieľ v strede sídliska Radvaň, ktorý sa na jar začal rekonštruovať, stále dýcha  zvláštnou atmosférou a vyžaruje silné genium loci. Archeológovia tu nachádzajú vzácne nálezy dokladujúce najstaršie osídlenie v Radvani a históriu kaštieľa od jeho vzniku až po súčasnosť. Kladieme si otázku, koľko tajomstiev sa v ňom ešte skrýva?

Viliam Ruttkay – Nedecký  (* 14. januára 1892 v Príbovciach– † 30. mája 1967 v Banskej Bystrici)

Bol slovenský maliar a pedagóg. Jeho otcom bol Vojtech Ruttkay, matka sa volala Anna rod. Duchajová. Študoval na gymnáziu v Martine, v roku 1911 – 1914 na výtvarnej akadémii v Budapešti (prof. Révész, Réti, Bosznay).  Štúdiá ukončil po vojenskej službe 1919. Podnikol študijné cesty do Francúzska, Nemecka, Talianska a Poľska.

Od 1919 žil trvalo v Turci. Po roku 1927 bol najprv stredoškolským profesorom kreslenia, potom slobodným umelcom a napokon v rokoch 1958 – 1967 prvým riaditeľom  Oblastnej galérie v Banskej Bystrici. V Banskej Bystrici je po ňom pomenovaná ulica Ruttkaya Nedeckého medzi Murgašovou a Milana Hodžu blízko mestského parku. Maľoval portréty, figurálne kompozície ďalej krajiny a zátišia.

Ruttkayho maľbu charakterizuje prevahu sonórnych tónov a pádny, výrazný rukopis. Patril k maliarom, ktorí nadväzovali na tradíciu šerosvitu. Rád používal okrem hnedej farby najmä odtiene červenohnedej a fialovej, ktoré príležitostne harmonizoval so sýtou zelenou. Ruttkayho najvlastnejším výrazovým prostriedkom bol olej, ale maľoval i temperou či kreslil tušom.

Na jeho tvorbu vplývalo dielo Rudnayho a jeho okruhu. Jeho obrazy sú zemito prosté, niekedy až ponuré a len úsporne využívajú možnosť pôsobivejšieho farebného alebo svetelného kontrastu Bol členom umeleckej besedy slovenskej. Samostatne vystavoval v Žiline (1930). Súbornú výstavu mal v Banskej Bystrici (1962, Stredoslovenská galéria). Jeho diela  sú v SNG aj SSG. K najznámejším patria  Kosec, Zátišie, Snímanie z kríža,  Starý mlyn či  Podobizeň Ivana Krasku, Terézie Vansovej, Milana Rastislava Štefánika (nachádzajúci sa v Slovenskej národnej banke) či štylizovaný portrét J. V. Stalina, ktorý sa dnes nachádza v Slovenskej národnej galérii.  

Podľa nášho obrazu predpokladáme, že v roku 1935 mohol maľovať v kaštieli Radvanských jedného z členov tejto významnej šľachtickej rodiny. Veľmi by nás potešilo, keby obraz čoskoro dostal vďaka svojmu zreštaurovaniu novú tvár a vyobrazený predstaviteľ z rodu  Radvanských sa konečne po toľkých rokoch dostal na čestné miesto v múzeu, kam právom patrí k ostatným členom rodiny…