Vedeli ste, že v lesoch okolo nášho mesta žije toľko medveďov? Títo predátori tvoria prirodzenú súčasť okolitej prírody a sú chránené.

Rešpekt pred pánom lesa

Viacero ľudí už zažilo stretnutie s medveďom na hubách či zbere lesných plodov. Niektoré strety končia útokom zvieraťa, väčšinou však okrem stresu útekom medveďa i človeka. Neexistuje zaručený recept, ako sa v lese vyhnúť tomuto nečakanému prekvapeniu.

V každom prípade sa správajme prirodzene, buďme ostražití a dávajme o sebe vedieť, pretože medveď nás aj na diaľku zacíti a počuje, pokiaľ ho neprekvapíme ujde a  bez príčiny nezaútočí.

Navštívili sme lesníkov v sídle Mestských lesov s.r.o. Banská Bystrica v Dolnom Harmanci, aby sme sa o medveďoch žijúcich okolo nás dozvedeli viac.  Mestské lesy (MsL)  hospodária od roku 1995 na výmere 7.363 ha lesných pozemkov. Tie sa rozprestierajú  na území Slovenského Rudohoria, Kremnických vrchov, Veľkej Fatry a časti Starohorských vrchov od nadmorskej výšky 340 m.n.m. pri rieke Hron po 1.498 m.n.m. na vrchu Malá Krížna.

Skúsenosti bystrických lesníkov a poľovníkov s medveďmi

Konateľ  MsL Blažej Možucha pre náš portál uviedol:

„Presný počet medveďov  žijúcich na našich lesných pozemkoch sa určuje veľmi ťažko, lebo títo predátori často migrujú. Náš odhad je okolo 30-40 kusov. V spolupráci so Štátnou ochranou prírody sme sledovali pohyb medveďa Štefana s obojkom GPS. Jeho akčný rádius bol od Banskej Bystrice až po Mošovskú dolinu  na ploche cca 150 km2.“

Medvede nemajú nepriateľov a v posledných rokoch sa čoraz viac rozmnožujú. Keďže prírodnej potravy pre nich je v lese z rôznych dôvodov málo, musia ich banskobystrickí lesníci denne prikrmovať. Je to suchý chlieb a pečivo, ovocie, zemiaky alebo kukurica, zberá sa seno z pokosených lesných lúk. Niektoré jedince pri hľadaní potravy zablúdia aj do dediny ku kontajnerom s odpadkami alebo hľadajú včelie úle. Strácajú plachosť a môžu ohroziť ľudí.

„Videli ich už aj v Banskej Bystrici pri starom kameňolome bývalej cementárne a dokonca aj na amfiteátri, nad Šachtičkami, v Jakube, na Starej Kope, Harmanci či Starých Horách. Ak si medveď zvykne chodiť ku kontajnerom k ľudským obydliam, ťažko si od toho odvykne a to môže byť nebezpečné pre ľudí. S prípadným odstrelom je to však aj vtedy ťažké, pretože ide o chránený druh a súhlas musí dať Štátna ochrana prírody.“

prezradil nám lesník Ján Parobok.

Ukázal nám svoju bohatú fotogalériu z lesa, kam chodí aj s fotoaparátom a často dýcha medveďom takpovediac na chrbát. Ich  pohyb v lese spolu s ostatnou lesnou zverou sleduje aj pomocou fotopascí. Jednu mal práve pri sebe, keďže ju strhol medveď zo stromu.

Mohli sme vidieť aj odchyt dospelého medveďa Štefana do veľkého kontajnera s uspaním, aby mu potom ochranári po odobratí DNA založili na krk veľký obojok s GPS na sledovanie pohybu v lese. Keď sa preberal, museli utekať, pretože zdravý jedinec po prebudení prirodzene útočí. Ďalšiemu medveďovi, ktorého tiež odchytili, však tesný obojok dať nemohli, pretože bol mladý a pri  ďalšom raste by sa mohol zaškrtiť. Dostal aspoň štítok na ucho.

Ako sa chrániť pred nečakaným útokom lesného  predátora

Lesník Jozef Kolárik už má za sebou viacero priamych stretov s týmito chlpáčmi:

„Zatiaľ sa mi podarilo vždy uniknúť alebo ušiel medveď. Raz som takto nečakane  stretol medvedicu. Zbadal som ju skôr, ako ona mňa, tak som položil batoh na zem a začal cúvať k najbližšiemu stromu. Keď ma zočila, rýchlymi skokmi sa vyrútila ku mne. To som už bol na strome a ona by sa zrejme vyšplhala za mnou, ale v tom sa našťastie ozvali jej mláďatá vo svahu pod chodníkom, tak sa otočila a išla za nimi, mali predo mnou prednosť.“

Nie vždy však pomôže vyšplhanie sa na strom, lebo medveď vie rýchlo šplhať. Občas ho môžete prekvapiť, keď sedí na strome. Aj keď sa to ľahko hovorí, napriek stresu a strachu si treba zachovať duchaprítomnosť.

Je na diskusiu, či by sa medvede nemali loviť podobne, ako ostatná lesná zver. Napríklad na chorvátskom polostrove Istria to tak je a miestni lesníci si žartom pochvaľujú, že vďaka nám Slovákom majú okrem turistov pri mori aj slušný príjem z odstrelu premnožených medveďov lovcami zo zahraničia.

V bystrických lesoch naposledy odstrelil určeného medveďa za niekoľko tisíc eur lovec z Rakúska. Asi by malo dôjsť k rozumnému kompromisu medzi ochranármi a lesnými hospodármi, aby medvede neohrozovali ľudí…

Aj títo mackovia (ako v tomto videu a našej fotogalérii) sa v dnešných dňoch prechádzajú po našich banskobystrických lesoch. Buďte teda pri zbere húb, lesných plodoch či na prechádzkach lesom ostražití..

Medveď hnedý

Dospelý jedinec dorastá do dĺžky od 2 do 3 m, chvost meria 5 až 20 cm a dosahuje hmotnosti od 100 až do 350 kg. Medvede hnedé sú silne stavané s typickým svalnatým hrbom v oblasti lopatiek. Na labách má nezatiahnuteľné pazúry.

Pohlavný dimorfizmus v veľkosti je veľmi malý, ale samce bývajú dvakrát ťažšie ako samice, ktoré majú menšie a ľahšie kosti. Srsť medveďov hnedých je tmavohnedá, blond až čierna. Vo voľnej prírode sa dožívajú 25 rokov, v zajatí o niečo viac.

Medveď hnedý je všežravec. Pazúrmi vyhrabáva korene a hľuzy, ale v prípade dostupnosti konzumuje aj mäso. V zime, keď je v lese nedostatok potravy, prečkáva tým, že sa až na 6 mesiacov skryje v brlohu a hibernuje. Kvôli tomuto zimnému spánku sa musí intenzívne vykrmovať od jari do jesene.

Pre svoju veľkosť, silu a nepredvídateľné správanie bol dlho nebezpečenstvom pre ľudí a dobytok. Je rýchly, lesnú zver dokáže zabiť úderom laby. Najnebezpečnejšie sú medvedice s medvieďatami. Našťastie sa medvede zväčša vyvarujú stretnutiam s ľuďmi, pokiaľ ich neprekvapíme. Na zadné nohy sa stavajú, aby mali lepší rozhľad, či sa v blízkosti nenachádza nebezpečenstvo alebo potrava. Mláďatá vrhnú počas zimného spánku.