V predvečer Osláv 75. výročia SNP v Banskej Bystrici sa pri soche Partizána pri malej železničnej stanici konala pietna spomienka na hrdinov Povstania, ktorú zorganizovala Základná organizácia Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Banskej Bystrici.

Pietny akt pri soche Partizána

Spolu s protifašistickými bojovníkmi a zástupkyňami Únie žien Slovenska z Banskej Bystrice sa pod sochou Partizána stretli viceprimátor mesta Banská Bystrica Jakub Gajdošík, tajomník Ústrednej rady SZPB Viliam Longauer, predseda ZO SZPB Stred – Banská Bystrica Ján Žiško spolu s  vyznamenaným poslancom MsZ a dlhoročným členom SZPB Ludvíkom Nábělkom.

Prítomných privítal Ján Žiško. Po úvodnom slove prišlo k udeleniu vyznamenania.  Ústredná rada SZPB za dlhodobú aktívnu činnosť udelila Ludvíkovi Nábělkovi medailu Milana Rastislava Štefánika, ktorú mu za potlesku zúčastnených odovzdal tajomník UR SZPB Viliam Longauer.

Ludvík Nábělek potom predniesol prejav k spolubojovníkom, v ktorom uviedol:

„Napriek tomu, že do Banskej Bystrice sme sa presťahovali až na jeseň v roku 1991, mám bystrické korene. Nielen po starom otcovi, ktorý prišiel na Slovensko z moravského Kroměříža a od 20. rokov minulého storočia tu vykonával lekársku prax, ale najmä po starkej pani Elene, rodenej Veselovej, dcére slovenského národovca, zvolenského a banskobystrického advokáta Jána Vesela.

Bratia mojej starkej – Mirko, Milan a Miloš boli dôstojníkmi z povolania, všetci traja dosiahli generálsku hodnosť. Vďaka svojej statočnosti, nezlomnosti a viere v dobro nezaváhali v kľúčových momentoch histórie a stali sa skutočnými mužmi prvých hodín Slovenského národného povstania aj jeho ďalších dní.

Ostal som archivárom a nositeľom odkazu nielen mojich predkov, ale spolu s nimi a všetkých hrdinských bojovníkov Povstania, vojakov a partizánov, ktorí bojovali za slobodu a spravodlivosť v slovenských horách. Uvedomujem si aj z toho vyplývajúce úlohy a povinnosti. Za azda  najdôležitejšiu v súčasnej dobe považujem nevyhnutnosť aktívne čeliť všetkým snahám o prepisovanie histórie.

Z hľadiska historickej spravodlivosti a osobitne z hľadiska historického poznania mladých ľudí. Pokusy o pokrivenie obrazu sa netýkajú iba SNP a slovenských pomerov – spomeňme len z poslednej doby snahy o zamlčovanie a bagatelizáciu zverstiev nemeckých okupantov na dobytých územiach  či vlažný postoj tzv. médií hlavného prúdu k oslavovaniu pamiatky fašistických jednotiek v pobaltských krajinách a na Ukrajine.

Akoby z iného sveta pôsobia v tieto naše slávnostné dni správy o oslavovaní esesákov z granátnickej divízie Galícia, ktorí sa zúčastnili potláčania SNP, dopúšťali sa teroru a represálií vrátane vrážd a vypaľovania dedín, ktorým v susednej krajine stavajú pomníky bez toho, že by tzv. demokratické štáty civilizovaného sveta zdvihli hlasy na protest.

Alarmujúce a neprípustné je aj v súčasnosti časté popieranie rozhodujúcej úlohy Sovietskeho zväzu a Červenej armády vo víťazstve nad fašizmom, premenovávanie ulíc a námestí či znesväcovanie pomníkov tých, ktorí na obrovskej ploche sveta – u nás spolu s našimi povstalcami – bojovali proti nemeckému nacizmu.

Nedá mi preto nespomenúť, že s prepisovačmi histórie sa nestretávame len na strane notoricky známych pohrobkov ľudáckeho režimu, ale paradoxne aj na strane rôznych „nových politikov“ oháňajúcich sa frázami boja proti extrémizmu, ktorí rovnako vzbudzujú obavy z nového zavádzania totalitných foriem vládnutia.

Aj v tomto smere má Slovenský zväz protifašistických bojovníkov nezastupiteľnú úlohu upozorňovať na spoločenské hrozby zo všetkých strán. Pamiatka SNP, postoje a hrdinské činy tých, pred ktorými sa s úctou skláňame, nás k tomu zaväzujú. Ďakujem Vám.“

Viceprimátor Jakub Gajdošík sa poďakoval za to, že protifašistickí bojovníci si prišli uctiť výročie a odkaz Povstania k soche Partizána a vyzval ich, aby prišli na štvrtkové oslavy SNP v Banskej Bystrici. Zdôraznil, že banskobystrická samospráva  sa snaží udržiavať a obnovovať vojnové pamätníky z Povstania či oslobodenia mesta, vrátane sochy Partizána. Informoval prítomných o pláne mesta investovať do rekonštrukcie pamiatok v tomto a ďalších rokoch.

„Pozývam Vás tento piatok 30. augusta o 11:00 hod. na odhalenie pamätnej tabule na budove v Horná 21 pripomínajúcej začiatok vysielania Slobodného slovenského vysielača pplk. Mirkom Veselom Jozefom Stykom v tento deň pred 75 rokmi,“

povedal Gajdošík na záver svojho príhovoru. Následne spolu s predstaviteľmi SZPB položil vence k soche Partizána.

História sochy Partizána

Partizán vystriedal na podstavci sochu M. R. Štefánika, na ktorú si ešte pamätajú starí Bystričania. Tú v roku 1930 odhalili v Komárne a poskladali sa na ňu vojaci pešieho pluku nesúceho Štefánikovo meno. Kvôli okupácii v roku 1938 sochu previezli do Banskej Bystrice a osadili na mohutnom podstavci pod Urpínom. Štefánik zostal na podstavci až do skončenia II. svetovej vojny, kedy ho previezli späť do Komárna.

Na prázdny podstavec sa potom v roku 1964 pri príležitosti 20. ývročia SNP dostala socha Partizána, ktorý je dielom akademického sochára Karola Dúbravského (1913 – 1995).

Do roku 1989 sa o čistotu okolo sochy  okrem mesta starali aj členovia ZO SZPB – Stred. Mestská spoločnosť ZAaRES vysádzala kvety a občas pokosila priestor okolo. Za vyše polstoročie  okolité stromy vyrástli, sochu takmer zatienili a roky v tomto  prostredí sa podpísali aj na jej vzhľade. Naposledy ju odborne očistil v roku 2004 pri príležitosti 60. výročia SNP akademický sochár Ján Filo.

V polovici mája 2014 o sochu Partizána prejavilo záujem hlavné mesto ČR Praha, o čom vznikla vážna diskusia. Proti presunu sa zásadne postavili protifašistickí bojovníci. Napokon s tým nesúhlasilo ani mesto, s ktorým sa  dohodol ďalší postup ošetrovania sochy Partizána aj s jej okolím. Dnes je socha zakonzervovaná s vyčisteným okolím.

V januári 2015 vandali znehodnotili sochu Partizána pod Urpínom pri malej železničnej stanici ružovou fasádnou farbou a poškodili dielo akademického sochára  Karola Dúbravského z pieskovca. Našla sa súkromná spoločnosť, ktorá napokon sochu očistila na vlastné náklady.

Vzhľadom na prostredie, v ktorom sa socha nachádza, si do budúcnosti vyžiada aj úpravu okolia s výrubom drevín, ktoré ju po rokoch obrástli. Krehký pieskovec, z ktorého je socha vytvorená, okrem znečistenia trpí aj plesňou.  Protifašistickí bojovníci chcú, aby mesto osadilo pri sochu informačnú tabuľu pre turistov a návštevníkov.