Zápis školy remesiel ÚĽUV do Zoznamu najlepších spôsobov ochrany nehmotného kultúrneho dedičstva a Modrotlače do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska boli významnými udalosťami slovenskej ľudovej kultúry

Zoznam kultúrneho dedičstva

Súčasťou národného zoznamu Slovenska sa doposiaľ stalo 11 prvkov, z ktorých už tri boli zapísané do Zoznamu UNESCO. Prvým zápisom bola ocenená fujara, neskôr Terchovská muzika a v decembri minulého roka to boli Gajdy a Gajdošská muzika.

Ďalším veľkým dňom pre kultúrne hodnoty Slovenska sa stal 28. január 2016, kedy sa jedným z prvkov Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska, a teda čakateľom zápisu do Zoznamu UNESCO stala Modrotlač. Veľkou poctou Ústredia ľudovej umeleckej výroby (ÚĽUV) je úplné prvý zápis v novootvorenom Zozname najlepších spôsobov ochrany nehmotného kultúrneho dedičstva, ktorý obsadila Škola remesiel ÚĽUV.  

„Nehmotné kultúrne dedičstvo spoluvytvára našu mentalitu, charakter a je výrazom našej tvorivosti a osobitosti. Len od nás záleží, či prežije, či sa udrží alebo či zanikne a tým samých seba o veľa zchudobníme,“

povedal pri slávnostnom  zaradení Horehronského viachlasného spevu a Modrotlače do slovenského zoznamu minister kultúry Marek Maďarič.

Škola remesiel ÚĽUV

Minulý týždeň usporiadalo ÚĽUV vo svojom Regionálnom centre remesiel v Banskej Bystrici na Dolnej 14 pre novinárov zaujímavú diskusiu moderovanú Michalom Dudášom, s predstavením školy ľudových remesiel a modrotlače

„Na území Slovenska je množstvo reprezentatívnych prvkov, ktoré by si zaslúžili našu úctu týmto spôsobom. Je to dané tým, že hmotné, ale i nehmotné prvky ľudovej kultúry sú tu bohato zastúpené a uchovávané. Práve toto tvorí základ kultúry a predpokladá jeho zachovanie ako výnimočnej súčasti národa v tomto zozname,“

uviedla Mgr. Libuša Jaďuďová, riaditeľka múzea ÚĽUV.

Na bohatú škálu prejavov ľudovej produkcie nadviazalo v roku 1945 Ústredie ľudovej umeleckej výroby (ÚĽUV), ktoré malo systém ochrany tradičných technológií, postupov, vzorov a ich dokumentáciu zakotvenú v pracovnej náplni. Na začiatku 90. rokov prešiel ÚĽUV od doškoľovania výrobcov k organizovaniu záujmových kurzov tradičných remesiel a výrob pre širokú verejnosť. Kurzy ponúka v celoslovenskom zábere, prostredníctvom troch regionálnych pobočiek v Bratislave, Banskej Bystrici a Košiciach.

ÚĽUV už viac ako 70 rokov uchováva a rozvíja tradičné remeslá ako súčasť ľudovej umeleckej výroby a nehmotného kultúrneho dedičstva. V rámci našich aktivít podporuje pôvodné techniky výroby, ich výrobcov, dizajnérov, študentov, ako aj širokú verejnosť so záujmom o uchovanie prinavrátenie remeselných výrobkov do nášho každodenného života.

Riaditeľka Centra remesiel ÚĽUV v Banskej Bystrici Katarína Chruščová hovorí:

„Od roku 2005 absolvovalo kurzy remesiel v Banskej Bystrici už takmer 1.100 detí a 1.660 dospelých, Až do roku 2012 záujem o ne stúpal, potom sa zastabilizoval, ale v niektorých kurzoch stále dopyt prevyšuje ich kapacitné možnosti. Zvýšený záujem o výučbu tradičných remesiel, ale aj ľudovej hudby, spevu či tanca deklarujú v posledných rokoch aj viacerí remeselníci či nositelia tradícií. Tradičnej výrobe, ale napríklad aj tancu, sa pritom chce venovať nielen mládež a deti, ale čoraz viac aj dospelí.“  

Najväčší záujem je o prácu na hrnčiarskom kruhu, rezbárstvo a textilné techniky. Svoje umenie nám predstavili hrnčiarska majsterka Katarína Králiková a výrobca ľudových hudobných nástrojov – pastierskych píšťal a fujár, folklorista Michal Fiľo.

Modrotlač

Modrotlač je indigom namodro farbená látka s tlačenými vzormi. Táto technika sa dostala na územie Slovenska z Holandska a Nemecka v 18. storočí. Najskôr sa udomácnila v meštianskom prostredí, v priebehu 19. storočia prenikla aj do ľudového odevu a rozvetvila sa do regionálne i lokálne rozmanitých podôb. Okrem modro-bielej modrotlače sa vyrábala aj so žltým, zeleným, bledomodrým alebo oranžovým dekórom. Takto napríklad vyrába modrotlač majster František Joch zo Slovácka:

Fabrika na modrotlač v Banskej Bystrici

Výroba modrotlače v Banskej Bystrici sa spája s menom rodiny Beniačovcov. Jozef Beniač sa vyučil za farbiara. V roku 1837 ho prijali medzi banskobystrických mešťanov a v roku 1840 kúpil od dedičov Michala Kellnera farbiarsku dielňu v Hornej ulici, založenú v roku 1785, kde si následne založil svoju dielňu.

V rokoch 1851-1862 bol cechmajstrom cechu farbiarov siedmich stredoslovenských banských miest so sídlom v Banskej Bystrici. Jeho syn Karol Beniač pokračoval v rodinnej tradícii podobne ako jeho aj syn Karol Beniač ml. (1888-1952). V roku 1924 kúpili fabriku od súkenníka Štefana Horárika a začali tu vyrábať modrotlač. Fabrika v priestore pri dnešnej Europe smerom do Radvane  bola v roku 1948 pričlenená k Bavlnárskym závodom V. I. Lenina v Ružomberku a fungovala až do asanácie budovy v 70. rokoch 20. storočia.

Modrotlač na Slovensku

V polovici 20. storočia bolo na Slovensku činných viac ako 30 modrotlačiarskych dielní, ktorých produkcia smerovala prevažne na vidiek, do oblastí, kde sa ľudia odievali do kroja. S postupným zánikom využitia modrotlače v odeve a interiéroch domácností, a v súvislosti so zákazom súkromného podnikania, ich aktivita slabla. V súčasnosti zohráva významnú úlohu v tejto oblasti Ústredie ľudovej umeleckej výroby, ktoré spolupracuje s výrobcami a podporuje pokračovanie farbiarskej tradície aj v inovatívnych podobách súčasného dizajnu.

Najstarším zachovaným kúskom je látka z Kremnice z roku 1783, ale prvé cechové záznamy sú oveľa staršie, ešte z roku 1608. Modrotlač prenikla do ľudového odevu a vzory sa v jednotlivých regiónoch líšili. Bola to veľmi obľúbená metóda, ktorá, žiaľ, takmer zanikla.

Posledným výrobcom u nás bol pán Stanislav Trnka z Púchova, ten však v roku 2010 zomrel. Pochádzal z rodu, kde sa modrotlačiarstvo dedilo z pokolenia na pokolenie. Jeho syna obišlo, vybral sa inou cestou. Rodová príslušnosť k tomuto nezvyčajnému remeslu sa však prebudila vo vnukovi Petrovi.

Aktuálne sa výrobe modrotlače venuje aj Matej Rabada z Dolného Kubína, ktorý nám svoje majstrovstvo predviedol aj v Banskej Bystrici. Je to náročné umenie, o ktorého výsledky začína byť veľký záujem aj v módnom svete. Módna návrhárka Jana Gavalcová reprezentovala Slovensko s modrotlačovými modelmi na Expo 2015.