V predvečer Dňa obetí holokaustu a rasového násilia, v romantickej záhrade areálu Múzea SNP nesúcej meno Chavivy Reik, odhalili tejto slovenskej a izraelskej národnej hrdinke pamätník. Jeho autorom je akademický sochár Péter Gáspár, ktorý na banskobystrickej  Akadémii umení v Banskej Bystrici vedie ateliér figurálneho sochárstva.

„Chavivou začalo Múzeum SNP projekt približovania postáv, ktoré v SNP niečo mimoriadne urobili, ale veľa sa o nich nevie. Sú to významní hrdinovia. O Chavive sa v súčasnosti dokončuje dokumentárny film, ktorý bude mať premiéru 20. novembra. Organizujeme o nej aj konferenciu. Tento rok by sme pokojne mohli nazvať rokom Chavivy. Jej záhrada dostala úplne novú tvár,“

uviedol na malej slávnosti v záhrade riaditeľ Múzea SNP Stanislav Mičev

Akademický sochár Péter Gáspár sa snažil verne zachytiť portrétne črty 30-ročnej Chaivy. Po jej tvári dupe zväčšenina nemeckej čižmy, ktorej detail  si vypýtal z múzea: „Chcel som zachytiť dramatický moment – symbol absurdnej brutality a nezmyselného násilia v spojitosti so ženským portrétom, teda to, čo sa spája v tomto príbehu.“

Podľa izraelského veľvyslanca Alexandra Ben-Zvi, ktorý prišiel do Banskej Bystrice na odhalenie pamätníka, osoba hrdinky Chavivy Reik spája Slovensko a Izrael. Úctu si zaslúžia všetci, ktorí položili svoje životy vo vojne a bojovali proti fašizmu.

Chaviva Reik

Pôvodným menom Marta Reicková – krycie meno počas vojny Adela Robinsonová (*22. jún1914Nadabula – † 20. november1944Banská Bystrica-Kremnička) bola vojenská  dôstojníčka a slovenská protifašistická bojovníčka.

Rodáčka od Rožňavy

Narodila sa v chudobnej židovskej rodine 21. júla 1914 v obci Nadabula, dnes súčasť mesta Rožňava. V roku 1919 sa s rodičmi presťahovala do Radvane pri Banskej Bystrici. Tu v rokoch 1919 až 1929 navštevovala obecnú školu, neskôr v rokoch 1929 až 1931 aj strednú odbornú školu, ktorú však pre nedostatok finančných prostriedkov neukončila. Následne pracovala ako predavačka v železiarstve. Od mlada bola aktívna v sionistickom hnutí. Roku 1938 sa presťahovala do Bratislavy, kde pracovala ako sekretárka dr. Oskara Neumanna, jedného z vedúcich predstaviteľov sionistického hnutia na Slovensku. Vyučovala v prípravných kurzoch pre vysťahovalcov do Palestíny. Bola vedúcou sekretariátu Židovského národného fondu.

Sťahovanie do Palestíny

V decembri 1939 sa s manželom odsťahovala do Palestíny. V roku 1941 vstúpila do Hagany a o rok neskôr do úderných oddielov Palmach. Prihlásila sa na výzvu SOE, ktorá prostredníctvom Židovskej agentúry hľadala židovských dobrovoľníkov pre špeciálne vojenské operácie. Vstúpila do pomocného ženského zboru RAF (WAAF) pod menom Ada Robinson. Vďaka SOE v roku 1942 absolvovala vojenský a spravodajský výcvik a získala hodnosť seržanta.

Návrat na Slovensko v uniforme spojencov

V lete 1944 bola zaradená do výsadku Amsterdam. Príslušníčka anglo-americkej vojenskej misie pri Veliteľstve 1. čs. armády na Slovensku. Účastníčka protifašistického odboja vysadená do priestoru SNP 17. septembra 1944. Podieľala sa na získavaní spravodajských informácii o židovskom obyvateľstve na Slovensku, pomáhala židovským utečencom na povstaleckom území a organizovala odvoz židovských detí cez Maďarsko do Palestíny. Pomáhala organizovať odsun zostrelených spojeneckých letcov. Spolu s ostatnými členmi výsadku sa podieľala na výcviku židovských partizánov.

Masová vražda v Kremničke

Po potlačení SNP sa skrývala spolu s partizánmi v okolí Pohronského Bukovca. 31. októbra bol partizánsky tábor prepadnutý nacistickými jednotkami. 1. novembra1944 bola zajatá spolu s ďalšími partizánmi ukrajinskou jednotkou Waffen-SS Galizien. Pri výsluchu netajila svoj židovský pôvod. Po krutom mučení bola spolu s ďalšími väzňami 20. novembra oficiálne prepustená. V skutočnosti nacisti zhromaždili 250 osôb židovskej národnosti, medzi nimi i Chavivu Reikovú pri Banskej Bystrici, kde ich toho istého dňa v protitankovom zákope pri Kremničke všetkých povraždili.

Po oslobodení bolo jej telo exhumované a uložené v Olšanských hřbitovech v Prahe. V roku 1952 bolo na žiadosť izraelskej vlády znovu exhumované a prevezené do Izraela, kde bola Reiková pochovaná na Herzlovom cintoríne. Mestský národný výbor v Banskej Bystrici jej 21. augusta1990 udelil In memoriam čestné občianstvo.