Presne pred 95 rokmi, 28. októbra 1918 bola vyhlásená nezávislosť prvej Česko-Slovenskej republiky. Štátotvorným národom sa stal československý národ a Slováci sa tak definitívne vymanili spod tisícročnej maďarskej nadvlády.

Po tom ako sa rakúsko- uhorská monarchia ocitla na strane porazených štátov v 1. svetovej vojne došlo k jej rozpadu a vzniku nových štátov. Na jej predvojnovom území vznikli Maďarsko, Poľsko, Rakúsko, Štát Slovincov, Chorvátov a Srbov a Česko-Slovensko.

Nezávislosť Česko-Slovenska vyhlásil päťčlenný Národný výbor v Prahe 28. októbra 1918 (zhodou okolností, aj vtedy tento deň pripadol, rovnako ako dnes, na pondelok). Tento deň predstavoval víťazný koniec národnooslobodzovacieho boja Čechov a Slovákov. Tento významný štátoprávny počin sa formálno- právne opieral o dva významné dokumenty – ohlas k národu ľud československý (dokument deklaroval utvorenie československého štátu a prevzatie celej správy v ňom do rúd Národného výboru) a zákon o zriadení samostatného československého štátu, ktorý sa stal jeho prvým zákonom. Tento zákon bol publikovaný v zbierke zákonov ako zák. č. 11/1918 Zb. z. a n. a je taktiež nazývaný ako recepčná norma.

Na základe oboch dokumentov sa Národný výbor stal vedúcim orgánom politického hnutia v novom štáte a do 13. novembra 1918 aj najvyšším zákonodarným a výkonným orgánom. V tomto období vydal 17 zákonov a 23 nariadení. Čo sa týka výkonnej právomoci Národného výboru, tú malo jeho predsedníctvo zložené z Karla Kramářa, Václava Klofáča, Antonína Švehlu a Františka Soukupa.

Na Slovensku však bola podstatne zložitejšia situácia, ktorej príčiny spočívali v celkovom politickom a národnostnom stave v bývalom Uhorsku. Dňa 30. októbra 1918 sa v Martine uskutočnilo zhromaždenie Slovenskej národnej strany, výsledkom ktorého bolo prijatie Deklarácie slovenského národa, známej aj ako Martinská deklarácia. Štátoprávny význam tejto deklarácie spočíval najmä v odmietnutí práva uhorskej vlády a uhorských zastupiteľských zborov vyjadrovať sa v mene slovenského národa. Taktiež požadovala pre slovenský národ sebaurčovacie právo až po úplnú nezávislosť. V Martine sa taktiež preberala aj autonómia Slovenska. Väčšina zúčastnených bola toho názoru, že Slovensko sa v budúcnosti má a bude spravovať samo. V tej dobe však bolo realitou, že Slovensko nebolo schopné okamžite organizovať samostatnú správu štátu.

Česko-Slovenský štát bol formálne medzinárodne uznaný podpisom mierových dohôd vo Versailles v roku 1919 ako aj stanovením hraníc s Maďarskom v Trianone v roku 1920.

Život Slovensku v období 1. ČSR

Po vzniku Česko-Slovenska sa postavenie Slovákov z pohľadu realizácie národných práv zmenilo k lepšiemu. Zaniklo Rakúsko-Uhorsko a Slovensko sa stalo súčasťou nového štátneho útvaru. Otázka osamostatnenia však zostala nevyriešená. Namiesto štátneho útvaru s Maďarmi sa teda Slováci ocitli v štáte s Čechmi. Výhodou oproti predošlému stavu bolo, že v novom štáte sa uznávalo uplatňovanie slovenčiny ako úradného aj vyučovacieho jazyka a taktiež sa vymedzili nové hranice, ktoré boli následne medzinárodne uznané. Do popredia sa začali dostávať ekonomické a sociálne otázky na chudobnejšom Slovensku, ako aj jeho nie celkom zaistená južná hranica s Maďarskom. V tomto období sa Slovensko ešte nezapájalo do ústavného vývoja v štáte. Na Slovensku v tom období vykonával správu minister s plnou mocou, ktorého funkciu ustanovoval zákon č. 64/1918 Zb. z. a n. o mimoriadnych a prechodných ustanoveniach na Slovensku. Tento stav bol však len dočasný a nahradila ho Ústavná listina Československej republiky, ktorá bola Národným zhromaždením prijatá 29. februára 1920 a platila od 6. marca 1920.

Samotný vznik Československa bol nepochybne významným historickým medzníkom v štátnom vývoji Slovákov a Čechov. Avšak v dôsledku fikcie existencie jednotného československého národa sa nikdy počas existencie prvej Česko-Slovenskej republiky neuznala existencia samobytného slovenského národa. V dôsledku toho sa vzťahy medzi Slovákmi a Čechmi v štátoprávnej rovine neriešili, aj keď rast napätia, ktorý bol následkom takejto politiky, bol evidentný. O nespokojnosti s tým, že Slovensko bolo len akýmsi doplnkom českej štátnosti svedčili aj požiadavky autonómie pre Slovensko z domácej politickej scény, ako aj zo zahraničia.

Vznik prvej republiky si pripomenieme aj v Banskej Bystrici

Dnes o 15.00 hodine pri buste M. R. Štefánika v Starej Sásovej (Zvonica v Starej Sásovej) sa uskutoční spomienková akcia pri príležitosti 95. výročia vzniku Česko-Slovenskej republiky.