Kto bol na minulotýždňovom rokovaní finančnej komisie a utorkovom zasadnutí komisie pre životné prostredie a odpady o budúcnosti krematória v Kremničke a cintorínskych služieb, musel nadobudnúť dojem, že mesto Banská Bystrica nevie, čo chce. Lepšie povedané vedenie mesta niečo chce, ale nedokáže to dôveryhodne vysvetliť poslancom, ani občanom.

Zámerom vedenia mesta je vytvorenia novej obchodnej spoločnosti, ktorá bude poskytovať kremačné a cintorínske služby miesto vlastnej príspevkovej organizácie ZAaRES. Tá na základe uznesenia MsZ č.634/2006 v Stredisku Krematórium prevádzkuje krematórium v Kremničke a v Stredisku Cintorínske služby prevádzkuje 16 cintorínov v čiastočnom alebo výlučnom vlastníctve mesta. Kým prevádzka krematória je zisková, stratovú prevádzku cintorínov vykrýva zisk z kremačných služieb a dotácia mesta na odvoz odpadu s údržbou zelene.

Na finančnú komisiu prišiel minulý týždeň návrh na založenie novej obchodnej spoločnosti, ktorý predstavil ekonomický námestník prednostu Branislav Slaný. Mesto Banská Bystrica by malo mať v nej 40%-ný podiel s 300 tisíc eurami vkladu vo forme vkladu budovy krematória. Krematórium Nitra s.r.o. by vstúpilo do novej eseročky so 60%-ným podielom vo výške 450 tisíc eur formou nepeňažného vkladu novej technológie krematória a finančného vkladu (pravdepodobne z úveru).

Podľa Slaného je verejno-súkromná forma partnerstva najoptimálnejšou variantou riešenia prevádzkovania kremačných a cintorínskych služieb. Pri súčasnom stave (výlučnom vlastníctve mestom) je zabezpečená kontrola prevádzkovania daných činností, ale nie je vyriešené investičné financovanie rozvoja krematória a cintorínov. Vo svojom rozpočte mesto nedokáže nájsť okolo 450 tisíc eur na nákup novej pece. Finančná komisia chce vidieť aj alternatívny návrh riešenia od ZAaRES.

Na utorkovej komisii životného prostredia už bol prítomný aj riaditeľ ZAaRESu František Krč spolu s konateľom spoločnosti Krematórium Nitra s.r.o. Vladimírom Rossom. Oproti predchádzajúcemu návrhu ekonomického námestníka Branislava Slaného, ktorému sekundoval prednosta Miroslav Rybár, sa zmenila výška vkladu spoločníkov a jeho zloženie. Mala by vzniknúť eseročka s peňažným vkladom 6.000 eur, ktorá si prenajme od mesta budovu krematória a od spoločnosti Krematórium Nitra s.r.o. technológiu spaľovacej pece.

Predseda komisie Pavol Bielik privítal prednostu Rybára slovami: „Som šokovaný, že je tu aj pán prednosta, asi sa deje niečo dôležité.“ Pre prednostu s jeho námestníkom to asi dôležité bolo, aj keď obsah a forma odôvodnenia návrhu tomu celkom nezodpovedali. Prítomní členovia komisie aj s riaditeľom ZAaRESu Krčom a občiankou Zorou Bittarovou im to v diskusii dali najavo.

Prednosta Rybár vysvetlil svoju účasť svojsky: „Na finančnej komisii to bol len prvý brainstorming. Už niekoľko rokov sa opájame eurofondmi, ale nič neprišlo. Sú činnosti, kde súkromný podnikateľ nevidí žiadny priestor na biznis. Tie musí robiť mesto. Prečo neurobiť niečo so súkromným subjektom transparentne na základe jasných zmluvných podmienok?“

Námestník Slaný ho doplnil: „Prišla ponuka, ktorú sme vám predložili. Hľadáme riešenie, aby sme nezaťažili mestský rozpočet úverom na technológiu krematória, čo zabezpečí obchodná spoločnosť. Ak by sme riešili úver aj cez príspevkovú organizáciu, môžeme sa dostať na kritickú hranicu 60%-ného zadlženia.“ To sa uvidí pri návrhu rozpočtu mesta na rok 2013, ktorý majú čoskoro dostať poslanci.

Nasledujúca diskusia ukázala, že predložený návrh neposkytol členom komisie dostatočný obraz o tom, čo treba s krematóriom a cintorínskymi službami vlastne urobiť, aby naďalej fungovali efektívne a na kvalitnej úrovni.

Riaditeľ Krč upozornil ekonomického námestníka, že nepracuje s presnými číslami, ktoré on za svoju organizáciu poskytol primátorovi. „Tu sa už dlhšie vedie negatívna mediálna kampaň proti krematóriu v Kremničke, ktoré funguje v zmysle všetkých noriem a o ktoré sa staráme na základe uznesenia mestského zastupiteľstva. Predložený materiál chváli založenie novej spoločnosti, ale nespomínajú sa v ňom žiadne riziká, ktoré tu sú,“ uviedol na začiatok svojho vystúpenia Krč.

Pripomenul, že ak chce mesto vkladať nehnuteľnosti do novej spoločnosti, musí ich najskôr vyňať mestské zastupiteľstvo zo správy ZAaRES. Spýtal sa: „Prečo sa zvolil pomer vkladov 40:60 v neprospech mesta a prečo sa pri výbere partnera nerobí verejná obchodná súťaž? V súvislosti s krematórium máme predsa z minulosti nie dobré skúsenosti, keď sa najskôr peniaze na rekonštrukciu našli a potom sa vždy rozplynuli.“

ZAaRES podľa Krča pripravil kompletnú projektovú dokumentáciu na stavebného povolenie, bez čoho sa žiadny kotol nedá osadiť. Rekonštrukciu si však vyžiada aj samotná budova krematória. Pripomenul aj to, že pred časom primátor Nitry Jozef Dvonč na tlačovke vyhlásil, že prevádzku tamojšieho krematória chce zveriť mestskej organizácii, pretože skúsenosti so súkromnými prevádzkovateľmi nie sú dobré. Obrátil sa na prítomného konateľa firmy Krematórium Nitra s.r.o., aby sa vyjadril, ako prevádzkujú miestne krematórium a ako to chcú robiť v Banskej Bystrici.

Vladimír Rossa odpovedal, že do nitrianskeho krematória okrem nebožtíkov z mesta a okolia aj s obradmi vozia aj mŕtvych len na spaľovanie z Martina, Banskej Štiavnice ši Žiaru nad Hronom, čo by stiahli do Banskej Bystrice. Kým teraz sa v Kremničke spaľuje cca 2.700-3.000 mŕtvych ročne, oni by zabezpečili okolo 3.500-4.000 klientov, keďže sú zvyknutí na konkurenčný boj. Pritom by sa zaviazali, že Bystričanom nebudú dvíhať poplatky najbližších 10 rokov. Zachovali by aj obrady s ľuďmi, ktorí ich teraz zabezpečujú, rovnako by zabezpečovali aj cintorínske služby

Poslanec Michal Škantár chcel vidieť nejaký biznis plán a porovnať ho s návrhmi od ZAaRES, podľa ktorých sa dajú získať na krematórium eurofondy alebo zabezpečiť investície do nákupu a inštalácie spaľovacej pece z úveru. Ten by sa splácal z vlastnej činnosti organizácie.

Pavol Bielik pripomenul, že krematórium s cintorínskymi službami predstavujú aj duchovno, na ktoré netreba pri tejto činnosti zabúdať. Podľa hodnotenia Banskobystričanov a ľudí z priľahlých obcí, pre ktorých krematórium prednostne slúži, sú pohrebné obrady dlhodobo na vysokej úrovni. Čo sa týka hrobových miest, ich kapacita aj podľa územného plánu mesta onedlho nebude postačovať, preto treba budovať nové.

Prítomná občianka Zora Bittarová, ktorá robí pohrebné obrady desiatky rokov, sa spýtala konateľa Krematórium Nitra s.r.o., či je aj konateľom spoločnosti PSKS s.r.o., ktorá mala problémy s prevádzkou v Nitre a obe majú dlhy voči mestu, čo si overovala telefonicky a na internete. Podľa nej to nesvedčí o veľkej transparentnosti záujemcu a nedáva to dostatočné záruky pre mesto.

Vladimír Rossa priznal problémy v Nitre, ktoré podľa neho budú vyriešené k 1.januáru 2013, kedy prevádzka tamojšieho krematória po rozhodnutí zastupiteľstva prejde aj de jure na spoločnosť Krematórium Nitra s.r.o..

Rozpačitá prezentácia návrhu na založenie obchodnej spoločnosti verejno-súkromného partnerstva skončila aj na komisii pre životné prostredie a odpady rozpačito. Jej členovia žiadajú predloženie alternatívneho návrhu ZAaRES s komplexnou ekonomickou analýzou, aby sa mohli zodpovedne rozhodnúť.

Po tom všetkom, čo v utorok odznelo, aj vzhľadom na problémy s prípravou rozpočtu 2013 v iných položkách verejného záujmu, sa riešenie prevádzky krematória a cintorínskych služieb cez novú eseročku zdá skôr nereálne. Mimochodom tých zhruba 450 tisíc eur, ktoré treba na zakúpenie novej spaľovacej pece, si mohlo mesto bez problémov ušetriť, keby nedávno zbytočne nemenilo banku…