Vo štvrtok je štátny sviatok – Deň boja za slobodu a demokraciu. Pripomíname si historické udalosti spred 27 rokov, ktoré viedli k pádu komunizmu vo vtedajšom Československu. Prinášame vám chronológiu pamätných novembrových dní až do voľby prvého ponovembrového prezidenta ČSSR Václava Havla.

16. november 1989 (štvrtok)

V tento deň vysokoškolskí a stredoškolskí študenti zorganizovali protestnú demonštráciu v podvečerných hodinách v Bratislave na ktorej sa zúčastnilo asi 300 osôb. Neohlásené a teda nepovolené zhromaždenie sa začalo na Hodžovom námestí (vtedy Mierové námestie) už za tmy po 17:00 hod.

Kým študenti na námestí dospievali študentskú a štátnu hymnu, objavili sa príslušníci a vozidlá ZNB. Po príchode asi 20 policajtov na 6 autách okolo 150 študentov za skandovania hesiel:

„Slobodu slova! Nechceme reaktor! Chceme školské reformy! Chceme školy pre všetkých! Demokraciu, demokraciu! Slobodu bratislavskej päťke! My chceme slobodu, .. dialóg, ..reformy!“

prešlo z námestia podchodom a pokračovalo cez Námestie SNP k vtedajšiemu ministerstvu školstva na Dobrovičovej (vtedajšej Suvorovovej) ulici.

Z ministerstva vyšiel pred budovou tajomník UV KSS Gejza Šlapka v sprievode riaditeľa odboru vysokých škôl ministerstva školstva Jána Porvazníka, ktorý študentom ponúkol dialóg ale nie na ulici, čo zdokumentovala  aj prítomná televízia (redaktor Pavel Jacz). Šlapka na študentov pokrikoval a urážal ich,  avšak policajti, ktorí z oboch strán ulicu uzavreli sa stiahli a umožnili študentom odísť.

Televízia z demonštrácie zverejnila zostrih ešte v ten večer na ČT2, v ktorom za študentov hovorila Henrieta Hrinková, študentka 4. ročníku žurnalistiky. Ako ďalších aktivistov neskôr uviedla mená: Milan Novotný, Maroš Sedílek, Daniel Bútora, Sveťo Bombík, Robo Gál, Rado Števčík. Demonštrácia prerástla do verejnej diskusie na Hviezdoslavovom námestí, kde sa dav postupne rozišiel.

Oficiálnym cieľom bol protest proti vtedajšiemu návrhu vysokoškolského zákona a za akademické slobody, rečníci však žiadali aj prepustenie Jána Čarnogurského, skutočnú demokraciu, slobodu cestovania a pod. Demonštranti mali šťastie v tom, že polícia predpokladala nepokoje skorej v piatok a skorej v Prahe. Vyšetrovanie a postih účastníkov dovtedy najväčšej demonštrácie na Slovensku v tom roku však predbehli udalosti nasledujúcich dní.

17. november (piatok)

V piatok 17. novembra sa v Prahe na Albertove zišli českí aj slovenskí študenti vysokých škôl pri oficiálnom pietnom akte pri príležitosti 50. výročia smrti Jana Opletala a zatvorenia českých vysokých škôl v roku 1939 nacistickým Nemeckom (všetky vysoké školy v Protektoráte Čechy a Morava zostali zatvorené až do 8. – 9. mája 1945).

Stretnutie zorganizoval Socialistický zväz mládeže  O 16:00 hod. bolo asi 15.000 účastníkov. Po skončení oficiálnej časti sa dav vydal do centra mesta (v súlade s plánmi iniciatívy STUHA vedenou Jiřím Dienstbierom ml. a Šimonom Pánkom. Študenti niesli štátne zástavy, spievali a skandovali požiadavku na zmenu pomerov v ČSSR. Za Národným divadlom (na Národnej triede) im o 19:30 hod. špeciálne jednotky zahradili cestu. Aby sa zabránilo ďalšiemu pochodu demonštrantov, boli uzavreté ulice Mikulandská a Voršilská a tým bol zablokovaný ústup smerom k Národnému divadlu.

Približne 10.000 demonštrantov tak bolo uzatvorených medzi dvoma policajnými kordónmi. Demonštrácia pokračovala na mieste v pokojnej a nenásilnej podobe prevolávaním hesiel ako „Máme holé ruce“,  ale aj politických ako „Jakeše do koše!“.  V tejto dobe bol ešte demonštrantom umožnený individuálny voľný odchod. Čelo sprievodu stálo voči mladým príslušníkom ZNB ktorým podávali kvety a chceli s nimi diskutovať.

Polícia medzitým uzatvorila aj všetky susedné ulice takže demonštranti boli úplne obkľúčení. Približne o 20:15 hod. došlo ku zmene. Príslušníci ZNB a Oddielu osobitného určenia ministerstva vnútra (tzv. červené barety) veľmi razantne zakročili. Rozháňanie študentov sa zmenilo na brutálnu bitku. Študentov bili obuškami, tak, že príslušníci vytvorili medzi sebou uličku, ktorou museli prejsť. Vybraných zatýkali. Jeden zostal ležať na zemi.

Ako sa ukázalo neskôr, bol to agent ŠtB Ludvík Zifčák alias študent Martin Šmíd, ktorý len odpadol. Príslušníci rýchlo odniesli jeho nehybné telo do sanitky. Drahomíra Dražská, vrátnička na internáte v Tróji, ktorá bola sama ľahko zranená, si to všimla a začala šíriť správu, ktorá sa neskôr ukázala ako fáma, o zabitom študentovi. Udalosť vyvolala medzinárodné rozhorčenie.

18. november (sobota)

Po udalostiach predchádzajúceho dňa sa v divadlách a na vysokých školách začali organizovať štrajkové výbory požadujúce vyšetrenie a potrestanie osôb zodpovedných za brutálny zásah, hlavne keď sa prostredníctvom rádia Slobodná Európa rozšírila správa o tom, že pri zásahu zomrel jeden študent. Petr Uhl, disident, ktorý bol zdrojom pre rádio vyhlásil správu za overenú, pretože sa ju dozvedel z viacerých nezávislých zdrojov.

Až neskôr sa zistilo, že Dražská, ktorá v ten deň navštívila Uhlovu manželku si smrť vymyslela a potvrdilo sa, že agent Zifčák odpadol z psychického vypätia, jeho prevoz do nemocnice bol exkluzívny a jeho ďalší osud mal byť nevypátrateľný (mal letenku do Moskvy,  avšak ani Štb pravdepodobne nepočítala s fámou o jeho smrti).

V Realistickom divadle v Prahe sa zišli herci a študenti. Vznikla výzva na týždenný a generálny štrajk 27. Novembra Cez víkend chodili ľudia zapaľovať sviečky v Prahe na Národnú triedu.

Prebehlo viacero stretnutí aktivistov v bytoch v Bratislave, Pukanci na ktorých odzneli správy o zabití študenta počas demonštrácie v Prahe a diskusie ako na ne reagovať. V Šali v byte Károly Tótha na stretnutí asi 120 príslušníkov maďarskej menšiny vznikla Maďarská nezávislá iniciatíva (predstavitelia: László A. Nagy, László Öllös, László Szigeti, Lajos Grendel, Imre Molnár, Eleonóra Sándor, Péter Hunčik).

19. november (nedeľa)

V Bratislave bola v Umeleckej besede založená Verejnosť proti násiliu. Jej hovorcami boli Milan Kňažko a Ján Budaj. Ďalšími známymi aktivistami boli Miroslav Cipár, Rudolf Sikora, Ľubomír Feldek, Fedor Gál, Milan Šimečka a iní.

O pár hodín neskôr v pražskom Činohernom klube bolo založené Občianske fórum (OF), s významným vplyvom predstaviteľov Charty 77 (hlavnou osobnosťou bol Václav Havel). Žiadali odstúpenie členov KSČ spojených s okupáciou (Gustáv Husák, Karel Hoffman, Miloš Jakeš, Jan Fojtík, Alojs Jindra) ako aj odstúpenie šéfa KSČ v Prahe Miroslava Štěpána a ministra vnútra Františka Kincla zodpovedných za brutalitu voči študentom a prepustenie politických väzňov. OF vyhlásilo generálny štrajk na 27. novembra.

Študenti v Mlynskej doline pripravujú protestné vyhlásenia a štrajk. V noci na všetkých poschodiach vylepili plagáty a výzvy. Bratislavskí herci v divadlách Malá scéna a Astorka namiesto predstavení debatovali s návštevníkmi. Martin Huba na Malej scéne vyhlásil vstup hercov do štrajku

Politici KSČ a oficiálne masmédiá zamlčovali brutálny zásah polície v Prahe. Televízia aj rozhlas dementovali smrť študenta. Predseda vlády František Pitra obvinil domáce kruhy zo zneužívania zhromaždenia a vyvolávania rozvratu.

Zástupcovia iniciatívy Most Michael Kocáb a Michal Horáček  sa neoficiálne stretli s premiérom Ladislavom Adamcom v jeho byte, po tom čo sa deň predtým náhodne stretli v divadle. Položili tým základy budúcej možnej komunikácie opozície s vládnou mocou.

20. november (pondelok)

Od pondelka sa každý deň konali demonštrácie najprv v Prahe, Brne, Bratislave a Žiline, potom aj v iných mestách vrátane Banskej Bystrice. V ten deň prinieslo prvé tlačené necenzurované informácie oficiálne Svobodné slovo (noviny Československej strany socialistickej).

V aule Univerzity Komenského v Bratislave vzniká o 10:00 hod. prvý slovenský študentský štrajkový výbor. Na Vysokej škole múzických umení v Bratislave sa na nádvorí zhromaždili študenti a prebiehal zber podpisov za generálny štrajk. K štrajku sa pripájajú aj ďalšie divadlá (Martin, Zvolen, Trnava) a vysoké školy na Slovensku. V bratislavskej Umeleckej besede bol schválený program Verejnosti proti násiliu (VPN). Vo večerných hodinách bratislavskí študenti demonštrovali pred vtedajším Domom ROH (teraz Istropolis) na Trnavskom mýte

Občania zhromaždení na Václavskom námestí žiadali zásadné reformy a protestovali proti zásahu na Národnej triede. Vysokoškoláci v Prahe začali týždenný protestný štrajk. Vo svojom vyhlásení vyjadrili zdesenie nad vnútropolitickou situáciou a žiadali nezneužívanie zhromažďovacieho práva a podporili generálny štrajk. Federálna vláda aj obidve národné vlády vyslovujú súhlas s „opatreniami na obnovenie poriadku“.

V Banskej Bystrici sa večer vo vestibule internátu pedagogickej fakulty zhromaždilo približne 500 študentov. Prišla aj pražská hudobná skupina OK Band, ktorá prítomných oboznámila s udalosťami v Prahe a žiadala, aby sa študenti pripojili k ich požiadavkám a vstúpili s nimi do štrajku. Na mítingu vystúpili M. Števík, Edo Glut a Dano Vražda. Dianie sledovala aj ŠtB.

Študenti potom na druhý deň ráno zvolali stretnutie, kde sformulovali vlastné stanovisko. V ňom odsúdili brutálny zásah polície proti študentom 17. novembra 1989, žiadali pravdivé informovanie verejnosti v médiách, s okamžitou platnosťou vstúpili do štrajku.

V meste pod Urpínom vzniká Občianske fórum Banská Bystrica. Medzi jeho najznámejších členov patrili: psychológ Štefan Kováč, herec Ivan Palúch, bývalý dôstojník Andrej Sámel, pedagóg Ján Katreniak, Ivan Bača a mnohí ďalší. Všetci sa zúčastnili na stredajšej demonštrácii, po ktorej sa vybrali na študentský internát, kde bol zvolený revolučný výbor, ktorý mal vtedy niekoľko desiatok členov. Do tohto výboru bol zvolený aj Martin Krajčovič.

21. november (utorok)

Demonštrácia a protestné pochody študentov sa uskutočnili v Košiciach, Banskej Bystrici, Trnave, Nitre, Zvolene a Martine. Na niektorých školách začali študentské (okupačné) štrajky. Študenti žiadali utvorenie vyšetrovacej komisie na vyšetrenie zásahu na Národnej triede, odstúpenie skompromitovaných politikov, politickú pluralitu, sprístupnenie masmédií a podporili generálny štrajk.

Večer sa uskutočnili protestné zhromaždenia v Bratislave na Gottwaldovom (v súčasnosti Námestie slobody) a Hviezdoslavovom nám., kde sa verejnosti predstavilo VPN ako hnutie a bolo prečítané Feldekovo „Vyhlásenie radových komunistov“.

V Prahe sa na demonštrácii na Václavskom námestí zorganizovanej OF zúčastnilo 200.000 ľudí. Predsedníctvo SNR na čele s predsedom Viliamom Šalgovičom zaujalo odmietavé stanovisko k udalostiam zo 17. novembra. Policajný zásah označili za primeraný. Miloš Jakeš v televízii vyzýval k ukončeniu štrajku.

22. november (streda)

Študenti a VPN zorganizovali na Námestí SNP v Bratislave prvú masovú demonštráciu (rovno pred budovou televízie s ozvučením zapožičaným skupinou Tublatanka). Moderovali ju Milan Kňažko a Ján Budaj. Magda Vášáryová prečítala vyhlásenie SND a organizátori prečítali pozdravný list Václava Havla a výzvu VPN k občanom.

Študenti v Košiciach zorganizovali pochod mestom, počas ktorého požadovali slobodu a demokraciu. Skončil sa na vtedajšom Námestí osloboditeľov, kde zapálili sviečky. V Trnave sa na vtedajšom Gottwaldovom (dnes Trojičnom) námestí konala prvá veľká demonštrácia. Študenti v Banskej Bystrici zorganizovali pochod mestom a veľkú demonštráciu na Námestí SNP (účasť asi 1.000 ľudí). Študenti vo Zvolene zorganizovali demonštráciu v centre mesta, ktorej sa zúčastnilo približne 2.000 ľudí.

V Prahe na Václavské námestie prišlo 200.000 ľudí, ku ktorým z balkóna vydavateľstva Melantrich prehovorilo viacero osobností, napríklad kardinál František Tomášek. Na žiadosť predsedu vlády ČSR začal generálny prokurátor vyšetrovať zásah zo 17. novembra.

23. november (štvrtok)

Predseda vlády SSR Pavel Hrivnák prijal zástupcov koordinačného štrajkového výboru slovenských vysokých škôl. Uskutočnila sa veľká demonštrácia pred Justičným palácom v Bratislave za prepustenie Jána Čarnogurského. Podvečer sa opäť konala demonštrácia na Námestí SNP, s tým, že sa tu bude demonštrovať každý deň. Prehovoril na nej aj Alexander Dubček, ktorý vyzval na obrodu spoločnosti.

Posledný raz na verejnosti vystúpil šéf KSČ Miloš Jakeš, ktorý odsúdil rozvracanie socializmu v ČSR. Vedenie odborov súhlasilo s vyšetrením udalostí 17. novembra, ale odmietlo generálny štrajk.

24. november (piatok)

Na mimoriadnom zasadnutí Ústredného výboru KSČ bol odvolaný Miloš Jakeš, ktorého nahradil Karel Urbánek. Z vedenia KSČ boli uvoľnení Jozef Lenárt, Miroslav Štěpán, Miroslav Zavadil a ďalší. Zasadanie ÚV KSČ trvalo do nočných hodín, zvažovalo sa aj použitie armády a bezpečnosti na potlačenie revolúcie. Neskoro v noci ale nakoniec zvolilo ústup (nemohlo sa už spoľahnúť na armádu a bezpečnosť) a nariadilo „čistky“ v strane.

V Prahe na Letnej demonštrovalo okolo pol milióna ľudí. Na námestí SNP v Bratislave bolo asi 100.000 ľudí. Slovenská televízia v mimoriadnom vysielacom čase uviedla reláciu Štúdio Dialóg, ktorú deň predtým dohodli Zajac, Bútora, Kučerák, Feldek a Gindl návštevou v Spravodajskom štúdiu na námestí SNP s riaditeľom Hlinickým. V relácii Milan Kňažko okrem iného prečítal výzvu na generálny štrajk.

25. november (sobota)

Komunistický prezident Gustáv Husák udelil amnestiu siedmim politickým väzňom, ktorými boli: JUDr. Ján Čarnogurský, PhDr. Miroslav Kusý, CSc., Jiří Ruml, Ing. Petr Uhl, Rudolf Zeman, Ivan Jirous, Ivan Polanský a amnestovaný bol tiež šéfredaktor časopisu VOKNO František Stárek.

V Prahe na Letnej demonštrovalo okolo 750.000 ľudí. Pokúsil sa tam vystúpiť aj predseda komunistickej vlády ČSSR Ladislav Adamec. Vyzýval občanov, aby upustili od plánovaného generálneho štrajku, ale bol vypískaný a musel odísť z tribúny.

26. november (nedeľa)

V Prahe sa stretli predstavitelia Občianskeho fóra na čele s Václavom Havlom a vlády ČSSR pod vedením Ladislava Adamca.

V Bratislave mimoriadne zasadá ÚV KSS. Z jej vedenia odchádzajú Ondrej Šaling, Gejza Šlapka, Elena Litvajová, Viliam Šalgovič a Štefan Rybár. ÚV KSS nečakane oznámil zrušenie 4. článku ústavy „o vedúcej úlohe Komunistickej strany“.

 27. november (pondelok)

V celom Česko-Slovensku sa uskutočnil dvojhodinový generálny štrajk, prvý od roku 1948. Štrajkujúci sa postavili za požiadavky študentov a občianskych iniciatív. Štrajk sprevádzali mohutné demonštrácie, na ktorých občania požadovali koniec vlády jednej strany, slobodné voľby, odstúpenie Husáka z úradu prezidenta a demokraciu.

 28. november (utorok)

V Prahe sa uskutočnilo druhé rokovanie medzi komunistickou vládou na čele s Ladislavom Adamcom, Národného frontu a Občianskym fórom na čele s Václavom Havlom. Strany sa dohodli na zrušení článku ústavy o vedúcej úlohe strany a dohodli sa na novom zložení vlády, ktorá predloží návrh na zmenu ústavného zákona č. 100/1960 o vedúcom postavení Komunistickej strany. V relácii Štúdio Dialóg vystúpili Vladimír Ondruš, Milan Kňažko, Zuzana Mistríková, Ján Budaj a Miroslav Kusý.

29. november (streda)

Federálne zhromaždenie schválilo vypustenie článku 4 v ústave o vedúcom postavení Komunistickej strany, zmenilo článok 6 o postavení Národného frontu ako záväzku spoločenských organizácií a politických strán pod vedením KS a článok 16, týkajúci sa uplatňovania marxizmu-leninizmu v politike, vzdelaní a výchove. Tieto zmeny ukončili 40 -ročný monopol komunistickej strany a umožnili vznik nových politických strán a politickej plurality.

V televízii vystúpil predseda vlády ČSSR Ladislav Adamec. Predniesol prejav o vnútropolitickej situácii, sľúbil oboznámiť verejnosť so skutočným stavom ekonomiky, otvoril otázku augusta 1968 a rokovania so ZSSR o dočasnom pobyte ich vojsk v ČSSR. Z funkcie predsedu Federálneho zhromaždenia odstúpil Alois Indra.

30. november (štvrtok)

Vláda SSR a VPN rokovali v Bratislave o dôsledkoch zrušenia článku 4. Na 17. mimoriadnej schôdzi SNR zvolili za jej nového predsedu Rudolfa Schustera, ktorý nahradil Viliama Šalgoviča. Poslanci schválili komisiu na prešetrenie sviečkovej manifestácie. SNR sa stotožnila so zmenou ústavy.

V Prahe sa zišla vláda, ktorá ministrovi vnútra rozkázala okamžite odstrániť technické zariadenia na hranici s Rakúskom a Západným Nemeckom. V budove FZ sa zišla komisia na vyšetrenie udalostí zo 17. novembra. Federálne ministerstvo vnútra rozhodlo, že občania môžu od 4. decembra cestovať do zahraničia bez výjazdnej doložky. Skutočný pád železnej opony prišiel však až po nástupe novej nekomunistickej vlády po 10. decembri 1989.

6. december

Z Bratislavy cez Žilinu do Košíc išiel mimoriadny Vlak nežnej revolúcie. Bolo v ňom asi 1.000 vysokoškolákov, členovia Radošinského naivného divadla, herci a ďalší aktivisti. Vo väčších mestách potom vystupovali asi 20 – členné skupiny, ktoré vystupovali na miestnych mítingoch.

10. december

V Prahe sa utvorila nová vláda na čele s Mariánom Čalfom. Po menovaní vlády odstúpil komunistický prezident Husák. V Čalfovej vláde bolo 11 nekomunistov a 10 komunistov. Prvými podpredsedami boli Valtr Komárek a Ján Čarnogurský, podpredsedami Josef Hromádka, František Pitra, Vladimír Dlouhý, Oldřich Burský a František Reichl.

Ministrom zahraničia bol Jiří Dienstbier, ministrom financií Václav Klaus, práce a sociálnych vecí Petr Miler, obrany Miroslav Vacek, zahraničného obchodu Andrej Barčák, dopravy a spojov František Podlena, hutníctva a strojárstva Ladislav Vodrážka, palív a energetiky František Pinc, ľudovej kontroly Květoslava Kořínková, cenového úradu Ladislav Dvořák a ministrami Róbert Martinko a Richard Sacher. 12. decembra vznikla aj na Slovensku prvá nekomunistická vláda na čele s Milanom Čičom.

V programovom vyhlásení novej vlády sa hovorilo o prechode Československa k parlamentnej demokracii a k trhovému hospodárstvu, vláda žiadala zrušenie Varšavskej zmluvy a odchod ruských okupačných vojsk z našej krajiny.

28. december

Za predsedu Federálneho zhromaždenia bol zvolený Alexander Dubček.

29. december

Československým prezidentom sa stal Václav Havel.