Pásma cyklu Osobnosti pripravuje Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici už jedenásty rok. Snaží sa v nich širokej verejnosti predstaviť práve tých spomedzi nás, ktorí svojím dielom významnou mierou prekročili okruh svojho rodinného, susedského i pracovného života a natrvalo sa zapísali do povedomia nášho národa. V novembri pri príležitosti Týždňa vedy a techniky ŠVK v spolupráci s Krajskou hvezdárňou v Banskej Bystrici pripravila stretnutie s členom predsedníctva a držiteľom Čestnej plakety Dionýza Štúra SAV za zásluhy v prírodných vedách, geofyzikom RNDr. Igorom Túnyim, CSc., narodenom dňa 13. 11. 1949. Zaujímavého popoludnia sa zúčastnili aj ďalšie významné osobnosti a odborníci z oblasti prírodných vied.

„…Zemské magnetické pole má v súčasnej dobe na severnej pologuli svoj južný pól, na južnej pologuli severný pól, a tie sa neprekrývajú s geografickými pólmi. O čo teda ide? Geomagnetické pole nie je stabilné…“ zacitovala úryvok z článku jedného časopisu moderátorka stretnutia Mgr. Mária Gallová, odborníčka v oblasti astronómie, fyziky a matematiky, prezentujúca činnosť našej hvezdárne. Profesor Štefan Luby oboznámil verejnosť s tým, že „doktor Túnyi sa stal v r. 1992 samostatným vedeckým pracovníkom, potom vedúcim vedeckým pracovníkom a riaditeľom GFÚ SAV. Robil výberové prednášky speleomagnetizmu na Univerzite Komenského v Bratislave, viedol celý rad významných projektov (alebo slovenskej časti medzinárodných projektov) – VEGA, Volkswagenschtiftung, IGCP, Vyšegrádsky fond; je členom vedeckých rád, redakčných rád a šiestich slovenských spoločností – z nich dvoch je podpredsedom, je predsedom organizačného výboru 12 medzinárodných konferencií, držiteľom troch významných ocenení, autorom monografií, školiteľom diplomantov a doktorantov…“

O spestrenie popoludňajšieho programu sa pričinili študenti Konzervatória JLB v Banskej Bystrici skladbami pre dva klarinety a fagot od W. A. Mozzarta.

Zo seizmických pohybov sa následne dedukuje príčina zemetrasení. Dá sa zemetrasenie predvídať?
„To je veľmi ťažká a častá otázka. Zemetrasenie je v princípe náhodný jav. Osobne sa domnievam, že časom sa snáď bude dať predpovedať zemetrasenie, zatiaľ nie. Doteraz sa to podarilo v jednom prípade, v Číne, a bolo z toho veľké svetové haló. Ale začína sa uvažovať o využití geomagnetizmu na určitú prognostiku tektonických pohybov. Zemetrasenie vzniká vtedy, keď sa v zemskej kôre nakumuluje veľké napätie a potom sa ten materiál jednoducho zlomí. …Veľmi precízne meranie magnetického poľa na povrchu by v budúcnosti pravdepodobne mohlo slúžiť ako indikátor zemetrasení. Sú aj iné prekurzory – napr. spolupracujeme s izraelskou geologickou službou, kde sa meria radónová emanácia v určitých tektonicky porušených oblastiach. Z toho snáď sa v budúcnosti bude dať vydedukovať, kedy môže dôjsť k zemetraseniu.“

Seizmograf zaznamenáva veľké odozvy zemetrasení, i umelé otrasy celého sveta. Dá sa zistiť, či šlo o živelné zemetrasenie, alebo o výbuch nejakej bomby?
„Táto otázka je samozrejme veľmi dobre prepracovaná a umelé výbuchy a prirodzené zemetrasenia sa dajú rozlíšiť úplne presne. Veď to bol práve ten akcelerátor rozvoja svetovej seizmológie, a v bývalom Československu zvlášť, že začiatkom päťdesiatych rokov, keď nastúpila studená vojna a boli nukleárne pokusy na jednej aj na druhej strane, bolo treba registrovať tie umelé, s najvyšším stupňom utajenia na tej či tej strane, a z toho odhadovať silu nálože, explóziu atď. Zvlášť v Čechách (Katedra geofyziky ma MMF UK v Prahe bola veľmi v tom angažovaná) sa veľmi dobre vyvinula seizmológia, pretože sme boli západnou hranicou socialistického bloku a čo najbližšie k západu bolo treba umiestniť kvalitné seizmografy. V súčasnosti sme tak trochu v obrátenom garde. Na Slovensku sa seizmológia veľmi nevyvíjala. Ale keď sa karta obrátila a padla Varšavská zmluva a Európa sa rozdelila opäť na dve ideológie, Slovensko sa ocitlo na najvýchodnejšej hranici EÚ aj NATO… poviem to veľmi zjednodušene: Pokiaľ v Iráne budú šermovať s nejakým obohateným uránom, pokiaľ Putin vyhlási, že obnovia nukleárne pokusy, dovtedy má seizmika na Slovensku o živobytie postarané. Ešte chcem dodať, že práve za predsedovania pána profesora Lubyho získala akadémia jeden z najväčších projektov od vlády s názvom Výstavba národnej seizmickej siete Slovenska, ktorá zahŕňa myslím 14 seizmických pozorovacích staníc.“

Slovensko leží v pásme častého, alebo menej častého výskytu zemetrasení? V ktorej časti našej krajiny naposledy bolo zemetrasenie?
„My patríme do pásma seizmického pokoja. Nemôžeme sa porovnávať s Japonskom, ani s Balkánom, i keď tektonika na Slovensku je živá. U nás vzniká možno niekoľko desiatok zemetrasení ročne, no sú malé, makroskopicky sa vôbec neprejavia, ľudia ich nepocítia. V škále od 1 do 12 sa u nás za posledné roky vyskytla maximálne sem tam nejaká trojka, a to na juhozápadnom Slovensku v okolí Bratislavy – ono to ide od Álp, ale sú epicentrá aj na území Slovenska, prípadne v juhozápadnej časti Podunajskej nížiny. Najviac diskutovaným problémom napríklad bolo aj je, že prvá jadrová elektráreň na Slovensku Jaslovské Bohunice leží de facto na tektonickej zóne Dobrej Vody, kde v nedávnom čase boli zaznamenané otrasy, ktoré by svojou silou už mohli porušiť aj stavbu elektrárne. Také historické zemetrasenie bolo v Komárne, v prvej polovici 18. storočia; podľa škôd sa odhaduje, že to mohlo byť zemetrasenie 7. stupňa. Takéto silné zemetrasenie má u nás periódu 200 rokov; úsmevne by sa dalo povedať, že už mešká…“

Bez magnetického poľa by život na našej planéte neexistoval. Čo všetko toto pole ovplyvňuje?
„Magnetické pole Zeme sa mení s časom; časové zmeny sú vyvolané procesmi v zemi a nepretržite ich zaznamenáva Geomagnetické observatórium v Hurbanove… Geomagnetické búrky sú vyvolané slnečnou erupčnou činnosťou… Magnetické šoky môžu vyvolať indispozíciu človeka… Z magnetizmu hornín sa dá vydedukovať, že Slovensko je tektonicky veľmi porušené územie. V Bratislave k veľkej magnetickej porušenosti došlo hlavne vplyvom elektrickej mestskej hromadnej dopravy. K tomuto poznaniu sa dospelo tak, že magnetický záznam celej Bratislavy je dosť rozhádzaný, ale zhruba medzi 23. a 05. hodinou, kedy nechodí mestská doprava, vykazoval málo členitú, takmer rovnú čiaru. No a niekedy aj politické zemetrasenia prinesú exaktný vedecký výsledok, ktorý je vo vede uplatniteľný: práve, keď sme robili merania celej Bratislavy (asi v r.1992), na desať minút štrajkovala celá MHD, elektrická aj autobusová, a my sme vtedy registrovali rovnú čiaru, čím sa potvrdil náš predpoklad, že je to vplyvom zastavenej elektrickej mestskej dopravy.“

Igor Túnyi, ktorého životným krédom je vedec – prorok ducha a posol nádeje, pobavil zúčastnených o. i. aj takýmto poznatkom: „Najviac magneticky porušená je oblasť, kde sídli parlament, ale zas musím povedať, že predsedníctvo SAV je vzdušnou čiarou veľmi blízko, takže nemáme si veľmi čo závidieť…“