Vlaňajšok bol ďalším v rade, keď poklesol počet trestných činov a udržala sa ich vysoká objasnenosť. Minulý rok sa ich stalo celkom 69.635, pričom objasnenosť bola pod 57 percentami. Štatistiky ďalej ukazujú, že iba 16 percent páchateľov sú ženy.

Klesá počet trestných činov

Podľa ministra vnútra SR Roberta Kaliňáka, prezidenta Policajného zboru Tibora Gašpara a prvého policajného viceprezidenta Jaroslava Málika ide o najlepšie výsledky od vzniku samostatnej Slovenskej republiky v roku 1993.

„Počet trestných činov poklesol medziročne o takmer päť percent. Oproti roku 2006, keď nastúpilo súčasné vedenie ministerstva a polície, sa kriminalita znížila až o 40 percent. Vlani naďalej klesala najmä majetková trestná činnosť a lúpeže. Polícia sa na druhej strane intenzívnejšie zaoberala latentnou kriminalitou, ako sú daňové podvody a domáce násilie. Opäť poklesla trestná činnosť a udržiavame si vysokú objasnenosť, za čo sa chcem poďakovať celému PZ a jeho príslušníkom, ktorí sa na tomto výsledku priamo podieľali „

uviedol na margo minuloročných štatistík minister vnútra Robert Kaliňák.

Mapa kriminality sa v roku 2016 podstatnejšie nezmenila. Najviac trestných činov bolo zaznamenaných opäť v Bratislavskom a Košickom kraji, z okresov v Trnave a Prešove. Kým Bratislava mala pred desaťročím objasnenosť trestnej činnosti na úrovni 10 percent, vlani to bolo viac ako 49 percent, čo by bol podľa Kaliňáka mimoriadny úspech pre metropolu akejkoľvek krajiny. Okres Banská Bystrica patrí do skupiny okresov s počtom trestných činov od 1.212 – 1.355.

Policajný prezident Tibor Gašpar ho doplnil:

„Najmenej bezpečne bolo v Košiciach, kde sa stalo 4.500 trestných činov a v Trnave, kde polícia eviduje 3.682 trestných činov. Naopak, najbezpečnejšie bolo v okrese Svidník (424 trestných činov) a Stará Ľubovňa (425 trestných činov).“

Pozitívne výsledky je podľa policajného viceprezidenta Jaroslava Málika nutné vnímať v kontexte minuloročného slovenského predsedníctva v Rade EÚ:

„Polícia práve počas posledného polroka plnila aj úlohy spojené s predsedníctvom, či to bolo zaistenie bezpečnosti osôb, ale aj v rôznych pracovných odborných skupinách.“

Násilná kriminalita

Tá sa vlani medziročne zvýšila zhruba o 700 trestných činov (celkom 6382). Podľa ministra to súvisí s tým, že polícia venovala osobitnú pozornosť téme domáceho násilia, ktoré začala v spolupráci s prokuratúrou prísnejšie posudzovať. Celkovo mala 550 takýchto prípadov.

Väčší počet vrážd

Vlani sa ich udialo 60, čo je o 12 viac ako v roku 2015. Polícia ich objasnila 43, spolu s nimi aj 20 starších vrážd. Po desať vrážd sa odohralo v Trnavskom a Košickom kraji. V Žilinskom a Banskobystrickom kraji sa polícii podarilo objasniť všetky vraždy, ozrejmil policajný prezident.

„V okrese Ružomberok 72-ročná dôchodkyňa v dôsledku majetkového motívu zavraždila 83-ročnú dôchodkyňu pomocou plechovej lopatky na uhlie a kovovým pilníkom,“

priblížil jeden z týchto prípadov minister Robert Kaliňák. Spomedzi krajín V4 je Slovensko najbezpečnejší štát, nakoľko má najnižší počet vrážd (1,1) na 100.000 obyvateľov.

Lúpeže

Za uplynulý rok sa odohralo na Slovensku celkom 526 lúpeží (pokles o sedem oproti roku 2015). Za pozitívum minister vnútra označil, že bolo prepadnutých len desať bánk, z toho osem v Bratislave, dve v Trnave. Polícii sa tiež darilo lúpeže lepšie objasňovať (67,49 percenta).

Majetková kriminalita

Najväčší podiel na trestnej činnosti má naďalej majetková kriminalita. Polícia eviduje v tejto oblasti za rok 2016 celkom 27.440 trestných činov (medziročný pokles o viac ako päť percent). Z toho bolo 6.260 krádeží vlámaním, pričom bolo vykradnutých 1.764 bytov a chát a bolo ukradnuté rovnaké množstvo áut. Každý tretí voz sa polícii podarilo vypátrať (objasnenosť 34,23 percenta). Najkradnutejšou značkou bola Škoda.

Ekonomická trestná  činnosť

Polícia za vlaňajšok eviduje 14.895 ekonomických trestných činov (medziročný pokles o päť percent). Dominovalo krátenie daní (5.585), kde sa polícii darilo objasniť dva z každých troch trestných činov (objasnenosť 66,62 percenta). V tomto prípade ide o latentnú trestnú činnosť, ktorá sa ťažko preukazuje Prejavoval sa pozitívny efekt vytvorenia špecializovaného útvaru, tzv. daňovej kobry, spolupráca s Finančným riaditeľstvom, ako aj efekt viacerých zákonných úprav.

Extrémizmus

Takmer na dvojnásobok narástol vlani počet extrémistických trestných činov, ktorých polícia zaznamenala 58, pričom v roku 2015 ich bolo ešte iba 30. Minister vnútra  nie je spokojný s ich 36,21 – percentnou objasnenosťou. 

Číslo je podľa neho nízke aj preto, že táto trestná činnosť sa presunula na internet, kde je náročnejšie zisťovanie identity páchateľov. Minister Kaliňák na margo novej Národnej jednotky boja proti terorizmu a extrémizmu poznamenal:

„Verím, že nová jednotka prinesie zlepšenie týchto čísiel v najbližších rokoch a aj intenzívnejší boj s extrémizmom do budúcna.“

Pocit bezpečnosti v krajoch

Podľa prieskumu spoločnosti eCall Slovakia, ktorá ho urobila na reprezentatívnej vzorke takmer 5.000 ľudí, v oblasti kriminality sa najbezpečnejšie cítia Slováci v Trenčianskom, Prešovskom a Banskobystrickom kraji. Naopak, najmenej bezpečne sa cítia v bratislavskom druhom obvode – mestské časti Vrakuňa, Ružinov a Podunajské Biskupice.

Z výsledkov prieskumu ďalej vyplýva, že Slováci sa vo všeobecnosti cítia bezpečne vo svojom meste, kde bývajú. Svoj pozitívny pocit bezpečnosti potvrdilo až 97 percent opýtaných v Trenčianskom kraji.