V utorok 22.februára navštívila mesto Banská Bystrica čínska delegácia zo Šanghaja. Témou bol architekt Ladislav Hudec, slávny rodák z Banskej Bystrice tvoriaci aj v Číne.

Ladislav Hudec, ktorý je nepochybne jedným z kandidátov na historickú osobnosť mesta v práve prebiehajúcej ankete Radničných novín, spojí svoje rodné mesto so Šanghajom. Skupina čínskych podnikateľov chce v Šanghaji vybudovať Centrum architektúry a múzea Ladislava Hudeca.

V Banskej Bystrici by o dva roky mohlo začať pôsobiť podobné Centrum Ladislava Hudeca. Práve v roku 2013 si pripomenieme 120.výročie narodenia tohto významného Banskobystričana, na ktorého sme si dlho nevedeli spomenúť. Až pred štyrmi rokmi. Z oboch centier by sa šíril duch tvorivého posolstva tohto skvelého banskobystrického architekta, ktorého si až doposiaľ viac cenili v Číne, ako u nás.

S čínskou delegáciou vedenou viceprezidentom Šanghajskej ľudovej asociácie pre priateľstvo so zahraničím Wangom Xiaoshu sa stretli primátor mesta Banská Bystrica Peter Gogola a riaditeľka Štátnej vedeckej knižnice Oľga Lauková. Dohodli sa na vzájomnej spolupráci pri zriaďovaní oboch centier Ladilava Hudeca.

V Banskej Bystrici by to malo byť v rodnom dome slávneho architekta, ktorý je na Skuteckého ulici a dlho patril vojenskej prokuratúre, neskôr Ministerstvu kultúry SR. Predchádzajúci primátor Ivan Saktor žiadal ministerstvo o prevod tohto domu do majetku mesta, ale už bol rozbehnutý predaj súčasnému súkromnému majiteľovi. Na vykúpenie domu by sa mal zriadiť nadačný fond.

Kto bol Ladislav Hudec (8.1.1893 – 26.10.1958)

Narodil sa v roku 1893 v Banskej Bystrici. Študoval na technike v Budapešti a ako dôstojník rakúsko-uhorskej armády sa počas prvej svetovej vojny dostal do ruského zajatia. Ocitol sa na Sibíri, odkiaľ v roku 1916 spolu s bratom Gejzom ušli do Číny.

Do Šanghaja prišiel až po dvoch rokoch strastiplného putovania. O osude jeho brata nevieme nič. Od roku 1920 začal Ladislav Hudec pracovať v ateliéri amerického architekta R. A. Curryho. Spolu navrhli American Club a MC Tyeire School. V Ázii je slávny pod menom La-s´-sluo Wu-ta-kche. Hovorí sa o ňom ako o mužovi, ktorý zmenil tvár Šanghaja.

O jeho tvorbe prof. Štefan Šlachta hovorí: „Svoje najdôležitejšie diela navrhol Hudec neskôr vo vlastnom ateliéri, ktorý založil v roku 1925. Je to predovšetkým 22-poschodový Park Hotel spojený s bankou z roku 1934. Bola to nielen prvá výšková stavba v Šanghaji, ale dlhé roky bola najvyššou budovou mimo Severnej Ameriky. V Šanghaji dominovala údajne do roku 1983.

Bola postavená v štýle Art-Deco a jej krása bola mimoriadna. V roku 2002 Ming Pej napísal, že práve táto budova ho tak očarila, že sa rozhodol študovať architektúru. Ja sám som ju ešte nevidel naživo, ale všetci, ktorí ju poznajú, hovoria, že je výnimočná – v interiéri i v exteriéri. Na jej poslednom poschodí navrhol Hudec nočný bar s otváracou strechou.

Hotel sa stal symbolom západnej moderny v Číne, symbolom myšlienkovej výmeny, symbolom „Paríža východu“. Táto architektúra je dnes zapísaná medzi dôležitými pamätihodnosťami Šanghaja.

Hudec je však aj autorom viacerých kostolov, univerzity, bánk, klubov atď. V ostatnom čase bol veľmi precízne obnovený pivovar Union z roku 1932, ktorý je čistou a elegantnou architektúrou Moderného hnutia. A taká v Šanghaji naozaj prekvapí.“
Ladislav Hudec zomrel v roku 1958 v Berkeley. Z Ameriky bolo jeho telo podľa vlastného závetu prevezené na Slovensko v roku 1970 a pochovaný je na Evanjelickom cintoríne v Banskej Bystrici.