Ak sa Bystričania a vodiči z nášho regiónu jazdiaci po R1 tešili, že táto rýchlostná komunikácia vybudovaním trojkilometrového úseku z Banskej Bystrice po Slovenskú Ľupču bude pokračovať podľa pôvodne schváleného projektu s tunelom popod  Hiadeľské sedlo v smere na Ružomberok s napojením na D1, zostali po zverejnení správy o aktuálnej štúdii ministerstva dopravy zaskočení. Tá totiž preferuje prepojenie zo Žiaru nad Hronom na Turiec, hoci ani v jednom prípade nejde o návratnú investíciu. Zástupcovia samospráv v Banskobystrickom regióne protestujú.

Nová kontroverzná štúdia

Je pochopiteľné, že obyvatelia Turca preferujú výstavbu rýchlostnej cesty R3 zo Žiaru nad Hronom popri Kremnici do Martina. Bystričania zasa čakajú na pokračovanie rýchlostnej komunikácie R1 z Banskej Bystrice na Slovenskú Ľupču a potom popod Hiadeľské sedlo a Donovaly až do Ružomberka s napojením na D1. Nepochopiteľné však je, že nástupom nových vlád prestanú platiť predchádzajúce rozhodnutia.

R1 v smere do Slovenskej Ľupče

Úseky R3 aj pokračovanie R1 sú porovnateľne dlhé. Zo Žiaru nad Hronom do Martina je to 59,5 km, z Banskej Bystrice do Ružomberka popod Donovaly 55 km. V prípade R3 bude nutné prekonať náročný terén pri Kremnici tunelom Čertov vrch v dĺžke 1,030 km, prepojenie R1 medzi Banskou Bystricou a Ružomberkom si vyžiada výstavbu dvoch tunelov popod Hiadeľské sedlo s celkovou dĺžkou 4,774 km.

Autori novej štúdie, o ktorej hovorilo ministerstvo dopravy po voľbách v roku 2020,  skúmali štyri možnosti prepojenia D1 s R1 rýchlostnou cestou. Prvá by viedla z Martina do Žiaru nad Hronom cez Handlovú, druhá cez Kremnicu, tretia by spojila Turiec s Banskou Bystricou cez Šturec a posledná by išla cez Slovenskú Ľupču popod Nízke Tatry. Celú štúdiu si môžete pozrieť tu: https://www.opii.gov.sk/strategicke-dokumenty/studie-uskutocnitelnosti/studia-sj-prepojenie.

Podľa tejto štúdie sa ako najvhodnejšie riešenie  javí trasa medzi Martinom a Žiarom nad Hronom, (plánovaná R3), pričom pokračovanie R1 zo Slovenskej Ľupče do Ružomberka údajne vychádza  ako príliš drahé riešenie. Náklady projektu sa odhadujú na viac ako dve miliardy eur,  navyše by nová cesta s množstvom tunelov a estakád značne zasiahla územie Národného parku Nízke Tatry.

R1 v Banskej Bystrici

Navyše by to nemala byť štvorprúdovka v plnom profile, ale dvojpruh, pretože podľa analytikov že intenzita dopravy v smere sever-juh Slovenska nie je dostatočná na širokú rýchlostnú cestu.

„Potenciál celého koridoru sme testovali dopravným modelom a následne aj analýzou nákladov a prínosov. Kritériá medzinárodného cestného koridoru TEN-T však nenapĺňa žiadny z posudzovaných variantov, keďže intenzity tranzitu medzi severom a juhom sú nízke,“

uvádzajú autori štúdie. Rezort dopravy preto navrhuje hľadať úspornejšie riešenia. Napríklad dvojpruhové cesty alebo obchvaty miest.

Hiadeľské sedlo

Útvar hodnoty za peniaze (ÚHP) pri ministerstve financií, ktorý hodnotí efektívnosť stavby diaľnic, sa zatiaľ k tejto novej štúdii nechcel vyjadriť:

„Momentálne začíname hodnotiť vypracovanú štúdiu na severojužné prepojenie, ktorú investor zverejnil len nedávno. Pripúšťame, že bude potrebné hľadať iné riešenie. Z hľadiska hodnoty za peniaze je to logický záver, ak nevyšla žiadna alternatíva ako návratná.“

Treba povedať, že súboj o pokračovanie R1 zo Žiaru na Martin alebo z Banskej Bystrice cez Ľupču do Ružomberka sa zvádza už dve desaťročia. Hoci o bystrickom variante rozhodli vlády Roberta Fica a Petra Pellegriniho vrátane vybudovania trojkilometrového úseku z mesta pod Urpínom do Ľupče, vláda Igora Matoviča to vypustila  z programových priorít, hoci páve táto trasa patrí medzi najlepšie pripravené úseky plánovanej výstavby ciest. Čakalo sa na vypracovanie novej štúdie…

Zastavený tender na dodávateľa I. etapy R1 v úseku Banská Bystrica – Slovenská Ľupča

Keď sa vlani v októbri zástupcovia ministerstva dopravy, Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS), mesta Banská Bystrica a BBSK v Šalkovej zhodli na pokračovaní trojkilometrového úseku dostavby R1 po Slovenskú Ľupču s novým mostom cez železničnú trať v rámci I. etapy, čo si vyžiada vybudovanie preložky nového úseku cesty I/66 s okružnou križovatkou v Šalkovej vrátane nového mosta v tejto časti mesta, zdalo sa, že tejto stavbe už nestojí v ceste žiadna prekážka.

Zároveň to dávalo nádej, že štát sa po rokoch  predsa len rozhodne budovať aj II. etapu R1 zo Slovenskej Ľupče, aj s tunelom smerom popod Hiadeľské sedlo a vyústením pod Donovalmi.

Rokovanie samospráv s vedením ministerstva dopravy a NDS v Šalkovej

Národná diaľničná spoločnosť (NDS) v závere júla 2023 vyhodnotila ponuky v súťaži na úsek Banská Bystrica – Slovenská Ľupča, pričom spomedzi šiestich uchádzačov navrhla najnižšiu cenu v objeme takmer 86,8 milióna eur bez DPH skupina stavebných spoločností Doprastav, a. s. a Metrostav DS, a. s. Odhadované náklady stavebných prác boli 89,3 milióna eur bez DPH, pričom vo vyhodnotení rozhodovala najnižšia cena.

Koncom augusta však prišla z NDS bez bližšieho vysvetlenia znepokojivá správa, že dodatočne boli zistené nové skutočnosti závažného charakteru, ktoré neumožňujú podpísať zmluvu na výstavbu prvej etapy úseku rýchlostnej cesty R1 Banská Bystrica – Slovenská Ľupča s víťazom tendra. Preto komisia NDS pre vyhodnotenie ponúk má  súťaž opätovne prehodnotiť.

Môžeme sa iba domnievať, či to nemal byť  pre Banskú Bystricu varovný signál, že s pokračovaním R1 sa opäť niečo deje v zákulisí, hoci NDS chce podpísať zmluvu s dodávateľom stavby po odstránení vzniknutých prekážok. Nová dopravná štúdia však neodporúča už predtým opakovane schválenú ďalšiu výstavbu   R1 smerom na Slovenskú Ľupču, ktorej súčasťou by mali byť dve etapy pripravovanej výstavby. Horúci zemiak sa tak dostane na stôl novej vláde, ktorá vzniká po septembrových predčasných parlamentných voľbách….

Iniciatíva Stredné Slovensko nesúhlasí so zverejnenou štúdiou ministerstva dopravy SR

V kontexte zverejnených informácií Ministerstva dopravy SR o záveroch štúdie severojužného prepojenia Slovenska rýchlostnou cestou, zvolal predseda Iniciatívy stredné Slovensko, primátor Banskej Bystrice Ján Nosko online stretnutie. Členovia otvoreného združenia, ako aj predseda BBSK jednomyseľne odmietli tendenčne spracované stanovisko, ktoré prichádza od úradníckej vlády na konci jej pôsobenia.  Preto sa chcú so svojimi požiadavkami čím skôr obrátiť na nového ministra dopravy.

„Závery zverejnenej „štúdie“ považujeme preto za zásadné zlyhanie neuvedených autorov. Naviac sa v nej neuvádza žiadna použitá literatúra či relevantný zdroj. Už na prvý pohľad je rozdelenie úsekov a ich nákladová úroveň zjavne neobjektívna, v prospech západoslovenského koridoru. Publikovanie tak zásadného materiálu bez rokovaní s príslušnými regiónmi od vlády SR, ktorá nemá politický mandát je neprípustné. Dôrazne upozorňujeme, že v strategickom pláne rozvoja dopravy SR 2030, ktorý prešiel posudzovaním vplyvov na životné prostredie je vybudovanie stredoslovenského severojužného prepojenia jednou z najdôležitejších priorít, ktorá má nespochybniteľné opodstatnenie a prínos,“

uviedol na pondelkovom brífingu banskobystrický primátor Ján Nosko.

Ján Nosko a Ondrej Lunter

V piatok 13.októbra 2023 zverejnilo Ministerstvo dopravy SR štúdiu stredoslovenského severojužného prepojenia medzi rýchlostnou cestou R1 alebo R3. Závery štúdie, ktoré odporúčajú vyriešiť stredoslovenské severojužné prepojenie koridorom vedeným prakticky cez západné Slovensko, nemôže Iniciatíva stredné Slovensko za žiadnych okolností akceptovať. Štúdia spochybňuje prínosy stredoslovenského severojužného prepojenia rýchlostnou cestou R1. Na základe toho, že je výrazne konkurenčná pre prakticky západoslovenský koridor R3, navrhuje rezort dopravy jej úplné vyradenie z TEN-T koridorov a cestnej siete. Tento záver neznesie kritéria ani základnej logickej úvahy.

Iniciatíva stredné Slovensko vznikla 30. mája 2017 ako otvorené združenie miest a obcí stredného Slovenska s legitímnou požiadavkou na rozvoj modernej dopravnej infraštruktúry v našich stredoslovenských regiónoch. Preto závery zverejnenej „štúdie“ považuje zásadné zlyhanie neuvedených autorov, ktorá naviac neuvádza žiadnu použitú literatúru či relevantný zdroj. Už na prvý pohľad je rozdelenie úsekov a ich nákladová úroveň zjavne neobjektívna, v prospech západoslovenského koridoru.

Ondrej Lunter a Ján Nosko

„Keď sa pozriem na zúfalý stav južného ťahu železnice, kde pri Fiľakove chodia vlaky krokom, lebo by sa vykoľajili, keď vidím, že cesta vlakom z Banskej Bystrice do Bratislavy trvá 4 hodiny, keď sa pozriem na počet obchvatov väčších miest v našom kraji, ktoré non-stop trpia tranzitnou dopravou, tak sa chcem aj vlády a úradníkov spýtať, čo v praxi pre nich znamená zaklínadlo “znižovanie regionálnych rozdielov”? Znamená to, že chcú náš kraj vyľudniť, aby tu nebolo potrebné investovať už do ničoho? Chcú sa tu na všetko vykašľať a potom si zhrozene šepkať po kaviarňach, z čoho sú tu ľudia frustrovaní a prečo volia niekoho iného, ako sa im páči?“ Pretože presne to to znamená v praxi. Je to signál pre investorov, že štát s týmto regiónom neráta a je to signál pre obyvateľov, že majú podporu hľadať niekde inde. Som presvedčený, že je to veľmi krátkozraký pohľad a prístup k budovaniu infraštruktúry potrebuje fundamentálnu zmenu pohľadu,“

dodal predseda BBSK Ondrej Lunter.

Geografický ústav Slovenskej akadémie vied v spolupráci s Prírodovedeckou fakultou Univerzity Komenského, Katedrou ekonomickej a sociálnej geografie, demografie a územného rozvoja, vypracoval v roku 2021 porovnanie severojužného prepojenia medzi rýchlostnou cestou R1 a R3. Zo záverov kvalifikovanej a relevantnej štúdie, ktorú tvorili špičkoví odborníci v dopravnej geografii jednoznačne vyplýva, že omnoho väčší prínos má práve variant rýchlostnej cesty R1. Štúdia Slovenskej akadémie vied, ktorá analyzuje skutočnú podstatu, ako vyriešiť severojužné prepojenie na strednom Slovensku bola ministerstvom dopravy SR ignorovaná. Zverejnená „štúdia“ je v absolútnom rozpore s relevantnou štúdiou SAV.

Obchvat Banskej Bystrice na R1

Zverejnenie tak zásadného materiálu bez rokovaní s príslušnými regiónmi na konci pôsobenia úradníckej vlády SR, ktorá nemá politický mandát, je neprípustné. Samosprávy Banskobystrického regiónu dôrazne upozorňujú, že v strategickom pláne rozvoja dopravy SR 2030, ktorá prešla posudzovaním vplyvov na životné prostredie je vybudovanie stredoslovenského severojužného prepojenia jednou z najdôležitejších priorít, ktorá má nespochybniteľné opodstatnenie a prínos.

Iniciatíva stredné Slovensko bude uvedený problém riešiť s nastupujúcou vládou SR, ktorá má politicky mandát. Zároveň bude žiadať stiahnutie zverejnenej štúdie pre jej zjavné chyby a nedostatky. Členovia budú žiadať, aby predmetom programového vyhlásenia vlády SR bolo aj nájdenie riešenia pre skutočné stredoslovenské prepojenie severu a juhu.