Basketbalistky banskobystrickej Slávie majú za sebou nielen bohatý rok 2022, ale najmä posledný polrok. Účinkovali totiž po dlhých desaťročiach v prestížnej európskej súťaži Eurocup-e a pomerne dobre si počínajú v ženskej extralige, kde aktuálne okupujú tretiu bronzovú pozíciu. Bystricoviny oslovili na sklonku tohto kalendárneho roka prezidenta klubu Juraja Kovala, ktorý nám v exkluzívnom rozhovore ponúkol zaujímavé odpovede na niekoľko našich otázok.

Je tomu už roka a pol, čo ste prevzali basketbalový klub, vtedy ešte pod názvom BK ŠKP 08 Banská Bystrica. Čo sa za to obdobie zmenilo zásadnejším spôsobom a ako sa nastavili určité procesy?

„V prvom rade treba povedať, že klub, do ktorého sme v lete v roku 2021 vstúpili, fungoval na amatérskej úrovni. Takmer všetky hráčky boli študentky, zväčša stredoškoláčky. Hrali zadarmo a v podstate ak sa nejaká hráčka v klube vychovala, tak iba za tabuľkové odstupné odišla do iného klubu, alebo išla študovať do Ameriky. Nebola tu žiadna stabilizácia týchto basketbalistiek, ktoré sme vychovali. V prvom rade sme nastavili proces tak, že každá hráčka, ktorá hrá za náš klub, má uzavretú zmluvu. To bola veľká zmena. Po roku a pol sa nie všetky hráčky stotožnili s tým, že nehrajú basketbal v krúžku, ale hrajú už v profesionálnom klube. Majú zmluvu i peniaze za svoju prácu a výkon, ale aj povinnosti, ktoré zodpovedajú aktivite profesionálneho športovca. Tu vidím ešte veľké rezervy.“

Čo vás za ten čas na jednej strane pozitívne a na druhej strane i negatívne prekvapilo? A to už aj vzhľadom k tejto aktuálnej sezóne 2022/2023, ak by sme to mohli bližšie špecifikovať i na bohatý druhý polrok?

„Po skončení sezóny 2021/2022 sme pristúpili k ´rebrandingu´ klubu a vrátili sme sa k tradičnému, pôvodnému názvu Slávia, pod ktorým získali basketbalistky Banskej Bystrice historické úspechy. Za tohto polroka sa však inak situácia veľmi nezmenila. Niektoré hráčky nenapredujú tak, ako by mali i vzhľadom na to, koľko šancí a času dostávajú v extralige. Vlani sme začali s dvoma cudzinkami, teraz máme káder doplnený o tri legionárky, ale asi tento výber nebol úplne najšťastnejší. A to i z určitých osobnostných dôvodov, ako aj z výkonnostných. Tu sa pravdepodobne ešte pokúsime o obmenu. Na druhej strane sme si stanovili pred sezónou cieľ, aby sme po rokoch získali medailu v najvyššej súťaži a na tomto cieli nič nemeníme. Priebežne sme sa posunuli zo štvrtej pozície o jednu priečku vyššie, čo je pozitívom. Domnievam sa však, že máme na viac. Ďalším pozitívom je, že klub už funguje v parametroch, o ktorých sa mu predtým ani nesnívalo.“

Už ste načrtli tému zahraničných hráčok, do klubu prišli na túto sezónu tri legionárky. Ako sa rodil ich prestup do Banskej Bystrice a na čo, respektíve na koho sa v tejto oblasti klub opiera?

„Výber hráčok bol záležitosťou športového manažéra a potom trénera, ktorý bol v tom čase pri družstve. My, ako majitelia, sme laici, čo sa týka basketbalu. Odsúhlasovali sme ´budget´, za ktorý k nám môžu zahraničné hráčky prísť. V poslednom domácom decembrovom zápase proti Ružomberku nám už chýbala Milica Deura, pretože nemá vybavené všetky potrebné formality na pobyt, keďže Bosna a Hercegovina nie je členom Európskej únie. Našou manažérskou chybou sa musela vrátiť domov. Pokiaľ ide o Chorvátku Jovanu Mandić, tak mala veľmi kolísavé výkony a príliš nemá záujem pôsobiť v našom klube, takže je možné, že sa s ňou dohodneme na rozviazaní kontraktu. A čo sa týka Američanky Iggy Allen, je veľmi dobre pripravená, najmä atleticky je dokonalá hráčka, ale nespĺňa všetky parametre tímového basketbalu, čiže neviem ešte povedať, ako dopadne situácia s ňou.“

Kedy by ste chceli situáciu so spomínanými legionárkami vyriešiť? Ja na to teraz vhodné obdobie?

„Čo sa týka Mandić, situácia s ňou sa vyrieši už v najbližších dňoch. Ak sa tu necíti dobre a psychicky nie je vhodne nastavená na pôsobenie u nás, tak to nemá význam predlžovať. Čo sa týka Iggy Allen, dáme tomu ešte čas. U Milici vzhľadom na spomínané formality, nedostatky v dokladoch, predpokladáme, že sa k nám už nevráti.“

V tejto sezóne po dlhom období nastala zmena na trénerskom poste v klube. Miloslava Michálika nahradila Zuzana Žirková. Bola táto zmena nevyhnutná?

„Bola absolútne nevyhnutná. Milo Michálik bol pri družstve desať rokov. Niektoré hráčky presne vedeli, čo im ide povedať a ako na to majú reagovať. Povedal by som, že sa vyvinula už taká imunita na vzájomné nedostatky. S tým sa boríme ešte teraz a dlho sa s tým boriť budeme. Dievčatá sa hlavne nevedia prispôsobiť profesionalizmu v disciplíne a hapruje aj prispôsobenie sa kolektívu. Toto momentálne vnímam u našich mladých dievčat, na ktorých sme si zakladali, ako najväčší problém.“

Ako ste vo vedení klubu spokojní s účinkovaním družstva v aktuálnej sezóne z hľadiska výkonnostného a tabuľkového postavenia v ženskej extralige, vrátane účinkovania v Eurocup-e?

„Po tridsiatich rokoch sme dosiahli pozitívnu vec, a to postup do Eurocup-u z predkvalifikácie. Treba sa aj pozrieť na účinkovanie Piešťanských Čajok v uplynulých rokoch, keď päťkrát prehrali finále o majstra republiky a pokúšali sa dostať do prestížnej európskej súťaže a aké mali výsledky. U nás sme išli na skusy do sveta, aby sa o klube Slávia Banská Bystrica vedelo. Podarilo sa nám postúpiť do skupinovej fázy Eurocup-u a vtedy podľa mňa naše družstvo dosiahlo svoj vrchol. Odvtedy krivka výkonnosti, aj nastavenie v hlavách hráčok, išli nadol. Aj preto sme pristúpili k zmene na poste trénera. Ani v extralige vzhľadom na zloženie kádrov jednotlivých tímov sme ešte nedosiahli to, čo sme očakávali a na čo tento káder nepochybne má.“

Prejdime k mládeži. Čo klub na tomto poli robí, nastal aj tu určitý progres?

„Je ťažká situácia po covidovom období vo fungovaní celého slovenského športu. Týka sa to i slovenského a samozrejme banskobystrického basketbalu. Ako klub nevlastníme žiadnu telocvičňu, nemáme športovú halu. Fungujeme takpovediac v provizórnych podmienkach. Naše dievčatá trénujú v troch telocvičniach, väčšinou v školách, kde sa zdvíhajú náklady na energie. A to sa všetko premieta i smerom k nám. My sme pred sezónou museli zvýšiť členské poplatky, aby sme čiastočne pokryli tieto náklady. Avšak energie raketovo stúpli. Je to prvý existenčný problém, že sa nám enormne zdvíhajú náklady a vtedy musíme riešiť existenciu a nie rozvoj, hoci sa snažíme vytvoriť káder trénerov na dosiahnutie lepších výsledkov. Lebo ak niekto sleduje mládežnícky basketbal, tak ani tu nie sme v top trojke na Slovensku.“

Môžeme už teraz na sklonku aktuálneho kalendárneho roka poodhaliť plány a ambície do toho nového?

„Určite by sme chceli zavŕšiť aktuálnu sezónu 2022/2023 ziskom jednej z medailí v ženskej Niké extralige. Ďalej by sme už v tejto sezóne chceli pracovať na tom, aby sme na tú budúcu poskladali konkurencie schopný tím a vyvarovali sa chybám, ktoré sa nám stali v tejto sezóne. Je však prirodzené, že na nejaké chyby nastanú, keďže my sme tu noví funkcionári a dievčatá tiež ešte nie sú celkom nastavené na profesionalizmus. Radi by sme mali v budúcej sezóne medzinárodnú konfrontáciu, pretože si myslíme, že z dlhodobého hľadiska to má zmysel pre vývoj hráčok a takisto aj pre meno klubu.“

Vedenie Slávie, vľavo Juraj Koval s Romanom Porubským