Vo štvrtok 5. apríla 2023  uplynul rok od úmrtia významnej osobnosti olympijského hnutia – Bystričana Ivana Čierneho. Čestný člen Slovenského olympijského a športového výboru (SOŠV), predseda Združenia olympijských klubov (ZOK) SR nás opustil tri dni pred dovŕšením svojich 84. narodenín. Pripomeňme si pamiatku Ivana Čierneho spomienkou na jeho dôležité životné míľniky.

Brigádny generál v. v. PaedDr. Ivan ČIERNY (*9. apríl 1938 Čadca – †6. apríl 2022 Banská Bystrica)

Bývalý popredný atlét (majster športu), zaslúžilý tréner v atletike a dlhoročný funkcionár v armádnom športe, olympijskom hnutí, atletike i vo vodnom slalome, predseda Združenia olympijských klubov SR a čestný člen SOV, mal za sebou viac než sedem desaťročí intenzívneho pôsobenia v športe.

Začínal v atletike ako skokan do výšky, ale počas stredoškolského štúdia v Žiline ho profesor Ladislav Berger preorientoval na beh cez prekážky. Popri ňom sa venoval aj šprintom a skoku do diaľky, ale najlepšie výsledky dosiahol v prekážkovom šprinte na 110 m.

Ivan Čierny

Najlepšie roky pretekárskej kariéry prežil Ivan Čierny na Morave v Třinci, kde ako prvý Slovák zabehol 110 m cez prekážky pod 14 sekúnd (13,9 sek na majstrovstvách ČSSR v Považskej Bystrici). Na vrcholnom podujatí však štartoval len raz – na ME 1962 v Belehrade.

V roku 1969 sa Ivan Čierny z Moravy vrátil na Slovensko a rok na to sa s rodinou presťahoval do Banskej Bystrice ( manželka a dvaja synovia). Vstúpil do armády a nastúpil do armádneho strediska vrcholového športu Dukla Banská Bystrica. S mestom pod Urpínom spájal svoj život až do svojej smrti.

V Dukle (ASVŠ sa neskôr zmenilo na AŠK – Armádny športový klub) sa cez pozície trénera, staršieho trénera (viedol viacero reprezentantov ČSSR na čele s Júliusom Ivanom – napríklad Martina Pelacha, Jána Latochu, Jána Chebeňa, Vladimíra Jančeka, Jana Těšitela či Dušana Malovca), zástupcu veliteľa a vedúceho staršieho trénera futbalu prepracoval až do funkcie veliteľa armádneho strediska, ktorú zastával celých jedenásť rokov (1990 – 2001).

Ivan Čierny s Františkom Chmelárom

Zaslúžil sa o rozvoj materiálnej základne AŠK Dukla BB vybudovaním tartanovej dráhy 2x rekonštrukcia štadiónu a oživenie zimného strediska na Králikoch  a ďalších športových zariadení – vybudovanie posilňovne a telocvične pre judo.  AŠK Dukla BB sa jeho pričinením stala základom siedmich športov na Slovensku.

Ako veliteľ AŠK sa radoval z historických olympijských medailí „svojich“ športovcov z Dukly, keď na OH 1996 v Atlante Jozef Gönci vystrieľal vôbec prvý olympijský kov pre samostatné Slovensko (bronzový) a Michal Martikán bilanciu výpravy prikrášlil prvým zlatom.

V rokoch 1975 – 1983 Ivan Čierny pracoval vo výkonnom výbore Československého atletického zväzu, v rokoch 1996 – 2000 bol predsedom Slovenského zväzu kanoistiky na divokej vode (následne ho zvolili za čestného predsedu).

Čestný člen SOV

Slovenský olympijský výbor ocenil dlhoročné zásluhy Ivana Čierneho v slovenskom športe aj olympijskom hnutí v roku 2006 prijatím za čestného člena SOV, s čím bolo spojené aj udelenie Zlatého odznaku SOV, a v roku 2007 udelením Strieborných kruhov SOV. Za celoživotné pôsobenie v duchu fair play dostal výročné ocenenie SOV za rok 2014 – Cenu Jána Popluhára. V roku 2018 mu udelili hodnosť brigádneho generála vo výslužbe.

Ako športovec sa na olympijské hry síce nedostal, ale olympizmus ho oddávna priťahoval.  V roku 1993 zakladal Olympijský klub Banská Bystrica, na čele ktorého stál celých 15 rokov. V roku 2009 ho prvý raz zvolili za predsedu Združenia olympijských klubov SR. Dlhodobo sa významne angažoval a riadil stavbu  Pamätníka olympijských medailistov na  Národnom cintoríne v Martine.

Cez SOV presadil svoju myšlienku na vytvorenie pamätných tabúľ  všetkých slovenských olympijských medailistov  a ich umiestnenie na základné školy , ktoré navštevovali. V súčasnosti je ich umiestnených na školách 90.

Česť jeho pamiatke!