Gymnázium Mikuláša Kováča, ktoré bolo založené v roku 1993, otvorilo v roku 2002 bilingválnu slovensko – španielsku sekciu, garantovanú medzinárodnou dohodou so Španielskym kráľovstvom. Od roku  2016  na škole experimentálne funguje slovensko – čínska bilingválna sekcia, ktorej odborným garantom je Národný inštitút vzdelávania a mládeže (predtým Štátny pedagogický ústav).

Nedávno sme vás informovali o oslavách 30. narodenín tejto školy, na ktorej sa vyučuje čínsky jazyk. Zaujal nás jej čerstvý absolvent Renát Lehotský. Má 20 rokov a pochádza z Prešova, žije v Banskej Bystrici. Na Gymnáziu Mikuláša Kováča tento rok zmaturoval na výbornú a pripravuje sa na doktorantské štúdium v Číne na Tianjinskej univerzite.  Ponúkame vám rozhovor s týmto vynikajúcim študentom.

Renát Lehotský

Prečo si sa rozhodol študovať čínštinu?

Rád zabŕdam do niečoho neznámeho, v čom nie je veľa ľudí. Myslím, že anglicky, francúzsky, rusky, nemecky či španielsky už rozpráva veľa ľudí. V Európe je však v porovnaní s týmito jazykmi málo ľudí, ktorí rozprávajú čínsky. Takže som vedel, že to z tohto dôvodu vyskúšam. Neboli to z mojej strany nejaké prehnané nádeje, že som sa dostal na Gymnázium M. Kováča. Urobil som prijímačky, som tu a tých päť rokov štúdia neľutujem, naopak.

Ty sa venuješ čínštine nielen v škole, ale aj mimo nej, máš viacero kamarátov, s ktorými sa rozprávaš po čínsky, je to tak?

Áno je to tak. Z pohľadu študenta nestačí len venovať sa čínštine v škole, dôležitá je domáca príprava, pretože rozsah i obsah toho učiva, ktorý pribúdal každodenne, bol naozaj veľký. Preto už v prvom ročníku treba myslieť na to, že keď prejde tých päť rokov štúdia, musíte vykonať ústnu a písomnú skúšku na úrovni C1 (medzinárodne uznávaná certifikovaná skúška HSK úroveň 5), jednoducho musí vás to baviť. Na začiatku nás bolo 28 študentov a skončilo 19, pretože niektorí sa zľakli, nenašli sa v tom štúdiu a nešlo im to. Najdôležitejšie je mať v srdci lásku k tomu jazyku, štúdium vás musí baviť. Ak to máte, tak sa vám bude doma ľahšie učiť. To je aj pri španielčine, ale pri čínštine je to vo väčšom rozsahu.

Renát Lehotský s oceneniami

Čo je zložitejšie v čínštine písať alebo čítať či rozprávať?

Čítať čínsky text je podľa mňa najťažšie kvôli tomu, že texty v učebniciach nie sú o tom, kto kde bol a aké zážitky mal, sú to cielene odborné texty, aby študent dokázal zmaturovať. Najľahšie sa mi rozpráva po čínsky, lebo vždy viete konštrukciu vety nejako poskladať. Nemusíte vedieť všetky slovíčka, lebo ten, kto vás počúva a vie po čínsky, vás pochopí. A čo sa týka písania čínskych znakov, to vôbec nie je ťažké, pretože sa s tým stretávame od prvého ročníka, keďže nás učia kvalifikovaní lektori z Číny. Takže tie najťažšie základy jazyka dostaneme na začiatku, potom sa pridávajú prírodovedné predmety v čínštine a iné.

Dovolím si tvrdiť, že keď som bol ako druhák v Číne, tak som sa dokázal bez problémov dorozumieť aj na letisku či v banke. Dokonca som musel riešiť problém s vízami, komunikoval som s čínskymi colníkmi, ale dopadlo to dobre.  V Číne sme boli aj súčasťou vyučovania na Tianjinskej univerzite, ktorá spolupracuje s našou školou v Banskej Bystrici, zastrešuje nám čínskych lektorov, poskytuje učebné materiály, pomáha nám finančne aj s Konfuciovým inštitútom pri Slovenskej technickej univerzite v Bratislave. No a teraz pôjdem na Tianjinskú univerzitu študovať.

Čínsky veľvyslanec Sun Lijie a Renát Lehotský

Akú úlohu pri štúdiu čínštiny na Gymnáziu M. Kováča zohrávajú čínski lektori?

Dosť podstatnú. Na škole máme čínskych lektorov aj zamestnancov. Ak by tu neboli, tak nerozprávam ani nepíšem po čínsky ako teraz. Oni musia od prvej chvíle vynaložiť obrovské úsilie, aby nás niečo naučili, bez nich by to asi nešlo. Veľkou výhodou je, že sú originál Číňania. Máme aj učiteľov čínštiny Slovákov, čo skončili štúdium na Univerzite Komenského v Bratislave, ale mne osobne viac vyhovovali čínski učitelia, lebo s nimi to ide ľahšie a prirodzenejšie. Oni rozprávajú po čínsky aj anglicky, gramatiku a význam slov nám vysvetľujú po anglicky, potom to preložia do čínskeho jazyka.

Prvý ročník je z tohto pohľadu asi najťažší, lebo musíte vedieť aj anglicky a rozumieť čínštine. Vo vyšších ročníkoch sa angličtina postupne vytratí a komunikujeme už len po čínsky. Oni nám to štúdium takýmto spôsobom v prijateľnej miere sťažia,  teda obrazne nás hodia rovno do vody, ale to nás núti veľa sa učiť a komunikovať v čínštine. Celý školský vzdelávací program „Čínsky sen“  je tak nastavený, aby sme po piatich rokoch štúdia dokázali zmaturovať v čínštine.

Zľava Mgr. Alžbeta Bysterská – zástupkyňa riaditeľky GMK, Mgr. Mária Ištvánová PhD. – členka Slovenskej asociácie prekladateľov a tlmočníkov, Európskej asociácie čínskych štúdií a Renát Lehotský

Ty si dosiahol veľký úspech v medzinárodnej súťaži „Čínske mosty“, o čo išlo a ako ti to pomohlo v ďalšom štúdiu?

Tejto súťaže sa každoročne zúčastňujú tisícky študentov z celého sveta a ja som sa dostal do finále, kde som z niekoľkých stovák finalistov skončil v prvej stovke. Možno to nazvať aj akousi súťažou o titul „majstra sveta v čínskom jazyku“. Jednotlivé disciplíny, ktoré študenti čínštiny absolvujú sa skladajú z ústnych aj písomných častí a súťažiaci majú preukázať všestrannú schopnosť ovládania čínskeho jazyka na úrovni C1.

Prinieslo mi to aj nejaké plusové body do hodnotenia môjho štúdia, ale podstatná bola maturita na výbornú.  K tomu, že ma prijali na prestížnu Tianjinskú univerzitu, kam odchádzam v auguste, prispela aj spolupráca tejto významnej čínskej univerzity s našou školou.

Koľko rokov bude študovať na Tianjinskej univerzite?

S doktorátom je to šesťročné štúdium. Som držiteľom vládneho štipendia, pričom nestačí dosiahnutie bakalárskeho či magisterského titulu, ale musím to dotiahnuť na doktorandský stupeň. V Čine budem študovať ekonomický odbor. Keď to skončím, tak by som rád pracoval v medzinárodnom obchode a zaujíma ma aj diplomacia.

Renát Lehotský s priateľkou

O Číne sa dnes vo svete toho veľa hovorí, do istej miery aj ako o kontroverznej krajine (Číňanov je vyše 1,6 miliardy) a Gymnázium M. Kováča je jediné v strednej Európe, na ktorom sa vyučuje čínština. Čo viedlo vašu školu, že ste to rozbehli štúdium čínskeho jazyka práve v Banskej Bystrici?

Na túto otázku by vedela najlepšie odpovedať pani riaditeľka. Mňa zaujíma iba štúdium, žiadna politika. Mojím hlavným cieľom je ukázať mladým ľudom, že aj na Slovensku sa dá naučiť tak krásny a náročný jazyk a tým si otvoriť dvere do sveta. Chcem motivovať ľudí, aby na sebe pracovali a dotiahli veci poriadne do finále, aby sa nevzdávali, a je jedno v akej sfére či v akom životnom kroku.

Riaditeľka GMK PaedDr. Alena Paulová:

Každý sa ma pýta, čo bolo tým popudom otvoriť u nás štúdium čínskeho jazyka, ale ja neviem na tú otázku odpovedať. S bývalou zástupkyňou sme si povedali, keďže v tomto európskom priestore sú etablované viaceré bilingválne gymnáziá, že skúsime niečo originálne. Boli rôzne varianty a my sme sa rozhodli pre Áziu.

V tom čase (pred rokom 2016) začali intenzívne spolupracovať s Čínou Česi, o Čínu sa začali zaujímať aj slovenskí podnikatelia, začal taký boom, preto sme sa obrátili na čínsku obchodnú komunitu. Vtedy sme Čínu nechápali kontroverzne, pretože škola je apolitická, spolupracovali sme s Univerzitou Palackého v Olomouc a v Banskej Bystrici s docentom Bíloveským z UMB, ktorý vypracoval projekt bilingválneho slovensko – čínskeho študijného odboru, nasledovala spolupráca s Konfuciovým inštitútom pri STU v Bratislave a čínskymi univerzitami.

Veľvyslanec Sun Lijie , atašé veľvyslanca a Renát Lehotský

Pomocnú ruku nám podal aj zriaďovateľ – vtedy ešte Okresný úrad Banská Bystrica (dnes Regionálny úrad školskej správy v Banskej Bystrici) a následne Ministerstvo vnútra SR, pod ktoré sme patrili kvôli medzinárodnej dohode so Španielskom (dnes už spadáme pod Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR). Nešlo len o čínsky jazyk, ale aj o prírodné vedy v čínštine. Musím povedať, že spoluprácu s našou školou si váži aj čínska strana.

Už 20 rokov úspešne vzdelávame absolventov bilingválneho slovensko – španielskeho štúdia a 7 rokov sa uskutočňuje ojedinelý a mimoriadne originálny projekt experimentálneho overovania bilingválneho slovensko – čínskeho študijného odboru, v rámci ktorého už viac ako 75 absolventov na prestížnych vysokých školách v Pekingu, Šanghaji a v Tianjine, v Dánsku, Nemecku, Holandsku, vo Fínsku, Francúzsku, Spojených štátoch amerických, v Českej a Slovenskej republike dokazuje, že tento navonok odvážne vyzerajúci projekt má uchopiteľnú podstatu.

Ďakujeme za rozhovor. S Renátom Lehotským sme sa dohodli, že k nášmu rozhovoru sa vrátime počas jeho štúdia na Tianjinskej univerzite, aby nám porozprával niečo zo života Slováka v Číne.

Zľava Kamila Strapková, Alena Paulová, Iveta Paračková, Sun Lijie a Renát Lehotský