Dnes Vám predstavíme hudobnú osobnosť, ktorú určite poznáte. Je ňou mladý 21 – ročný fenomenálny gitarista Dávid Bílek, absolvent Konzervatória Jána Lavoslava Bellu v Banskej Bystrici.

Ku hre na gitare ho priviedla jeho mamina od  siedmich rokov. Jeho učiteľom bol Adam Marec. Nedávno vystupoval sólovo na koncerte veľkého symfonického orchestra v Bratislave pod vedením Braňa Kostku. Má aj svoju kapelu.

Na jeseň 2012 účinkoval v televíznej talentovej šou Česko Slovensko má talent. V roku 2014 získal na Súťaži študentov konzervatórií SR 1. miesto a zároveň sa stal absolútnym víťazom. V tom istom roku na návrh školy získal prospechové štipendium Ministerstva kultúry SR.

V roku 2016 zopakoval na Súťaži študentov konzervatórií SR dvoje double. Na Medzinárodnom gitarovom festivale Ivana Ballu v Dolnom Kubíne získal 2. miesto a dvakrát čestné uznanie. Za jeho úspechy mu minister kultúry udelil Cena sv. Gorazda. Dnes je z neho vychádzajúca hviezda koncertných pódií.

 Dávid keď sme robili spolu prvý rozhovor pred dvomi rokmi, bol si mladý hudobný talent v hre na gitaru z Konzervatória J. L. Bellu v Banskej Bystrici. Dnes sa už rozprávame s vychádzajúcou hudobnou hviezdou na Slovensku, ako si sa dokázal tak vypracovať?

Ani sám neviem. Celé to išlo tak plynule, samo a ja som sa snažil iba robiť to, čo ma baví a napĺňa. Samozrejme, že som veľa cvičil a zdokonaľoval sa, ale čo sa týka tých príležitosti, ktoré ma posunuli, tak to ani neviem ako prišlo. Bolo to veľmi prirodzené.

Nedávno jeden organizátor koncertov v meste pod Urínom s úsmevom utrúsil, že nedávno Ťa volali na gitarového vystúpenia ako zaujímavého študenta bystrického konzervatória zdarma, ale dnes si už pomaly celebrita musia Ti za koncerty platiť.  Často koncertuješ?

V poslednej dobe a hlavne tento rok je nabitý. Koncertujem dosť často. Väčšinou každý týždeň mám aspoň jeden koncert. Raz sa mi stalo, že som mal asi štyri alebo päť koncertov za týždeň, takže to je čo povedať. 

Ako si sa vlastne dostal ku gitare?

Vďačím tomu hlavne mojej mamine, ktorá si v rodine presadila tento nástroj a od 7 rokov som začal hrať na gitare. Aj napriek obdobiu, kedy som chodil ešte na gympel, hľadal sa a chcel som aj prestať, mi to ostalo a hrám dodnes.

 Kto Ťa učil na konzervatóriu?

Na konzervatóriu ma učil najlepší učiteľ, akého som zatiaľ mal a aký ma učil. Bol to Adam Marec. Veľmi veľa ma naučil a naozaj sme sa našli. Myslím si, že máme aj podobný vkus čo sa týka vážnej hudby a musím povedať, že za tie štyri roky mi odovzdal užitočné rady do budúcnosti.

Ako študent si exceloval na hudobných súťažiach konzervatoristov. Aké úspechy si dosiahol na škole?

Tak podarilo sa mi hneď po polroku v prvom ročníku byť absolútnym víťazom na súťaži konzervatóriu na Slovensku. To znamená, že som porazil aj vyššie ročníky, čiže od prvého až po šiesty. Toto miesto som si obhájil o dva roky, keďže súťaž býva každý druhý rok a taktiež som bol druhý na medzinárodnej súťaži v dolnom Kubíne. To bola sranda, lebo počas tejto súťaže som sa pripravoval na môj debutový recitál. Preto som to bral skôr ako obohrávanie si programu na ten recitál.

 Som rád, že sa mi podarili takéto úspechy lebo aj na základe toho ma potom pozývajú na rôzne festivaly, ako je napríklad Viva Musica. Taktiež ma pozvali do Moskvy na Jar v Rusku, dokonca som bol už aj porotcom na gitarovej súťaži základných umeleckých škôl. Je toho naozaj veľa a som vďačný za to Bohu. 

Okrem klasických skladieb hráš aj modernú hudbu, dokonca si niektoré skladby sám skladáš. Čo patrí do Tvojho repertoáru?

Áno, skladám si aj vlastné skladby. Či už inštrumentálne alebo aj so spevom. Podľa toho akú mám náladu. A čo sa týka repertoáru, tak sú to skladby, ktoré si vždy nejako prispôsobím sebe a tomu, čo sa mne páči. Väčšinou sú to také živé veci a dosť temperamentné.

Do povedomia širokej verejnosti si vstúpil prvýkrát na jeseň 2012, keď si účinkoval v televíznej talentovej šou Česko Slovensko má talent. Ako si sa k tomu dostal?

Chcel som vyskúšať niečo nové, zaujala ma táto súťaž. Prihlásil som sa a išiel do Brna s rodičmi a o šesť rokov mladším bratom, ktorý je môj veľký fanúšik. Všetci ma v tom podporovali. Postúpil som v castingu a hlavne Jaro Slávik ma veľmi vychválil. Keby som postúpil z „Veľkého tresku“, tak sa to volalo, tak idem do priameho vysielania. Bohužiaľ čakal som tam 11 hodín, aby mi bohužiaľ povedali, že nepôjdem hrať a nepostupujem. Ale ako sa vraví, každá skúsenosť je dobrá. Teraz aspoň viem, ako to chodí v týchto show, že to nie je také, ako to vyzerá.

Dnes už nevystupuješ na hudobných pódiách len sám, ale máš kapelu DLB. Ako vznikla?

Čo sa týka kapely, tak už sme sa premenovali. Je pravda, že sme sa volali DLB a založili sme ju Dominik Lauko a ja, ale pribrali sme nových členov –  Maťa Nováka a Erika Kureja. Celé to tak plynule prešlo do názvu MED. A sú to tiež iniciály našich mien, čo je zábavné (úsmev).

Máte vlastné skladby, točíte aj videoklipy, spájaš svoju profesionálnu budúcnosť s hudbou alebo aké sú Tvoje plány v živote?

Akurát robíme s našou kapelou MED náš prvý album. Vyzerá, že to bude naozaj dobré. Tento mesiac by sme mali dať von singel, takže sa máte na čo tešiť. Bude k tomu aj zábavný videoklip. A svoju budúcnosť si predstavujem asi tak, že chcem hrávať veľa koncertov a robiť hlavne to čo, ma baví. A keď ma to uživí, budem šťastný.

Nedávno si zažiaril v súťaži Viva Ulica! v uliciach Bratislavy, ktorú si vyhral. O čo išlo?

Išlo o to, že som najskôr postúpil do top 10. Na základe toho som hrával na ulici v Bratislave v starom meste. Tam som hral prakticky celé prázdniny a bola to fakt super skúsenosť. Zo začiatku som mal aj obavy, ale tie rýchlo prešli, lebo som videl, že to ľudí baví. No a potom som vlastne túto súťaž vyhral a mal som možnosť zahrať si na záverečnom koncerte Viva Musica so symfonickým orchestrom.

Mal si sólo vystúpenie v Sade Janka Kráľa v sprievode veľkého symfonického orchestra pod taktovkou Braňa Kostku. Aké to bolo?

Bola to úžasná skúsenosť. Vždy som chcel hrať s orchestrom a som rád, že som si to mohol skúsiť. Veľmi dobre sa mi spolupracovalo s Braňom, takže ja som z toho nadšený.

 Máš svoje hudobné vzory?

Mojím najväčším vzorom je môj učiteľ Adam Marec, pretože bez neho by som nebol tam kde som. Všetko čo potrebujem ma naučil, takže určite on. Ale mám aj iné vzory. Napríklad Juraj Burian je super gitarista a mal som možnosť s ním stráviť čas a naučiť sa niečo od neho. Taktiež Tommy Emmanuel, Paco de Lucia, Al di Meola, John Mayer či Marcin Dylla

Si ešte mladý, plný elánu, vyžaruje z Teba pozitívna energia. Je to Tvoja dominantná vlastnosť resp. ako by si sám seba charakterizoval?

Myslím si, že som veľmi pozitívny človek a nerád som smutný. Baví ma smiať sa a brať život s ľahkosťou. Možno aj tým, že môžem robiť to, čo ma baví, mi uľahčuje byť pozitívny a mám to aj v génoch, lebo nikto nie je pozitívnejší ako moja mamina. 

Čo na Tvojich koncertoch zaujme vari každého, je neuveriteľná intenzita pohybu Tvojich prstov. Je to vec talentu alebo dhoročného tréningu?

Určite to chce talent, ale potom treba veľa cvičiť. Inak to nepôjde a človek nebude napredovať.

Prenášaš do svojich skladieb svoje pocity alebo tvoríš alebo je to racionálna práca?

Určite prenášam svoje pocity. Inak by to nešlo. Potom to aj ľudia inakšie vnímajú, keď hrám. A čo sa týka mojich vlastných vecí, tak väčšinou skladám to, čo prežívam. Čiže keď niečo hrám alebo spievam, je to ako keby o mne. 

Hudba je Tvoj život. Venuješ sa aj nejakým ďalším záľubám?

Veľmi rád som chodil zajazdiť si na kone. Na Suchom vrchu som strávil svoje detstvo. Tam som si to naozaj užil, ale inak chodím do posilky,  keď je čas a v zime mám snowboard. Ale toho času veľa nie je. Väčšinou som iba s gitarou.

Kde Ťa môžu fanúšikovia vidieť a počuť  ešte v tomto roku?

V septembri to vyzerá to dosť zaujímavo Akurát som hral na akcii Trenčín mesto módy a pri otváraní novej autobusovej stanice. Aj s kapelou potom hráme na amfiteátri 26. septembra  a je toho aj viacej, ale to už veľmi nie sú veci pre verejnosť. Od októbra  idem na vysokú školu do Brna, takže sa uvidí, čo ďalej.

Ďakujeme za rozhovor.