O tom, že súdna prax na Slovensku pri rodinnom práve slepo preberá niektoré liberálne západné modely starostlivosti o deti po rozvode manželov resp. rozídení sa partnerov, ktoré v našom prostredí slovenskej rodiny nefungujú, sme písali v predchádzajúcich článkoch.

Slovenské súdy často uprednostňujú práva rodičov pred právami dieťaťa (hoci navonok tvrdia opak), napríklad pri schvaľovaní striedavej starostlivosti aj bez súhlasu jedného z rodičov či splnenia zákonných predpokladov. Je doslova zvrátené, keď súd hľadí aj na práva deviantného rodiča, hoci to psychicky ubližuje zneužívanému dieťaťu.

Ťažký boj matky o maloletého syna

O jednom takomto prípade, ktorý sa mohol udiať kdekoľvek  u nás, nám napísala matka z východného Slovenska. Jej  príbeh s maloletým synom má súdnu dohru a je stále živý, takže jednotlivé postavy v ňom musíme anonymizovať.

Začalo to koncom januára 2020, keď matka so svojím vtedy trojročným synom utiekla zo spoločnej domácnosti s manželom k svojim rodičom akonáhle zistila, že okrem psychického týrania a pokusov o postupné zhoršenie jej zdravotného stavu (otrava a omamné látky v jedle či nápojoch preukázané po toxikologickom vyšetrení) sexuálne zneužíval a týral ich malého syna.

Vlani vo februári podala návrh na rozvod a neodkladné opatrenie, aby zamedzila akémukoľvek styku malého s otcom, na ktorého zároveň podala trestné oznámenie. S maloletým synom absolvovala niekoľko psychologických a psychiatrických vyšetrení, ktoré jednoznačne preukázali traumu dieťaťa spôsobenú predchádzajúcim psychickým a sexuálnym týraním zo strany otca.

Napriek predloženým dôkazom na polícii neuspela. V roku 2021 bolo zastavené trestné stíhanie otca, hoci matka po osobnom nahliadnutí do trestného spisu zistila viacero nezrovnalostí. Ako sa na Slovensku stalo zvykom, dokazovať sexuálne obťažovanie či týranie je pre matky s deťmi nesmierne obtiažne, pokiaľ  nedôjde k zjavného ublíženiu na zdraví alebo muž ženu či dieťa neprizabije…

V jednom z odporúčaní psychológa, ktoré žiaľ nebral do úvahy ani súd, sa doslova uvádza: „Vylúčiť nepríjemné spúšťače prežitých tráum, žiadne stretnutia, videohovory či mnohokrát opakujúce sa vyšetrenia u psychológov, psychiatrov, znalcov…. Dôležitá je ochrana pred druhotnou a opakovanou viktimizáciou. Dopriať konečne mame a synovi kľud, bezpečie, istotu, ochranu, terapiu bez stresov, strachu a neustáleho napätia.“ 

V lekárskej správe z detskej psychiatrie z augusta 2021 nachádza aj takéto odborné konštatovanie:

„Dieťa je vedené na našej ambulancii, v minulom týždni sa zúčastnilo liečebného táborového pobytu pre deti z pedopsychiatrickej ambulancie spolu s mamou. Dieťa malo počas pobytu problém so sociálnou adaptáciou, bolo neisté, nadmerne úzkostné, niekoľko prvých dní sa chlapec stránil detí, bol upätý na mamu, neskôr vstupoval do kontaktu, prevažne s dievčatami, chlapcov odmietal, bol k nim agresívny. dospelých mužov sa bál, ak sa mu niektorý prihovoril, utekal. Bezhlavé úteky boli prítomné vždy v novej situácii, pri väčšom tlaku na dieťa. Pri tenzii boli prítomné hyperkompenzačné stavy prejedania sa, dieťa jedlom znižovalo svoje napätie, úzkosť. Vždy si vyžadovalo prítomnosť matky, ak na chvíľu stratilo matku z dohľadu manifestovali sa záchvaty plaču, dieťa nevedelo primerane reagovať.“ 

Iný názor však mala vyšetrovateľkou určená znalkyňa z oboru psychológie , ktorá bez dostatočného posúdenia stavu všetko otočila proti matke aj jej maloletému synovi, de facto v prospech otca. Za svoje zvláštne vyšetrovacie metódy vo svojej praxi si táto znalkyňa vyslúžila od Ministerstvom spravodlivosti SR výmaz zo zoznamu súdnych znalcov. Matka sa napokon sama obrátila na ďalších psychológov i psychiatrov so žiadosťou o posúdenie stavu svojho syna.

Súd vyšiel v ústrety otcovi

Ani to však nebolo pre civilný súd vo veci starostlivosti o maloletého do rozvodu dostatočným argumentom preto, aby neumožnil otcovi, dôvodne podozrivému z psychického týrania manželky a sexuálneho zneužívania maloletého syna kontaktovať sa s ním, čo vyvoláva u dieťaťa opakované traumatické stavy. Napriek tomu, že otec mal od matky pravidelné informácie o zdravotnom stave chlapca a vedomosť o lekárskych posudkoch detských psychológov a psychiatrov, dosiahol na súde  v rámci neodkladného opatrenia tento rozsudok:

„Matka maloletého syna je povinná umožniť otcovi kontakt s ním cez skype vždy v pondelok a štvrtok každého kalendárneho týždňa v čase od 17:00 do 18:00 hod. a informovať ho o zdravotnom stave maloletého, o jeho vyšetreniach a o ostatných podstatných skutočnostiach týkajúcich sa ho  pravidelne každý piatok v týždni okolo 16:00 hod. sms alebo e-mailovou správou.“

Dôsledky súdom obnoveného kontaktu dieťaťa s otcom

Následkom kontaktov s otcom sa dnes už skoro 5-ročnému chlapcovi vážne zhoršuje zdravotný stavu Emotívne odmieta akýkoľvek kontakt s otcom kontakt s otcom, musí brať lieky, čo predtým nebolo nutné. Začal mať sebapoškodzujúce tendencie, ktorými nikdy predtým netrpel. Zhoršili sa u neho poruchy spánku a dostáva emočné záchvaty a stavy separačnej úzkosti.

Následkom opakovaného nabádania chlapca podľa rozhodnutia súdu, že sa má, musí ísť rozprávať  s otcom a vidieť ho na počítači sa dnes už skoro 5-ročnému chlapcovi vážne zhoršuje. Predtým, keď nemal kontakty s otcom, sa jeho zdravotný stav neustále zlepšoval. Bolo to vďaka cieleným postupom odborníkov, ktorí ho liečili a matke, ktorá sa synovi snažila dať pocit úplného bezpečia, lásky. Učila svoje dieťa samozrejmým veciam – že je v poriadku kresliť, rozprávať nahlas, plakať keď chce. To všetko chlapcovi predtým jeho otec bolestivým spôsobom zakazoval.  Po terapii a izolácii od otca dobehol svojich rovesníkov vo všetkých oblastiach, pričom liečba ďalej výrazne napredovala.

Matka predložila civilnému súdu  znalecký posudok, o ktorý ona sama požiadala, pretože ani 5 mesiacov od podania trestného oznámenia nebol ustanovený oficiálny súdny znalec na vyšetrenie jej  syna. Tento vtedy predložila aj do trestného konania.

V tomto znaleckom posudku vypracovanom po psychologickom vyšetrení maloletého sa uvádza: ,,V prežívaní maloletého sa častejšie objavujú úzkosti a obavy. Od matky sa dokázal do istej miery vzdialiť, ale následne ho separačná úzkosť viedla k jej vyhľadávaniu. Postupne, ako sa adaptoval na prostredie vyšetrovne a nadviazal so mnou kontakt, bol ochotný od matky sa na niekoľko minút vzdialiť. Po krátkom čase ju opakovane vyhľadával. Zväčša chcel, aby matka bola pri ňom. Vyhľadával jej pozornosť a pomoc, ktorú si od nej vyžiadal. Agresívne správanie maloletého, zvyčajne proti matke, ale aj voči iným osobám, sa u maloletého opakovane vyskytuje. V noci sa opakujú nočné desy. Maloletý má k matke vybudovaný pozitívny, bezpečný a blízky vzťah. Dokáže sa pri nej uvoľniť, spontánne sa prejaviť, vzájomne si s matkou rozumejú. Voči matke ventiluje podstatnú časť svojho intrapsychického napätia vo forme agresívnych atakov. Matka maloletého má k svojmu synovi pozitívny a starostlivý vzťah.“

Nachádza  sa v ňom aj takáto pasáž: „S oblasťou genitálií aj zadku má maloletý asociovanú úzkosť. Pri dotykoch na tieto časti tela v ňom vzrastá emočná tenzia, čo sa opakovane prejavuje heteroagresívnym a miestami autoagresívnym správaním. Intenzívny záujem o análny otvor, prudká odmietavá až agresívna reakcia vyvolaná neutrálnym dotykom na oblasť zadku bábiky chlapčeka, ťahanie bábiky za penis, označovania zadku ako oblasti, kde bábika cíti bolesť, tieto znaky spoločne ukazujú prežívanie emočného napätia a zlosti, ktoré sú asociované s dotýkaním sa genitálií či zadku u maloletého. Uvedené svedčí pre pravdepodobne prežitú traumatizáciu maloletého formou sexuálneho zneužívania.  Maloletý má odmietavý postoj k vode. Kontakt s vodou v ňom môže evokovať prežívanie intrapsychickej tenzie. Voda a kúpanie maloletého mohli v minulosti byť prostredím v ktorom maloletý prežil traumatizujúce skúsenosti.“

Znalec v závere svojho odborného posudku napísal: ,,Prítomná je zvýšená hladina úzkosti, nepokoj, instabilita, tikové prejavy, nočný des. Maloletý k otcovi prejavuje ambivalentné tendencie.“

Ako môže matka na základe takýchto lekárskych správ o zlej psychike maloletého syna po jeho čo i len skypovom kontakte s otcom dodržiavať nariadenie súdu, keď to priamo zhoršuje ťažko skúšanému chlapcovi  jeho zdravotný stav? Kde je tá proklamovaná súdna spravodlivosť?

Aj napriek nepriazni súdov, obrovskému stresu a strachu o dieťa bude matka ďalej bojovať o zdravý vývin svojho syna, hoc to stojí veľa nervov i peňazí. V aktuálnom súdnom systéme, ktorý miesto práv dieťaťa preferuje práva rodičov resp. jedného z nich, to bude mať ťažké, ale nesmie poľaviť.

Keď normálny človek sleduje, čím a kým všetkým sa zaoberá vláda, ministerstvo vnútra či spravodlivosti spolu s políciou, prokuratúrou a súdmi, ako zostávajú bokom sociálni pracovníci a matky s deťmi sú odstavené na vedľajšiu koľaji, musí mu byť z toho smutno. Takto predsa nemôže fungovať zdravá demokratická spoločnosť…

Násilníkom môže byť ktokoľvek aj v rodine

Sexuálne násilie na deťoch v rodinách je v skutočnosti omnoho rozšírenejšie, ako sme ochotní si pripustiť. Potvrdzuje to známy psychiater a psychoterapeut MUDr. Peter Pöthe, ktorý sa tejto problematike venuje od deväťdesiatych rokov.

Vo svojich výskumoch už vtedy zistil, že 24 percent populácie zažilo v detstve istú formu sexuálneho násilia. Podľa psychiatra  keď si to človek už aj pripustí, tak má tendenciu to popierať. Ľudia si nahovárajú, že to nie je pravdepodobné, lebo niečo také by urobil len chorý a úplne zdegenerovaný človek, ktorý nie je normálny, a takého človeka by sme predsa spoznali. Taký človek určite nie je vzdelaný a nepôsobí na dôležitých pozíciách.

Lenže presne tak to často je. Tí ľudia, ktorí nemajú zábrany používať deti ako prostriedky svojho sexuálneho uspokojenia, to robia veľmi sofistikovane, pretože sú vzdelaní a inteligentní, a hlavne sú v pozíciách, ktoré im zaručujú nechránený prístup k deťom

Škoda, že takéto varovné signály skutočných odborníkov z oblasti psychológie a psychiatrie o príčinách a dôsledkoch sexuálneho násilia na deťoch už v ranom štádiu akosi neprenikajú do radov polície či spravodlivosti, aby zasahovali včas a na správnom mieste  a nevystavovali deti s matkami obrovskej traume, ktorá sa s nimi môže ťahať celý život…