Na otvárací ceremoniál parížskej olympiády možno nazerať diametrálne rozdielne. Liberálne založení ľudia chvália pestrosť a nápaditosť tvorcov programu, naopak konzervatívne ladení diváci sa pri viacerých vystúpeniach tanečníkov mohli chvíľami cítiť ako na travestit show.

Súdiac podľa ohlasov svetovej verejnosti i médií vystúpenie drag-queen umelcov na otváracom ceremoniáli v Paríži pobúrilo milióny kresťansky založených ľudí. Otvárací ceremoniál OH 2024 v Paríži kropený dažďom vyvolal medzinárodné pobúrenie vyobrazením náboženských motívov a historických udalostí prostredníctvom drag-queen vystúpení.

Autori úvodného olympijského ceremoniálu v prevládajúcej ružovej tónine sa rozhodli demonštrovať pokrokovosť a otvorenosť bizarným predstavením, v ktorom na pódiu poskakovali muži prezlečení za ženy či ženy prezlečené za mužov. Tanečníci z celej Európy takto dekadentne oslavovali rôznorodosť, čo je jedna z hlavných myšlienok olympiády.

Vrcholom neúcty a netolerancie ku kresťanom bol absurdne znázornený živý obraz  Posledná večera. V scéne pripomínajúcej toto slávne dielo Leonarda da Vinciho zobrazovala Ježiša Krista tučná žena so svätožiarou na hlave, s apoštolmi drag queens či transgender modelka, takmer nahý spevák napodobňoval gréckeho boha vína Dionýza. Miestami to bolo doslova nechutné predstavenie, urážajúce náboženské cítenie kresťanov.

Posledná večera na slávnostnom otvorení parížskej olympiády

Mnohí kresťania neveriac vlastným očiam museli nad týmito absurdnými výjavmi nechápavo krútiť hlavou. Nevdojak si mohol niekto spomenúť na tragický 7. január 2015, keď sa parížska redakcia časopisu Charlie Hebdo stala terčom teroristického útoku moslimských radikálov kvôli karikatúram proroka Mohameda. Tentoraz našťastie od kresťanov nič také nehrozilo, ale objektívne tento nanajvýš kontroverzné živý náboženský obraz bol hlboko za čiarou.

„Tento vysoký ideál bol poškvrnený rúhačským výsmechom jednej z najposvätnejších chvíľ v kresťanstve,“ povedal vatikánsky arcibiskup Vincenzo Paglia v rozhovore pre denník Il Giornale.

Výstredné stvárnenie biblického námetu pobúrilo aj Francúzsku biskupskú konferenciu: „Bohužiaľ tento ceremoniál obsahoval aj scény, v ktorých bolo kresťanstvo zosmiešňované, čo hlboko ľutujeme.“

Usporiadatelia olympijských hier v Paríži sa napokon ospravedlnili katolíckej cirkvi a všetkým kresťanským skupinám, ktorých sa pri slávnostnom zahájení dotklo stvárnenie obrazu Poslednej večere.

Leonardo da Vinci: Posledná večera

„Samozrejme nikdy nebolo naším zámerom prejaviť neúctu k akejkoľvek náboženskej skupine. Otvárací ceremoniál sa snažil osláviť toleranciu v spoločnosti. Sme presvedčení, že sa nám to podarilo naplniť. Pokiaľ to niekoho urazilo, je nám to hlboko ľúto,“ povedala hovorkyňa organizačného výboru Anne Descampsová na tlačovej konferencii.

Vzápätí však režisér ceremoniálu Thomas Jolly  odmietol, že by kritizovaná scéna bola paralelou k Vinciho Poslednej večeri. Jeho zámerom vraj bolo osláviť diverzitu, ukázať inklúziu, podporiť toleranciu  rôznych sexuálnych a rodových identít, so vzdaním holdu hodovaniu a francúzskej gastronómii. Otázkou zostáva, či sa tomuto faux pas  pri citlivejšom prístupe k náboženskej téme nedalo predísť už pri schvaľovaní programu a zvážiť použitie dvojzmyselných obrazov v živom prevedení.

Ďalšou čudnou scénou v programe otváracieho parížskeho ceremoniálu bolo zapaľovanie olympijského ohňa.  Štafetu s olympijskou pochodňou, v ktorej bol prvýkrát v histórii použitý ako palivo biopropán, postupne niesli výrazné športové osobnosti ako Zinedin Zidan, Rafael Nadal, Carl Lewis, Serena Williams a ďalší. Pochodeň sa dostala až do záhrad Tuileries, odkiaľ sa v roku 1783 Jacques Charles a Aine Robert vzniesli k oblakom vo svojom balóne.

Poslední členovia štafety, ktorými  atlétka Marie-Jose Pérecová a džudista Teddy Riner, symbolicky priložili pochodeň k štylizovanému balónu s veľkým kruhom na zemi. Balón s horiacim olympijským ohňom sa následne vznášal nad Parížom, čo bolo  úchvatné divadlo…

Len dovtedy, kým organizátori neprezradili tajomstvo „ohnivého kruhu“ s priemerom sedem metrov, ktorý obsahoval 40 LED reflektorov osvetľujúcich „ohnivý mrak“ vytvorený dvojstovkou hmlových trysiek. Ukázalo sa, že zapálenie olympijského ohňa, ktorý kamsi uletel, bolo len iluzórne divadlo.

Hoci otvárací ceremoniál obsahoval kopec originálnych nápadov a skvelých vystúpení (nástup športovcov na lodiach plaviacich sa po Seine, úžasné spevácke vystúpenia Lady Gaga či Céline Dion na Eiffelovke a množstvo umelecky stvárnených obrazov z histórie Francúzska), nepodarená scéna so živým obrazom Poslednej večere a olympijský oheň bez skutočného plameňa to celé chtiac-nechtiac zatienili.

Azda spomínané faux pas z otváracieho ceremoniálu napravia svojimi výkonmi olympijskí športovci vrátane tých slovenských…