Očkovací boom v súvislosti s bojom proti pandémii covidu zachvátil celý svet, Slovensko nevynímajúc. Očkujú sa už aj deti nad 12 rokov, čo vyvoláva polemiku medzi odborníkmi aj rodičmi. Kde je pravda?
Chýbajúca verejná diskusia odborníkov s rôznymi názormi
Keďže u nás sa akosi vytratila verejná diskusia odborníkov s rôznymi pohľadmi na riešenie problému a mainstreamové médiá nás denne masírujú jediným oficiálnym názorom na očkovanie, nečudo, že kriticky mysliaci ľudia začínajú pochybovať a hľadajú odpovede na svoje otázky aj z alternatívnych zdrojov.
A div sa svete aj ich nachádzajú. Pokiaľ ich zdieľajú, tak ich hlavný prúd označí za konšpirátorov či antivaxerov a tým relativizuje ich slobodný názor. To sa týka aj kontroverzného očkovania detí, keď ich vek sa napriek viacerým zdravotným rizikám neustále znižuje (aktuálne je nad 12 rokov).
Tak sa pozrime na názory viacerých odborníkov z radov lekárov či advokátov, ktoré sú protichodné, ale k veci.
Ministerstvo zdravotníctva SR
Táto štátna inštitúcia uvádza 5 dôvodov prečo by sa mali dať deti od 12 rokov zaočkovať proti ochoreniu Covid-19:
1. Deti na covid takmer neumierajú, ale môžu mať vážne problémy po covide. Pri deťoch existuje riziko pocovidového zápalového syndrómu (MIS-C), ktorý je nebezpečný.
2. Deti môžu byť šíriteľmi vírusu. Môžu šíriť vírus podobne ako dospelí, ich očkovaním preto ochránime aj zraniteľnejšie skupiny.
3. Chceme mať otvorené školy. Kľúčovým predpokladom k tomu, aby mohol nový školský rok prebiehať v bežnom režime, je očkovanie detí.
4. Potrebujeme dosiahnuť kolektívnu imunitu a predchádzať novým mutáciám vírusu. Čim viac ľudí bude zaočkovaných, tým bližšie budeme ku kolektívnej imunite a tým nižšia bude šanca tvorby nových mutácii.
5. Jednoduchšie bude cestovanie, bezpečná socializácia, detské tábory. Zaočkovať celú rodinu je najpraktickejšia cesta k bezstarostnému a bezpečnému letu bez testovania a bez obmedzení.
Pediater Branislav Chrenka
Očkovanie detí je podľa bratislavského pediatra Branislava Chrenku dôležité aj preto, aby sa minimalizovalo riziko pediatrického zápalového multisystémového syndrómu (PIMS), ktorý je síce vzácnou no závažnou komplikáciou covidovej infekcie u detí.
Jeho príznakmi sú vysoké horúčky, červené oči, zvracanie, bolesť hlavy a svalov, opuchnuté končatiny, zväčšené lymfatické uzliny či kŕče. Aj po vyliečení v nemocnici môže mať dieťa istý čas problémy s koncentráciou, so spánkom, so srdcom a obličkami či s dýchaním. Môžu mu brnieť končatiny, vypadávať vlasy a vyskytnúť sa ďalšie problémy.
„V neposlednom rade si už nemôžeme dovoliť takú izoláciu detí ako v prvej a druhej vlne pandémie. Vidíme enormný nárast výskytu psychických porúch u detí a adolescentov, vyšší počet samovražedných pokusov, zvýšený výskyt depresií a úzkostných porúch,“
povedal pre Pravdu MUDr. Branislav Chrenka.
Tieto problémy môže byť podľa neho dôsledkom ďalšieho zatvárania škôl. Deti potrebujú kontakt s rovesníkmi a očkovanie je jediná cesta, ako tento kontakt udržať.
Ministerstvo školstva upozorňuje, že hoci sa školy v septembri otvoria, pri nízkej zaočkovanosti žiakov, učiteľov, ale aj rodičov by sa mohli opäť zatvárať už koncom mesiaca, pretože ľudia budú musieť ísť do karantény. Podľa Chrenku musíme zaočkovanosť zvýšiť predovšetkým informovaním, motiváciou a dobrým príkladom. Treba rozprávať aj o rizikách, vyvracať mýty a hoaxy.
Lekár Peter Visolajský
Predseda Lekárskeho odborového združenia MUDr. Peter Visolajský si myslí, že v detských kolektívoch a hlavne školách, vzhľadom na to, že deti boli za posledný rok a pol prevažne doma, nie je premorenie koronavírusom veľké, lebo len málo detí sa s ním stretlo.
„Dá sa preto predpokladať, že práve v detských kolektívoch sa delta variant bude významne šíriť. Našťastie, u detí spôsobuje koronavírus najčastejšie len mierny priebeh a následky po vyliečení sú pomerne zriedkavé,“
hovorí MUDr. Peter Visolajský.
Je tu podľa neho možnosť očkovať deti od 12 rokov. Tí, ktorí sa svoje deti rozhodnú dať zaočkovať, budú mať istotu, že vážnejší priebeh nebudú mať, rovnako ani že neskončia v nemocnici.
„Problémom však je, že deti do 12 rokov sa zatiaľ očkovať nemôžu dať, lebo stále prebiehajú štúdie a očakáva sa, že mladšie deti sa budú môcť dať zaočkovať koncom budúceho roka,“
dodáva Visolajaský.
Pokiaľ sa popri očkovaní detí začína hovoriť aj o povinnom očkovaní učiteľov, odborníci to zatiaľ neodporúčajú a ponechávajú to na dobrovoľnej báze. Minister školstva Branislav Gröhling (SaS) však tvrdí, že ak by bola táto otázka na stole v koalícii, bude s tým súhlasiť. Zároveň vyzval na očkovanie dospelých a žiakov od 12 rokov aj v súvislosti s nástupom do škôl v septembri a variantom delta:
„Ak ste rodičia a nie ste naklonení očkovaniu dieťaťa, zaočkujte sa aspoň vy, aby vaše deti mohli chodiť do školy.“
Komisárka pre deti Viera Tomanová
Komisár pre deti sa podieľa na ochrane práv detí podporou a presadzovaním práv priznaných dieťaťu podľa Dohovoru o právach dieťaťa a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Na rozdiel od ostatných orgánov ochrany práv sa komisár zaoberá výlučne právami detí. Prípady alebo situácie, v ktorých môže komisár pre deti pomôcť vymedzujú ustanovenia zákona č. 176/2015 Z. z. o komisárovi pre deti a pre osoby so zdravotným postihnutím v platnom znení
Slovenská komisárka pre deti Viera Tomanová vo všeobecnosti nespochybňuje očkovanie detí a aj v minulosti sa vždy zasadzovala za očkovanie vakcínami, ktoré boli dostatočne klinicky odskúšané a bola preukázaná ich bezpečnosť.
Avšak so znepokojením vníma nepriamy nátlak na plošné očkovanie maloletých detí proti ochoreniu COVID-19, ktorý sa uskutočňuje vo verejnom priestore a v niektorých školách, formou neúplného a jednostranného informovania o účinkoch vakcín proti ochoreniu Covid-19. Preto detská komisárka pripomína:
- očkovanie je dobrovoľné a nie je možné ho vynucovať, a to ani nepriamymi diskriminačnými hrozbami nezaočkovaných detí;
- ani jedna z dostupných vakcín nemá riadnu registráciu; sú len podmienečne registrované Európskou agentúrou pre lieky pre núdzové použitie, a teda sú zatiaľ v štádiu ďalšieho monitorovania;
- viaceré vedecké osobnosti upozorňujú, že zatiaľ nie je dostatok vedeckých dát dokladujúcich bezpečnosť dostupných vakcín proti COVID-19; (napríklad aj nemecká Stála očkovacia komisia (STIKO) pre nedostatok vedeckých údajov neodporúča plošnú vakcináciu detí a mládeže proti ochoreniu COVID-19, keďže nie sú jasné riziká, ktoré deťom pri imunizácii hrozia, na druhej strane však podporila očkovanie detí so zdravotnými problémami);
- dlhodobé vedľajšie následky dostupných vakcín nie sú známe;
- aj v tzv. „Písomnej informácii pre používateľa“ upozorňuje Ministerstvo zdravotníctva SR, že vakcína (Comirnaty koncentrát na injekčnú dispenziu) sa neodporúča podávať deťom mladším ako 16 rokov;
- vo vzťahu k očkovaniu má zásadný význam Dohovor o ľudských právach a biomedicíne, podľa ktorého záujmy a blaho človeka majú prednosť pred výhradným záujmom vedy a spoločnosti a podľa ktorého na maloletom sa môže zákrok vykonať jedine so súhlasom jeho zástupcu, inštitúcie alebo osoby, či orgánu ustanoveného zákonom. Pred zákrokom musí byť osoba primerane informovaná o jeho účele a povahe, ako aj o následkoch a rizikách zákroku (čl. 2 a 6 ods. 2);
- podľa zákona o zdravotnej starostlivosti ošetrujúci zdravotnícky pracovník je povinný informovať o účele, povahe, následkoch a zdravotných rizikách poskytnutia zdravotnej starostlivosti, a teda aj o možných zdravotných rizikách vakcíny a o zdravotných rizikách odmietnutia poskytnutia zdravotnej starostlivosti, zákonného zástupcu dieťaťa a taktiež dieťa;
- poučenie je potrebné poskytnúť zrozumiteľne, ohľaduplne, bez nátlaku, s možnosťou a dostatočným časom slobodne sa rozhodnúť pre informovaný súhlas a primerane rozumovej a vôľovej vyspelosti a zdravotnému stavu osoby, ktorú má poučiť.
Komisárka pre deti odporúča, aby očkovanie vykonával vždy len pediater dieťaťa, ktorý má dieťa v starostlivosti. Názory vyslovené vo verejnom priestore, že žiaci budú mať len dve možnosti: očkovanie alebo testovanie na zistenie vírusu SARS-Cov-2, nie sú podľa detskej komisárky v súlade s ústavným právom na vzdelanie, pretože uplatnenie tohto základného práva každého dieťaťa nie je podmienené podrobeniu sa očkovaniu, testovaniu ani inému úkonu.
Advokátka Marica Pirošíková a pediatrička Alena Jancová
Vyhranený názor na očkovanie detí z právneho hľadiska má advokátka a bývala bývalá zástupkyňa Slovenskej republiky na Európskom súde pre ľudské práva JUDr. Marica Pirošíková:
„V prípade vakcín proti ochoreniu Covid-19 sa stále nachádzame len v ich testovacej fáze. Z toho jednoznačne vyplýva, že nie je možné zaviesť povinné očkovanie a to musí zostať dobrovoľné aj podľa rezolúcie Parlamentného zhromaždenia Rady Európy, ktorá nepripúšťa diskrimináciu medzi očkovanými a neočkovanými. Preto by som apelovala na všetkých kompetentných, aby sa dôsledne dodržiavali štandardy, ktoré sa týkajú informovaného súhlasu pri očkovaní týmito experimentálnymi vakcínami. Myslím si, že to nemôže ďalej prebiehať tak ako doteraz. Z očkovania by sme aj z medicínskeho hľadiska mali vynechať deti a mladých ľudí do osemnásť rokov.“
S prichádzajúcim novým školským rokom postupne rastie tlak štátu nielen na povinné očkovanie učiteľov, ale ozývajú sa aj hlasy o povinnom očkovaní detí so znižovaním ich vekovej hranice.. Pritom je vedecky dokázané že covid môžu prenášať aj zaočkovaní ľudia nehovoriac o tom, že chýbajú relevantné dáta o potrebe očkovania detí.
Pediatrička a hlavná koordinátorka pre legislatívu Slovenskej lekárskej únie špecialistov MUDr. Alena Jancová považuje očkovanie detí nad 12 rokov experimentálnou vakcínou za nevhodné.
Pre Metropolitnú TV detská lekárka Jancová uviedla:
Očkovať deti experimentálnou vakcínou, ktorá ešte nie je adekvátne odskúšaná a nevieme aké budú dlhodobé následky, vieme len o krátkodobých, považujem za nevhodné. U detí je priebeh covidu obvykle bezpríznakový Mám veľa detských pacientov, ktorí prekonali covid a zistili to len tak, že ich rodičia to mali. Štúdie, ktoré zverejnila Európska lieková agentúra na vzorke detí vo veku 12-15 rokov formou podania vakcíny a placebo efektom, hovoria aj o nežiadúcich účinkoch vrátane neurologických tak, ako u dosploeých pacientov. To je len začiatok, my nevieme, čo bude ďalej.“
Vypočujte si názory advokátky Pirošíkovej a lekárky Jancovej vo video rozhovore s redaktorom Jozefom Hȕbelom v Metropolitnej televízii Bratislava:
Autor: (tom), Foto: ilustračné