V rámci 65. ročníka Krajskej prehliadky umeleckého prednesu a tvorby divadiel poézie SLÁDKOVIČOVA RADVAŇ 2024, ktorá je postupovou prehliadkou na 70. Hviezdoslavov Kubín, si Vás dovoľujeme pozvať na predstavenie inscenácie SKADIAĽ SOM, STADIAĽ SOM (identita slovenského národa), ktoré sa uskutoční vo štvrtok 2. mája 2024 o 18:00 v sále V PODKROVÍ SOS na Dolnej 35 v Banskej Bystrici.

Sládkovičova Radvaň a Hviezdoslavov Kubín

Sládkovičova Radvaň je krajská postupová prehliadka v umeleckom prednese I. – V. kategórie a tvorby recitačných kolektívov a divadiel poézie s postupom na 69. Hviezdoslavov Kubín. Koná sa od 30. apríla do 3. mája 2024 v ŠVK Banská Bystrica, SOS Banská Bystrica a v Divadle Akadémie umení Banská Bystrica.

Hviezdoslavov Kubín je celoštátna postupová súťaž a prehliadka v umeleckom prednese poézie a prózy, v tvorbe recitačných kolektívov a divadiel poézie detí, mládeže a dospelých. Je najstaršou a najprestížnejšou súťažou v umeleckom prednese a vrcholným podujatím, ktoré vytvára a formuje kultúru slovenského národa.

V prednese poézie a prózy je otvorená v piatich kategóriách pre všetkých záujemcov od školského po seniorský vek a v dvoch vekových kategóriách pre recitačné kolektívy a divadlá poézie. Umelecký prednes je prostriedkom na vyjadrenie vlastných pocitov, záujmov, názorov a postojov prostredníctvom zvolených literárnych textov a vlastného rečového prejavu. Osobnostná, názorová a estetická sebaprezentácia na verejnom vystúpení vedie interpreta k rozvíjaniu jeho predstáv, emócií, myslenia a k zdokonaľovaniu jeho reči, výrazu i kontaktu s publikom.

Od vzniku Hviezdoslavovho Kubína v roku 1954 až po súčasnosť prešli jeho stupňami státisíce jednotlivcov, z niektorých sa stali významné osobnosti – Július Satinský, Ľubo Roman, Karol Horák, Soňa Behulová-Müllerová, Lucia Hurajová, Milan Ondrík, Dominika Susková a mnoho ďalších.

O inscenácii Skadiaľ som stadiaľ som

Identita slovenského národa je divadelným projektom, ktorý skúma identitu slovenského národa mimo Slovenskej republiky, v ktorej chce pomocou diel súčasných slovenských spisovateľov pôsobiacich v zahraničí definovať status quo Slováka žijúceho v zahraničí cez umelecké prostriedky – divadlo poézie.

Cieľom projektu je zvýšiť povedomie o existencii a živote Slovákov žijúcich v zahraničí v slovenských regiónoch a zároveň prezentovať ich tvorbu medzi Slovákmi žijúcimi v zahraničí. V inscenácii „Identita slovenského národa“ vychádzame zo súčasnej poézie Slovákov žijúcich v zahraničí – Srbsko (Vojvodina), Maďarsko, Rumunsko, Chorvátsko.

Skadiaľ som stadiaľ som

Námetom sa stala identita slovenského národa, ktorý sa vo vlastnej zemi mení vplyvmi a deformuje tak niektoré typické slovenské charakteristické črty a znaky v pozitívnom slova zmysle. Dnešné generácie netušia, že existujú Slováci vo Vojvodine, Rumunsku, Maďarsku, netušia, že udržiavajú pôvodný slovenský jazyk, ktorý na území Slovenskej republiky prechádza deformáciou najhrubšieho zrna.

Kto sme ako národ? Prečo sme roztratení? Prečo ohýbame naše korene k lámavosti a  búchame sa pri tom do pŕs k čestnosti a pracovitosti. Inscenácia čerpá z poézie súčasnosti s presahmi do rokov 90-tych. Predstavenie je primárne určené dnešnej mladej generácii, avšak umelecké spracovanie ponúka priestor aj pre večerné uvedenie, prípadne prezentáciu širokej skupine obyvateľstva.

Inscenácia Skadiaľ som stadiaľ som

Tvorbe inscenácie predchádzal výskum zberu súčasnej slovenskej literatúry, ktorú vytvorili slovenskí autori pôsobiaci mimo Slovenskej republiky Adam Suchanský, Ivan Miroslav Ambruš, Ján Chovanec, Ondrej Zetocha, Katarína Mosnáková Bagľašová, Imrich Fuhl, Gregor Martin Papuček, Paľo Bohuš, Anton Drevenka, Fábryová Anna, Miroslav Demák, Alexander Kormos, Juraj Tušiak, Ján Labáth, Viera Benková, Gabriel Hattinger, Mária Fazekašová).

V dielach sa sústredili na znakovosť patriotizmu a charakter slovenského národa – domovina, zem, slovenský jazyk, tradície a identita. Súčasťou budú aj hudobné motívy, vychádzajúce z tradícií slovenskej kultúry  a slovenského národa.

Inscenácia je vytvorená dramatičkou, režisérkou a pedagogičkou Konzervatória J. L. Bellu v Banskej Bystrici Katarínou Hitzingerovou a žiakmi Konzervatória J. L. Bellu v Banskej Bystrici. Na divadelnom predstavení participuje svojimi poznatkami o dolnozemských Slovákoch PhDr. Zuzana Drugová, etnologička a vedúca Metodického centra Slovákov žijúcich v zahraničí na UMB v Banskej Bystrici.

Katarína Mišíková-Hitzingerová

Účinkujú študenti Konzervatória J. L. Bellu a Akadémie umení v Banskej Bystrici: Vierka Semaňáková , Cyril Ciganoc, Klaudia Chomisteková v alternácii s Luciou Hlinovou, Vanesa Šanková

Réžia: Katarína Mišíková-Hitzingerová

Hudba: Jaroslav Zima

Plagát: Andrea Mernjik Šimon

Hlas v nahrávkach: Daniel Výrostek