Program Stredoslovenskej galérie v Banskej Bystrici na mesiac november

KULTÚRA
0 /

Stredoslovenská galéria v Banskej Bystrici pripravila na november zaujímavý program, ktorý vám predstavujeme. Samozrejme okrem toho si môžete pozrieť aj stále zbierkové fondy  SSG.

Ateliér v galérii / kurz 16+

Pozývame vás tvoriť priamo do galérie medzi umelecké diela. Otvárame nový kurz pre dospelých, ktorý priblíži umenie (nielen) výstav Stredoslovenskej galérie. Hlavnou náplňou stretnutí bude vlastné tvorenie inšpirované dielami. V rámci dvoch trojmesačných kurzov budeme experimentovať s tradičnými aj prekvapujúcimi materiálmi a výtvarnými technikami.

Pri priestorovom tvorení to bude napríklad hlina, sadra, modelovacie hmoty, papier, drevo a v ploche zas kresba a farba. O dielach sa budeme tiež rozprávať, učiť sa ich “čítať” a umelkyňa Simona Gottierová priblíži aj ich súvislosti v dejinách umenia.

Kreatívne zadania budú možnosťou, aby sme zažili sami seba v tvorivom procese s materiálom, v ktorom vzniká niečo nové, čo tu ešte nebolo. Môžeme tak nanovo objavovať seba, svet a veci v ňom cez vlastné dlane.

Kurz bude viesť súčasná umelkyňa Simona Gottierová. Simona má štvorročnú prax galerijnej pedagogičky, kedy približovala výstavy Novej synagógy v Žiline všetkým generáciám. Pracovala s batoľatami, školami, rodinami aj dospelými. Z tejto výživnej skúsenosti, neformálneho výskumu a jej hlbokého záujmu o situáciu stretov s umením vznikol tlačený galerijný sprievodca – ‚Zošit o tom, ako byť s umením v galérii‘.

Simona realizovala workshopy galerijnej edukácie v Slovenskej národnej galérii, Stredoslovenskej galérii či v Liptovskej galérii. Keďže je aktívnou súčasnou umelkyňou, jej vlastná tvorba sa stáva hlavným východiskom tvorivých zadaní kurzu. Jej autorskú tvorbu nájdete na www.simonagottierova.com.

Na kurz sa môžete prihlásiť aj bez predchádzajúcej tvorivej skúsenosti/zručnosti. Cieľom kurzu je približovať vizuálne umenie, dať priestor vlastnej kreativite, vyskúšať si tradičné aj experimentálne výtvarné techniky. Cieľom nie je remeselne dokonalé zvládnutie konkrétnej výtvarnej techniky.

Ak máte o kurz záujem, môžete sa prísť nezáväzne informovať a Simonu osobne stretnúť v Stredoslovenskej galérii (Bethlenov dom, Dolná 141/8, Banská Bystrica). Prihlasovanie: edukacne@sgb.email, 048/4701624, 0917 294 527. Informovať o programe sa môžete tiež na emailovej adrese simona.gottierova@gmail.com alebo na tel. čísle 0918 104 294.

Každý druhý utorok od 17:00 do 19:00
5. 11. / 19. 11. / 3. 12. / 17. 12. 2024 / 14. 1. 2025 / 28. 1. 2025
6 stretnutí
1 stretnutie / (120 min.)
Bethlenov dom, Dolná 8, Banská Bystrica
Poplatok: 102 eur

Kapacita kurzu je 10 účastníčok/kov.
Kurz je vhodný pre všetkých od 16 rokov.

V cene sú zahrnuté aj náklady na materiál, občerstvenie nápojmi a vstupné na výstavy Stredoslovenskej galérie kedykoľvek počas trvania kurzu. Po skončení kurzu bude k dispozícii jedno extra stretnutie ako možnosť nahradenia neúčasti.

Bethlenov dom

Bethlenov dom

Gejza Angyal – Zreštaurované maľby

Výstava premiérovo uvádza zreštaurovanú výberovú kolekciu malieb Gejzu Angyala (1888 – 1956) zo zbierky Národnej banky Slovenska – Múzeum mincí a medailí Kremnica. Jej zbierkový fond obsahuje rozsiahlu pozostalosť kozmopolitnej rodiny umelcov Angyalovcov, pôsobiacej v Kremnici od konca 19. storočia. Výberová prehliadka zahŕňa aj unikátne veľkoformátové až monumentálne obrazy Angyala, ktoré boli dlhodobo nevystavované a náročne deponované, zrolované v rozmerných baloch, čo si vyžiadalo ich chúlostivé reštaurovanie.

Maliar Gejza Angyal pôsobil v Banskej Bystrici na začiatku svojej výtvarnej kariéry, v období 1. svetovej vojny, ako profesor kreslenia na miestnej priemyselnej škole. Predošlé výtvarné štúdiá absolvoval v Budapešti a na doplňujúcom Mníchovskom pobyte. Lokálne prostredie, podobne ako domovská Kremnica, mu poskytlo podnetné námety pre rannú tvorbu grafík aj definitívnych diel v maľbe. Dokázal v nich vystihnúť špecifický charakter pôvodne banských miest, ich sociálnu štruktúru, tradičné pracovné a remeselné zameranie, historickú architektúru aj okolitú hornatú krajinu.

Po úvodnom banskobystrickom pôsobení sa Angyal natrvalo vrátil do rodinného kremnického zázemia a venoval sa najmä maliarskej tvorbe. Aktívne sa zapájal do kultúrneho diania, vystavoval v domácich i zahraničných umeleckých centrách, získaval ceny, rozvíjal umelecké kontakty a členstvá (napr. v Societé Nationale des Beaux Arts v Paríži), často podnikal študijné cesty do Talianska, Francúzska či Škandinávie.

Jeho výtvarný vývin bol pevne ukotvený v realizme Postupne však podliehal aj aktuálnym vplyvom ako bol luminizmus  (tzv. stredoeurópsky variant impresionizmu), v jeho ranej grafickej tvorbe sa prejavila ešte skôr naturalistická tendencia a vo vrcholnom období už začal prevládať modernejší výraz a analytickejšia výstavba krajinomaľby.

Aktuálna výstava výberových malieb ponúka pohľad aj na menej známe polohy Angyalovej tvorby, ako bola v minulosti skôr ideologicky preferovaná pracovná tematika baníkov či obľúbené mestské veduty a krajinomaľby. Pritom sa už od raného obdobia intenzívnejšie venoval tvorbe aktov a celofigurálnych dámskych portrétov, často štylizovaných v podobe španielskych tanečníc, ktoré tiež pôsobivo komponoval v prostredí okolitej prírodnej scenérie.

Gejza Angyal

Gejza Angyal

Priamu inšpiráciu nachádzal v tvorbe Španiela Ignacia Zuloagu (1870 – 1945), ktorého diela sledoval už od čias štúdií a neskôr s ním nadviazal bližší kontakt počas pobytu v Paríži (ako popisuje Angyalova monografia vydaná ešte za jeho života). Angyal z tohto podnetu postupne rozvinul tvorbu veľkoformátových žánrových kompozícií, v ktorých monumentalizoval charakteristické typy postáv na pozadí pútavej scenérie domovskej krajiny.

Ďalší zastúpený tematický okruh už vyzretej tvorby autora, v nadväznosti na miestnu pracovnú tematiku, vystihuje a prepája už skôr globálne témy a zásadné dejinné udalosti, ako hospodársku krízu a hrozby 2. svetovej vojny. Pribúdajú výjavy ťažko pracujúcich, neskôr zúfajúcich žien a matiek na pozadí vojnových strastí. Finálne námety bombardovania uzatvárajú Angyalov osobitný súbor monumentálnych obrazov so spoločenským odkazom. Dotýka sa v nich až esenciálnych civilizačných tém, od náboženskej tematiky, cez pracovnú a environmentálnu, až po kontrast tematiky materstva a deštruktívnej vojny. Výber zreštaurovaných malieb vhodne dopĺňajú aj súvisiace umelcove diela zo zbierky domácej Stredoslovenskej galérie.

Kremnica

Kremnica

Výstava sa uskutočňuje v spolupráci Stredoslovenskej galérie s Národnou bankou Slovenska – Múzeom mincí a medailí Kremnica a so Slovenskou národnou galériou – Zvolenským zámkom, kde prebiehala digitalizácia.

NBS – Múzeum mincí a medailí Kremnica v roku 2023 oslovilo Stredoslovenskú galériu v Banskej Bystrici na odbornú spoluprácu na pripravovanom projekte dlhodobej výstavy akademických maliarov, otca a syna Angyalovcov. Bohatá muzeálna zbierka diel týchto kremnických autorov a skutočnosť, že Banská Bystrica predstavovala primárne pôsobisko Gejzu Angyala po štúdiách, boli podnetom predstaviť širší záber jeho maliarskej tvorby spolu s motívmi spojenými s týmto miestom práve v Banskej Bystrici. Po odbornom výskume, výbere výtvarných diel, ich reštaurovaní, digitalizácii a adjustácii sa výstava uskutočňuje v priestoroch Stredoslovenskej galérie.

Vernisáž: 13. 11. 2024 o 17:00 / streda / Pretórium, Námestie Štefana Moysesa 25, Banská Bystrica
Trvanie výstavy: 13. 11. 2024 – 30. 3. 2025
Kurátorka: Mgr. Katarína Minka Baraníková
Odborná spolupráca: Mgr. Janka Kolláriková (NBS-MMM Kremnica), Mgr. Daniela Čarná, PhD. (SSG)
Spoluorganizátor: Národná banka Slovenska – Múzeum mincí a medailí Kremnica

Pretórium

Pretórium

Prednáška Peter Solan – Rytier slovenskej kinematografie

Na druhej prednáške z cyklu Dávidova hviezda pod Urpínom II. o osobnostiach židovskej komunity v Banskej Bystrici predstaví historik Mgr. Jozef Ďuriančik život a tvorbu významného režiséra, „rytiera slovenskej kinematografie“ Petra Solana.

V 60. rokoch 20. storočia vstupuje slovenská filmová a televízna tvorba do „Československej novej vlny,“ ktorá znamenala aj vrchol slovenského filmu. Jej súčasťou bol aj banskobystrický rodák, príslušník hebrejskej komunity Peter Solan.

Peter Solan

Peter Solan

Film Boxer a smrť (1962) patrí k Solanovým najlepším a najznámejším filmom. Zobrazuje praktiky, spôsob života a správanie sa ľudí práve na tomto mieste. Jedná sa vlastne o prvú slovenskú psychologickú drámu, odohrávajúcu sa v prostredí koncentračného tábora. Celá situácia, ktorá tu nastáva tým, že veliteľ Kraft si vyberie ako tréningového partnera väzňa a navyše takého, ktorý chcel utiecť, dostáva absurdný nádych.

Komínek (Štefan Kvietik) bojuje s Kraftom o to najcennejšie a posledné, čo mu ostalo – holý život.

Predlohou Solanovi bola poviedka poľského spisovateľa Jozefa Hena a na scenári spolupracoval aj Tibor Vichta. Film získal zvláštnu cenu Carla Foremana na 7. MFF v San Francisku. Čestné uznanie za modernú filmovú reč a štýl dostal i na filmovom festivale v Ústí nad Labem (1963).

Prednášajúci: Mgr. Jozef Ďuriančik
19. 11. 2024 o 17:00 / utorok / Vila Dominika Skuteckého, Horná 107/55, Banská Bystrica
Vstupné: 3 eurá

Vila Dominika Skuteckého

Vila Dominika Skuteckého

„Nesmrteľný“ vizuálny smog: Dokážu samosprávy vyhrať boj s nepovolenou reklamou?

Mesto Žilina je neraz spájané s vizuálnym smogom. Nielen kvôli jeho neudržateľnému množstvu, no aj kvôli pomerne častým vyhláseniam samosprávy o snahe bojovať s fenoménom premnoženej reklamy. Aká je však realita? Vidieť v Žiline výrazné zmeny? Niekedy sa zdá, akoby téma vizuálneho smogu bola len šikovným PR predvolebných kampaní, no skutočná politická vôľa a kontinuita v riešení problému zahlteného verejného priestoru chýba. Komerčný tlak je príliš veľký. Návrh Novely stavebného zákona tiež vychádza v ústrety billboardovým spoločnostiam.

Architektka Lucia Streďanská sa tejto téme venuje už 12 rokov. V roku 2012 založila občiansku iniciatívu Verejný smog, ktorá poukazovala na problém vizuálneho smogu v meste Žilina a  organizovala diskusie a inštalácie vo verejnom priestore.

Streďanská je autorkou záväzného dokumentu Manuál reklamy v Mestskej pamiatkovej rezervácii Žilina, na ktorom spolupracovala s Krajským pamiatkovým úradom Žilina. Počas svojho pôsobenia na Útvare hlavného architekta mesta Žilina spolupracovala na vytváraní nových regulatív umiestňovania reklamy, platných pre celé mesto, ktoré sa aktuálne majú pretaviť do Zmien a doplnkov Územného plánu mesta Žilina.

Prednášajúca architektka: Ing. arch. Lucia Streďanská
Koncepcia projektu: Ing. arch. Rastislav Udžan, PhD.
28. 11. 2024 o 17:00 / štvrtok / Bethlenov dom, Dolná 141/8
Vstupné: 3 eurá

Zdroj: SSG, Foto: ilustračné