Mikuláš Kováč: „Po každom, kto odíde, zostane niečo na tejto zemi. I po nás tu niečo zostalo.“

V mesiaci máj si pripomíname výročie narodenia (18.5.1934, Čajakov), ale i úmrtia (26.5.1992, Banská Bystrica) básnika, prozaika, dramatika a publicistu Mikuláša Kováča, ktorý bol nerozlučne spätý s Banskou Bystricou.

Mikuláš Kováč (1934-1992)

Pochádzal z dedinky na juhu Slovenska. Mal intelektuálne založených rodičov, otec bol učiteľom, matka pracovala ako poštová úradníčka. Navštevoval ľudovú školu v Leviciach.  Gymnázium študoval v Banskej Bystrici a v Leviciach. Časť vojnových rokov prežil v Banskej Belej. Po oslobodení sa usadil v Banskej Bystrici.Tvorivo i osobnostne zrástol „s najmilovanejším miestom na svete, s Banskou Bystricou“.

V roku 1954 začal študovať na Vysokej škole pedagogickej v Bratislave, štúdium zo zdravotných dôvodov neukončil. V Banskej Bystrici pracoval ako metodik a dramatik Domu osvety (1957-1960), dramaturg Krajského bábkového divadla (1960-1963), redaktor a režisér Československého rozhlasu.

Mikuláš Kováč

Pôsobil aj ako redaktor Denníka Smer, neskôr ako metodik Okresného osvetového strediska. V banskobystrickom rozhlase spolupracoval s literárnou a hudobnou redakciou. Bol  významným predstaviteľom súčasnej modernej slovenskej poézie tzv. strednej generácie. Čitateľov oslovil svojou prvou básnickou zbierkou Zem pod nohami (1960), v ktorej odsúdil hrôzy vojny a jej dopad na citlivú ľudskú dušu.

V podobne tematickom ladení sa niesli aj ďalšie zbierky, obohatené o motívy rodného kraja a mesta Banská Bystrica (Obrana stavebnice, Rozmery, Návraty, O modrej labuti, Písané do snehu,  Zemnica, Rodinná pošta a i.)

Okrem poézie sa venoval aj tvorbe literatúry pre deti a mládež (Paneláci dobrí vtáci a i. ) a dramatickej tvorbe. Pre dospelých napísal úspešné rozhlasové hry, participoval na tvorbe scenára filmu Juraja Jakubiska Postav dom, zasaď strom (1979).Sporadicky sa venoval aj prekladateľskej činnosti a publicistike.

Mikuláš Kováč so psom

Niektoré jeho básne boli zhudobnené. Jeho dielo bolo preložené do viacerých jazykov. V roku 1983 dostal titul zaslúžilý umelec. Kováčovu tvorbu pre Krajské bábkové divadlo teoreticky zhodnotil literárny vedec Milan Jurčo.

Literárnu tvorbu zmapoval literárny vedec Zdenko Kasáč a ďalší literárni odborníci. Podľa Zdenka Kasáča: „Mikuláš Kováč dokázal, že principiálne niet nebásnických tém, ale že v poézii všetko závisí od miery autorovho talentu.“

Mikuláš Kováč je pochovaný na mestom (katolíckom cintoríne). „Odišiel tak ticho, akoby ani tráva nedýchala. Uprostred mája orgovánu. Uprostred lásky…,“ vyznáva sa Nata Hosťovecká vo svojej básni za Mikulášom Kováčom 26.5. 1992.

Mikuláš Kováč

Odkaz Mikuláša Kováča je v Banskej Bystrici stále živý

Osobnosť autora je bohato zdokumentovaná v ŠVK-Literárnom a hudobnom múzeu v Banskej Bystrici (osobné predmety, rukopisy). Obyvatelia Banskej Bystrice si každoročne pripomínajú (od r. 1997) život a tvorbu Mikuláša Kováča na podujatí Literárna Banská Bystrica.

Po Mikulášovi Kováčovi je pomenované Gymnázium Mikuláša Kováča, tiež Verejná knižnica Mikuláša Kováča (VKMK), ktorú autor často navštevoval a trávil v nej čas. Jeho meno nesie od roku 1997.

Kvôli aktuálnym hygienickým opatreniam sa už druhý rok festival Literárna Banská Bystrica nemôže uskutočniť.

Verejná knižnica Mikuláša Kováča si v máji 2021 pripomenie osobnosť Mikuláša Kováča aktivitami, ktoré ponúkne verejnosti aspoň na sociálnych sieťach: FB, Instagram a YouTube kanál. Bude to video príspevok o živote a tvorbe autora, vedomostný kvíz o autorovi (18.-19.5.) a v deň výročia úmrtia autora (26.5.) poézia z tvorby autora Pravdaže srdcom. Knižnica založila v januári 2021 nové občianske združenie, ktoré tiež pripomína svojím názvom osobnosť Mikuláša Kováča –  OZ MiKKoV.