Fakulta múzických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici usporiadala minulý týždeň už 2. ročník doktorandskej konferencie vo svojej Kuzmányho koncertnej sieni. Jej garantom bol prof. Marián Lapšanský, významný slovenský klavirista a vedúci katedry klávesových nástrojov FMU AU v Banskej Bystrici.

Doktorandov a hostí uvádzal dekan FMU doc. Mgr. art., Mgr. Peter Špilák, PhD., ArtD. (na spoločnej fotografii časti účastníkov prvý sprava).

Tematicky bolo podujatie zamerané na životné výročia hudobných skladateľov a na ich vybrané diela z pohľadu interpretov. A tak sa referenti venovali osobnostiam a tvorbe talianskeho barokového huslistu a skladateľa Guiseppe Tartiniho (330. výročie narodenia), belgicko-francúzskeho skladateľa a organistu Cézara Francka (200. výročie narodenia), talianskeho skladateľa Gioacchina Rossiniho, ktorý sa preslávil najmä svojimi operami (230. výročie narodenia).

Ďalej išlo o francúzskeho skladateľa, organistu a pedagóga Oliviera Messiaena (30. výročie úmrtia), gréckeho skladateľa a architekta pôsobiaceho v Paríži Iannisa Xenakisa (100. výročie narodenia), sovietskych violistov, skladateľov a pedagógov Vadima Borisovského (50. výročie úmrtia) a Fjodora Druzhinina (90. výročie narodenia), tiež slovenského skladateľa a pedagóga Petra Martinčeka (nedožité 60. narodeniny).

Sonáte pre husle a klavír A dur od Cézara Franckasa venovali dve doktorantky: Kateryna Popovych z hľadiska interpretačnej analýzy vybraných častí sonáty a Elena Kosková interpretačným problémom z pohľadu huslistu. O Sonáte pre husle g-mol, op. 1 „Didone Abbadonata“ hovorila Ivana Baczová.

Tatiana Bobeková predstavila prínos zakladateľa sovietskej violovej školy Vadima Borisovského a jeho žiaka Fjodora Druzhinina k rozšíreniu európskej violovej literatúry. Zaujímavým predstaviteľom tzv. Novej hudby Iannisom Xenakisom a jeho architektúrou zvuku, ktorého progresívna kompozičná tvorba je na Slovensku málo známa, sa zaoberal Jakub Laco.

Pripomenul jeho spoluprácu s významným francúzskym architektom Le Corbusierom a najmä veľkolepý Xenakisov multimediálny program so zvukom a svetlom v architektúre zrúcanín starobylého mesta Persepolis v roku 1971. Takéto predstavenia by iste privítali aj súčasní návštevníci u nás.

Patrícia Malovec

Dvaja referenti siahli k tvorbe Gioacchina Rossiniho a dvaja k ďalšiemu zaujímavému skladateľovi 20. storočia Olivierovi Messiaenovi. Sólistka Štátnej opery v Banskej Bystrici Patrícia Malovec sa venovala sopránovej postave Desdemony z Rossiniho opery Otello s akcentom na jej hlasovú, technickú i psychologickú interpretačnú analýzu.

Jozef Gráf si pre referát vybral menej reflektovanú duchovnú tvorbu Gioacchina Rossiniho. Ako tenorista vyzdvihol aj niektoré interpretačne náročné vokálne časti skladieb.

Jozef Gráf

Venoval sa aj vokálno-inštrumentálnemu dielu Stabat Mater pre sóla, zbor a orchester. Je dobré pripomenúť, že toto dielo má Banská Bystrica na CD Musica Urbis Banská Bystrica, ktoré sa v roku 1992 stalo prvým hudobným zvukovým nosičom  mesta na Slovensku.

Okrem Rossiniho sú na ňom aj diela domácich skladateľov A. J. Hiraya, J. Egryho a viedenského organistu A. Bibla v úprave J. Egryho. Nahrávku dirigoval taliansky umelec Walter Attanasi, v tom čase dirigent banskobystrickej opery.

Z kompozičnej tvorby Oliviera Messiaena si Mária Tajtáková vybrala cyklus piesní Harawi – Chantd´amouret de mort (Pieseň o živote a smrti) pre soprán a klavír, ku ktorým si texty v surrealistickom duchu a s uplatnením prvkov z papuánskej kultúry napísal sám skladateľ.

Dielo zaujímavo priblížila z perspektívy interpreta. Charakteristiku kompozičného jazyka a inšpiračné zdroje tvorby O. Messiaena priblížil a na zvukových a notových príkladoch dokumentoval Daniel Gabčo.

O živote a tvorbe slovenského skladateľa Petra Martinčeka, ktorý v roku 2021 vo veku 58 rokov zomrel, hovoril známy tenorista, banskobystrický rodák Marián Vojtko, ktorý sa ku konferencii pridal on-line z Prahy, z mesta svojho dlhoročného pôsobenia najmä na muzikálových scénach. Predstavil jeho vokálnu tvorbu aj z hľadiska vlastnej interpretácie.

Marián Vojtko

Obohatením konferencie bol príspevok muzikologičky PhDr. Viery Polakovičovej, PhD., ktorá pútavo hovorila o svojom pôsobení v niekdajšom Hudobnom informačnom stredisku v Bratislave a o dlhoročnom zahraničnom pôsobení v kultúrnych, hudobných organizáciách a v diplomacii, ktoré využívala na propagáciu slovenského hudobného umenia vo Francúzsku, Nemecku, Rakúsku a v ďalších krajinách.

Porovnanie s finančnými aj organizačnými možnosťami zahraničia s našou krajinou, najmä v ostatnom období, žiaľ, vychádza v náš neprospech. Jej bohaté skúsenosti, znalosti i kontakty by bolo veľmi užitočné uplatniť aj v súčasnosti.

Vľavo profesor Marián Lapšanský, v strede Viera Polakovičová

Fakulta múzických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici touto úspešnou a vydarenou konferenciou preukázala, že nielen vzdeláva a vychováva hudobných umelcov, ktorí budú pôsobiť v mnohých sférach umeleckého života doma i v zahraničí, ale je prínosom aj pre súčasný kultúrny, hudobný a vedecký život vo svojom materskom meste.

Vzhľadom na to, že bola súčasne streamovaná, mohli jej priebeh a podnetné referáty s množstvom zaujímavých informácií sledovať aj ďalší účastníci. Je potešiteľné, že záštitu nad konferenciou prevzal riaditeľ Slovenskej filharmónie Marián Turner a záznam z nej bude k dispozícii záujemcom na webovej stránke SF (https://stream.filharmonia.sk/).