V slovenskom reprezentatívnom zozname nehmotného kultúrneho dedičstva je v súčasnosti 11 prvkov. Z toho sú tri zapísané v UNECSO –  fujara, Terchovská muzika a v decembri minulého roka sa tam dostali gajdy a gajdošská muzika.

Zápis do slovenského zoznamu

V januári 2016 bol zaradený do slovenského zoznamu horehronský viachlasný spev a modrotlač. Minister kultúry Marek Maďarič na slávnostnom galavečere poďakoval ľuďom, ktorí doteraz udržiavajú bohatú škálu zvykov, tradícií, zručností a umenia našich predkov, ale aj tým, ktorí sa im venujú po odbornej stránke:

„Nehmotné kultúrne dedičstvo spoluvytvára našu mentalitu, charakter a je výrazom našej tvorivosti a osobitosti. Len od nás záleží, či prežije, či sa udrží alebo či zanikne a tým samých seba o veľa ochudobníme,“

Platí pravidlo, že prvok, o ktorého zápis sa krajina usiluje, musí byť najskôr v národnom zozname. Z neho môže každý rok nominovať iba jeden. z prvkjov. Generálny riaditeľ SĽUK-u Juraj Hamar k tomu dodal:

„Slovensko nominovalo na zápis do celosvetového Zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO horehronský viachlasný spev. Návrh sa momentálne spracováva tak, aby ho do konca marca dostal sekretariát UNESCO v Paríži.“

UNESCO

Národná odborná komisia rozhodovala o prihlásení do svetového zoznamu iba horehronského spevu preto, lebo modrotlač na budúci rok navrhne na zápis Rakúsko ako medzinárodnú nomináciu spoločne so Slovenskom, Českom a Nemeckom.

Proces zápisu do UNESCO je pomerne zložitá záležitosť a trvá minimálne dva roky. Do júna parížsky sekretariát posúdi, či prihláška spĺňa všetky náležitosti a prípadne vyzve nominujúcu krajinu, aby odstránila nedostatky. O tom, či sa horehronský spev uspeje, by sme sa tak mali dozvedieť koncom budúceho roka.

Horehronský viachlasný spev

Obce horehronského regiónu, Šumiac, Telgárt, Vernár, Pohorelá, Polomka, Heľpa alebo Závadka, sa vyznačujú bohatými a stále živými prejavmi tradičnej ľudovej kultúry. K tým najvýraznejším patrí ľudový viachlasný spev, ktorý je charakteristický intenzívnymi hrdelnými prejavmi s veľkou nosnosťou do diaľky a dobre počuteľnými viachlasnými súzvukmi.

Mužský viachlasný spev má v oblasti Horehronia dlhú tradíciu. Spieva sa takto pri rôznych rodinných príležitostiach, ale aj na pohreboch. Spev zaznel už mnohokrát vo filmoch ako Pacho, hybský zbojník či Nevesta hôľ. Najznámejšou piesňou je Na Kráľovej holi, ktorú naspievali muži zo Šumiaca.