K starodávnym zvykom slovenského národa patrí vynášanie Moreny na konci zimy pred príchodom jari. Aj v Banskej Bystrici je táto historická udalosť neodmysliteľnou súčasťou tradičnej ľudovej kultúry, ktorá súvisí s identitou krajiny, so životným štýlom, s myslením i konaním obyvateľov.

Nie náhodou sú tradičné ľudové zvyky nehmotným kultúrnym dedičstvom našich predkov, ktoré by sa mali uchovávať a pripomínať. Vynášaním Moreny od stredoveku mladé dievčatá vyháňali smrť, choroby a zimu.

Nedeľa – dva týždne pred Veľkou nocou sa nazýva aj Smrtná alebo Šúľková, keďže sa na obed jedli šúľance, aby malo obilie veľké a plné klasy. V túto nedeľu sa na našom území dlho zachovával zvyk vynášania Moreny.

„Morena niesla aj mená ako Marmoriena, Marmuriena – tieto boli typické pre dolnú Oravu. V Šumiaci sa nazývala Marjena, v Pohorelej Mamurejna. V Gemeri bola známa ako Hejhana a v niektorých spišských obciach dokonca ako Šmertka, čo znamená smrtka. Pomenovanie Šmertka vychádzalo z prastarého obradu z predkresťanského obdobia, keď už naši slovanskí predkovia vynášali Morenu ako symbol smrti, zimy a tmy,“

hovorí   Jana Koltonová, etnografka Stredoslovenského múzea.

Korene tohto prastarého obradu súvisia s predkresťanským výročným obyčajovým cyklom. Morena symbolizovala zimu, s ktorou sa spájala temnota a napokon aj smrť. Dedinské spoločenstvo pociťovalo potrebu zbaviť sa jej, poslať s ňou do nenávratna všetko zlé, temné a choré a otvoriť sa príchodu novej jari.

Stredoslovenské múzeum na Smrtnú nedeľu 17. marca 2024 pripravilo tradičné kultúrne podujatie s názvom „Vynášanie Moreny“. Symbolické vynesenie zimy zo zaplneného banskobystrického Námestia SNP bolo plné tanca a spevu vďaka Detskému folklórnemu súboru Matičiarik z Banskej Bystrice.

Sprievod s Morenou sa spred Thurzovho domu premiestnil cez celú Dolnú ulicu až k mostu nad potokom Bystrička, kde Morenu symbolicky hodili do vody.

Z nedeľného vynášania Moreny v meste pod Urpínom vám prinášame fotogalériu.