Odbor kultúry Úradu Banskobystrického samosprávneho kraja (BBSK) si aj tento rok vyhrnul rukávy, aby pripravil slávnostné podujatie Kvet kultúry a umenia 2024, na ktorom boli v Divadle Jozefa Gregora Tajovského vo Zvolene minulý týždeň ocenené výnimočné osobnosti kultúrneho života v Banskobystrickom kraji. Vráťme sa na chvíľu k tomuto krásnemu kultúrnemu podujatiu aj vo fotogalérii.

Z 34 predložených návrhov hodnotiaca komisia hlasovaním vybrala šesť, s ktorými sa stotožnil aj predseda BBSK Ondrej Lunter spolu s podpredsedom BBSK Romanom Malatincom a riaditeľom odboru kultúry Petrom Černekom odovzdali ocenenie piatim jednotlivcom a jednému kolektívu.

Zľava Peter Černek, Roman Malatinec a Ondrej Lunter

Kategória tvorivý – invenčný prínos v kultúrno-výchovnej činnosti organizátorov a manažérov kultúr:

Mgr. Jozef Ďuriančik – aktívny archívny bádateľ a historik, ktorý nás obohatil o množstvo nových poznatkov odkrývajúcich príbehy kultúrnych dejín a osobností Banskobystrického kraja. Svoje vedomosti si nenecháva len pre seba, stále aktívne publikuje a prednáša.

Podieľal sa na tvorbe rozhlasových i televíznych relácií a programov, ktoré nám približujú klenoty histórie Banskej Bystrice a je jedným z jej prvých profesionálnych sprievodcov. Od roku 2023 realizuje v Stredoslovenskej galérii sériu obľúbených prednášok z cyklu Davidova hviezda pod Urpínom, v ktorej odkrýva doteraz bližšie nepreskúmané dejiny pôsobenia židovskej komunity a jej osobností v Banskej Bystrici a okolí.

Jozef Ďuriančik

Kategória dlhodobé výsledky v oblasti umenia i záujmovej umeleckej činnosti:

Mgr. Andrej Turčan – divadelný a rozhlasový režisér, pedagóg, scenárista, lektor, porotca, konzultant i osvetár. Časť profesionálneho života spojil s Divadlom Jozefa Gregora Tajovského, do ktorého sa rád vracia pozrieť si prácu svojich nasledovníkov a žiakov. Vo zvolenskom divadle pôsobil 18 divadelných sezón, čo mu vynieslo titul najdlhšie pôsobiaceho interného režiséra tohto divadla.

Jeho meno je okrem divadla, rozhlasu a televízie spojené aj s osvetovou činnosťou a spoluprácou s ochotníkmi. Ešte dodnes chodí do poroty Detského Literárneho Zvolena, Štúrovho Zvolena, či Melekovej divadelnej Novej Bane. Medzi prvými priniesol na Slovensko výuku tvorivej dramatiky.

Andrej Turčan

Ing. Milota Torňošová – odborníčka v oblasti knihovníctva, vynikajúca manažérka investičných projektov, zanietená organizátorka knižničných a vzdelávacích aktivít. Začínala v Hontiansko-novohradskej knižnici vo Veľkom Krtíši, potom odišla do Zvolena, kde prešla rôznymi pracovnými pozíciami a v roku 2011 sa stala riaditeľkou Krajskej knižnice Ľudovíta Štúra.

Pod jej vedením sa uskutočnili rekonštrukcie budovy a interiéru knižnice. Kreativitu a cit pre inovácie prenáša do svojej práce, v ktorej definuje vízie a ciele pre knižnicu, čím ju posúva na úroveň zahraničných knižníc. Je riaditeľkou celoslovenskej novinárskej súťaže stredoškolákov a vysokoškolákov Štúrovo pero, gestorkou viacerých celoslovenských aktivít knižnice a prináša inovatívne novinky do knihovníckej praxe.

Milota Torňošová

Kategória pozoruhodné výsledky v oblasti ľudovoumeleckej tvorby:

Ján Fotta – majster ľudovej umeleckej výroby sa gubárstvu venuje viac ako 45 rokov. Je jediným remeselníkom na Slovensku, ktorý celý proces spracovania ovčej vlny robí ručne v domácom prostredí v Klenovci – od prania, čuchrania, česania, pradenia až po tkanie. Gubárske remeslo prezentuje na výstavách a folklórnych festivaloch.

Stretnúť ste sa s ním mohli na Klenovskej Rontouke, Koliesku v Kokave nad Rimavicou, vo Východnej, na Dňoch majstrov ÚĽUV v Bratislave a množstve iných podujatí. Vďaka jeho zanieteniu a láske k ľudovým tradíciám gubárstvo na Slovensku ešte stále žije. Gubárstvo ako remeslo sa uchádza aj o zápis do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska.

Ján Fotta

Kategória výnimočné umelecké, tvorivé alebo interpretačné počiny (v oblasti umenia i záujmovej umeleckej činnosti):

Mikuláš Kováč in memoriam – všestranný umelec, básnik, dramaturg, režisér, publicista, estét, ktorý žil a pôsobil v Banskej Bystrici. Svoj život spojil s osvetovou činnosťou, bábkovým divadlom, československým rozhlasom, denníkom Smer. Básnické zbierky „Zem pod nohami“, „O modrej labuti“, knihy pre deti „O drobinkovi, najmenšom kráľovi na svete“, „Paneláci dobrí vtáci“, rozhlasové hry „Psí život“, „Príbeh z veže“ či film režiséra Juraja Jakubiska „Postav dom, zasaď strom“, v ktorom je autorom námetu a spoluautorom scenára – to je len časť z jeho bohatej tvorby.

Pričinením priateľov a obdivovateľov v Banskej Bystrici meno Mikuláša Kováča nesie verejná knižnica, gymnázium, ulica i súťaž mladých talentov v literárnej tvorbe a interpretácii poézie a prózy Kováčova Bystrica.

Mikuláš Kováč

Nezávislé divadelné zoskupenie Odivo – výnimočnosť tohto divadelného telesa, ktorého názov vychádza z najstaršieho slovanského pomenovania divadla, spočíva v zviditeľňovaní neviditeľných tém. Odivo vzniklo v roku 2014 a za desať rokov účinkovalo na viac ako stovke národných a medzinárodných festivalov, kde získalo viacero ocenení.

Jeho dve tvorkyne Monika Kováčová a Mária Danadová oslovujú divákov naprieč celým diváckym spektrom prostredníctvom experimentátorskej a novátorskej tvorby. V nej sa navzájom dopĺňa bábkové, pohybové divadlo, umenie performancie pre detského a dospelého diváka, ale aj rôzne paradivadelné aktivity a na spoluprácu si prizývajú tvorcov z rôznych odvetví.

Monika Kováčová a Mária Danadová ODIVO