Jedno z najkrajších období roka, ktoré je plné tradičných zvykov, sú fašiangy. Čas bujarých zábav, veselia, kedy sa do hojnosti spievalo a tancovalo, jedlo a hodovalo. Nechýbali obľúbené zabíjačky a svadby.

Pochovávanie basy a Fašiangy s Kýčerou

Fašiangy, ktoré nasledovali po vianočnom období a končili pred 40 – dňovým pôstom, symbolizujú obdobie prechodu od zimy k jari. Začínajú sa sviatkom Troch kráľov a končia o polnoci pred Popolcovou stredou, ktorá v tomto roku pripadla na 2.marec.

Podujatie „Fašiangy v meste“ pripravené v spolupráci so Stredoslovenským osvetovým strediskom sa uskutoční v utorok 1. marca 2022. O 17:00 hod. bude na Námestí SNP v Banskej Bystrici „Pochovávanie basy“. Ide o hru, ktorá uzatvára fašiangové obdobie.

Od 18:30 hod. sa uskutočnia „Fašiangy s Kýčerou“ v Robotníckom dome v Banskej Bystrici. Pôjde o 60 – minútový program venovaný tradičným zvykom, hudbe, piesňam a tancu z obce Čierny Balog.

Fašiangy

Je to obdobie od Troch kráľov až do Popolcovej stredy. Potom nasleduje 40 dňový pôst (zavedený až koncom 4. storočia kresťanskou cirkvou) až do Veľkého piatku. Ide o prechodné obdobie medzi zimou a jarou.

Podľa prameňov z obdobia Veľkej Moravy sa u nás v 9. storočí používal termín mjasopust (koniec jedenia mäsa pred pôstom). V Česku sa toto slovo zachovalo ako masopust, na Slovensku sme však neskôr prebrali nemecký názov fašiangy (nem. der Fasching).

Oslavy fašiangov sa regionálne líšili, aj keď sa vyskytovali aj spoločné črty. Napríklad v regióne Liptov a v obci Čičmany sa varila praženica, na ktorú bola pozvaná celá dedina. Mládenci najprv týždeň pred zábavou chodili po dedine a pozývali dievčatá, ale aj starších.

Pri tejto obchôdzke nezabudli zozbierať vajíčka a slaninu. Praženicu väčšinou pripravovala richtárka, potom sa začínala zábava, na ktorej boli aj pražené šišky, karamel, závin, huspenina a ďalšie miestne špeciality.

V Honte bolo zvykom robiť pálenku. Chlapci chodili po dedine a vyberali zrno, taktiež spojené s obchôdzkami za dievčatami a pýtaním slaniny, klobásy a niekde im dali aj údené mäso. Všetko sa odnieslo na priadky, kde dievčatá pripravili pohostenie. Fašiangy sa končili v utorok o polnoci.

Fašiangy v mestách robili aj remeselnícke cechy Konali sa zábavy, ktorých hlavnými organizátormi boli tovariši. Väčšinou to bolo v dome majstra, pretože tu sa vítali noví tovariši, ktorým sa poskytlo krátkodobé ubytovanie.

V tomto období sa zvykli stávať z učňov tovariši. Museli však uspieť v rôznych skúškach. Napríklad v Kežmarku bolo typické kúpanie v studenej a potom teplej vode, nosenie na žrdi a podobne.

Jednotlivé cechy konali sprievody a snažili sa o čo najväčšiu atraktívnosť. Mlynári behali na chodúľoch, debnári krútili nad hlavami obručami a podobne. Remeselnícke fašiangové zvyky zanikli pred 1. svetovou vojnou.