Minulotýždňový bezprecedentný atentát na predsedu vlády Roberta Fica šokoval svet. Isté je, že Slovensko po 15. máji 2024 bude iné ako predtým. Aká zmena v spoločnosti nastane, sa ešte len uvidí, keď  sa spamätáme z prvotného šoku a začneme sa vyrovnávať s novou situáciou.

Krátko po atentáte zaznelo slovo zmierenie. Dosluhujúca prezidentka Zuzana Čaputová s novozvoleným prezidentom Petrom Pellegrinim zvolali stretnutie lídrov parlamentných strán na upokojenie situácie, s cieľom odmietnuť agresiu a násilie, dohodnúť sa na základných pravidlách slušného politického súboja.

Tento ušľachtilý zámer však narazil na realitu všedného dňa. Peter Pellegrini to pochopil ako prvý a skonštatoval, že na okrúhly stôl so zástupcami všetkých parlamentných strán krátko po atentáte na premiéra ešte zrejme nedozrel čas a uskutoční sa niekedy neskôr.

Keď pominieme hlbokú celospoločenskú traumu z neospravedlniteľného atentátu na premiéra Roberta Fica a jeho následný boj o život v opatere skvelých banskobystrických lekárov, pristavme sa pri všeobjímajúcom slove ZMIERENIE.

Bolo by fajn, keby došlo k zmiereniu koaličných politikov s opozičnými vrátane ich priaznivcov, nevynímajúc z toho médiá. Zmierenie by malo v prvom rade spočívať v rešpektovaní výsledkov parlamentných a prezidentských volieb so spoločným záväzkom korektného politického boja bez zbytočných osobných útokov či dehonestovania politického protivníka. Pred zmierením však musí nastať sebareflexia.

Na Slovensku sa totiž pred samotným atentátom niečo dialo, čo nemožno obísť mlčaním či zabudnutím, niečo, čo vytvorilo nenávistnú atmosféru s tragickým vyústením. Mali by sme si klásť  otázky, či sme niektorí z nás predsa len neprispeli k vyšpicovaniu nevraživosti medzi sympatizantmi opozície a koalície.

Áno, bola tu vražda novinára Jána Kuciaka s jeho partnerkou, vražda dvoch mladých ľudí s inou sexuálnou orientáciou pri bratislavskej Teplárni, bol tu razantný nástup novej vládnej koalície spojený so zmenou citlivých zákonov a širokými personálnymi zmenami. Z tvrdých politických súbojov na hrane slušnosti nemožno vynechať niektorých horkokrvných predstaviteľov vládnych strán, to sú fakty.

Na druhej strane bol tu aj covid s nezmyselným celoplošným testovaním pod vedením Igora Matoviča, okliešťovanie ľudských práv najmä neočkovaných ľudí s ich verejným ostrakizovaním, vypínanie nezávislých webov bez možnosti účinnej obrany a nevyvodenie osobnej zodpovednosti za tisícky zbytočných úmrtí či vypínanie nezávislých médií bez možnosti ich účinnej obrany.

Je potrebné vysporiadať sa s účelovým zneužívaním politickej moci bývalých vlád voči predstaviteľom vtedajšej opozície či nepohodlných ľudí prostredníctvom udavačov, zaujatých policajných vyšetrovateľov, prokurátorov či sudcov.

Rovnako si musia vstúpiť do svedomia novinári a médiá, ktoré vedú dlhodobú „poľovačku“ na Roberta Fica v opozícii či pozícii premiéra. Viaceré mainstreamové médiá sa v mnohých prípadoch zmenili zo strážcov demokracie na neoficiálne politické subjekty zamerané voči súčasnej vládnej koalícii v štýle „lebo Fico“, v čom im sekundujú aj niektoré politické mimovládne organizácie.

Nálepkovanie politických oponentov, ich nenávistná verejná dehonestácia sa stali bežnou súčasťou slovenskej politiky, čo sa prejavilo vulgárnosťami na protestoch i  sociálnych sieťach, čomu zodpovedali aj viaceré reakcie z opačného politického tábora.

To, čo aktivistická politická opozícia s pomocou spriatelených médií či mimovládok rozpútali na Slovensku torpédovaním parlamentu a permanentnými opozičnými protestami v uliciach miest krátko po minuloročných predčasných parlamentných i tohtoročných prezidentských voľbách, ktoré nedopadli podľa ich predstáv, nemožno nazvať inak ako pokusom o zmenu politických pomerov v krajine mimo hraníc ústavnosti. To všetko dláždi cestu do pekla.

Takto sa v našej krajine vytvorilo podhubie smerujúce k spoločenskému výbuchu – uvoľneniu negatívnej energie nespokojných ľudí smerom k názorovým oponentom, opozícia versus koalícia.

Až prišiel rozorvaný strelec v Handlovej a spáchal atentát na premiéra Roberta Fica. Po prvotnom šoku nastáva vytriezvenie, ibaže koľkí z nás si dokážu vstúpiť aj do svedomia? Inými slovami bez sebareflexie všetkých aktérov politického života k žiadnemu zmiereniu dôjsť nemôže…

Prvým krokom, ktorý môže viesť  k upokojeniu výbušnej politickej situácie na Slovensku je jednomyseľné schválenie uznesenia koaličnými aj  opozičnými poslancami, ktoré odsudzuje neospravedlniteľný útok na predsedu vlády a vyzýva nielen politikov, ale aj médiá a tretí sektor na zastavenie šírenia nenávisti na Slovensku.

Text uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky:

1. NR SR so zdesením a hlbokým znepokojením prijala správu o atentáte na predsedu vlády Slovenskej republiky Roberta Fica, ktorý bol zjavne spáchaný z politických motívov a zaslúži si to najostrejšie odsúdenie.
2. Principiálne odmieta násilie, osobitne násilie, ktoré atentátnik zjavne spáchal iba preto, že má iný politický postoj, aký prezentuje vláda SR.
3. Vyzýva všetky politické subjekty na Slovensku, ako aj médiá a mimovládny sektor, aby rešpektovali výsledky demokratických volieb a nešírili nenávisť voči legitímnej demokratickej vláde Slovenskej republiky, pretože výsledkom môžu byť aj takéto nenávistné trestné činy.
4. Apeluje na všetky politické subjekty, ako aj na médiá a mimovládny sektor, aby zmierňovali napätie v spoločnosti, prestali s nenávistnou rétorikou a prispeli k spoločenskému zmieru, stabilite a pokoju na Slovensku.
5. Zdôrazňuje, že ľudia nesmú byť terčom nenávisti kvôli svojim politickým názorom, pretože pluralita, diverzita a rešpekt k inému názoru sú základom každej slobodnej a demokratickej spoločnosti.
6. Konštatuje, že úloha zodpovedných a kritických novinárov je v zdravej spoločnosti nezastupiteľná, ale ich práca musí byť založená na faktoch a nie na šírení nenávisti.
7. Povzbudzuje vládu SR k prijatiu adekvátnych bezpečnostných opatrení, ktoré do budúcnosti zabránia ďalším násilným politickým útokom na ústavných činiteľov a občanov Slovenskej republiky.
8. Želá predsedovi vlády Slovenskej republiky Robertovi Ficovi skoré uzdravenie, ako aj čo najskorší návrat do výkonu jeho ústavnej funkcie.

Zvolený prezident Peter Pellegrini k prijatiu tohto uznesenia povedal: „Jednomyseľné prijatie uznesenia k atentátu v parlamente dáva nádej, že politické strany môžu prispieť k zmiereniu nenávisti. Prvý krok bol správny, treba pokračovať ďalej.“

Uvidíme či a dokedy zostane v platnosti tento verejný záväzok prvotného zmierenia slovenských politikov. Rozhodujúci však bude postoj premiéra Roberta Fica, keď sa po vyliečení z ťažkého zranenia vráti do každodenného politického života…