V týchto dňoch Slovákov trápia neznesiteľné horúčavy, no ešte začiatkom týždňa zasiahli Slovensko mimoriadne silné búrky. Silná búrka s krupobitím zasiahla po 18:00 hod. aj Brezno a okolie. Za 15 minút tu spadlo vyše 22 mm zrážok, čo spôsobilo, že voda sa valila centrom mesta.

Silná búrka s krupobitím spôsobila veľké škody v Brezne

Krúpy mali na niektorých miestach veľkosť ako dvojeurovka. Búrky napáchali veľké materiálne škody, povyvracané stromy a kontajnery, rozbité sklá na skleníkoch, nabúrané autá a rozbité fasády domov. Zatopený a zničený bol aj miestny psí útulok, ktorý prišiel takmer o všetko.

V miestnej časti Podkoreňová padali krúpy vo veľkosti tenisovej loptičky. Hasiči boli v plnom nasadení.

Brezno centrum

Smršť lámala stromy aj nad Breznom, horský prechod Vangár zostal kvôli tomu neprejazdný. Rovnako boli neprejazdné aj niektoré cesty v okolí Brezna.

Búrky postupovali od juhovýchodu Slovenska, pričom najväčšie riziko bolo v okolí Košíc a v okrese Gelnica, kde bol vyhlásený 3. stupeň výstrahy pred povodňami. Na niektorých miestach boli zrážky tak intenzívne, že vznikli záplavy a voda zaliala aj železničné trate, čo viedlo k dočasnému prerušeniu železničnej dopravy.

Horský prechod Vangár, zdroj: Alojz Kollár

Najviac zrážok na východe priniesli búrky v obci Ždaňa pri Košiciach, kde počas troch hodín napadlo viac ako 83,9 mm zrážok. V Dolnom Kubíne voda zaplavila cestu pod železničným mostom a dosahovala výšku okien áut. Tento úsek bol dlhší čas neprejazdný. V priebehu jednej hodiny v Dolnom Kubíne napadlo viac ako 25 mm zrážok.

Pred pár dňami v Tatrách po silnej búrke bahenná lavína v Monkovej doline strhla kamene a stromy. Tragická udalosť v Monkovej doline si vyžiadala dva ľudské životy a štyroch zranených. No a napokon v piatok večer prišla siná búrka s veternou smršťou na trenčianskej Pohode s 29 ľahšie zranenými a materiálnymi škodami…

Monkova dolina

Situácia vo svete

Kritická a nepredvídateľná klimatická situácia je realitou dneška. Klimatické kataklizmy v júni 2024 ovplyvnili 125 krajín. Jedna časť sveta trpí ničivými búrkami a povodňami, ďalšia láme teplotné rekordy a niekde panuje nepredstaviteľné sucho. V júni tohto roku nebolo výnimkou ani anomálne sneženie.

Povodne

Planéta sa čoraz viac potápa pod vodu. Len v júni zasiahli rozsiahle ničivé záplavy 38 krajín. Celé mestá boli okamžite zaplavené a ľudia nemali čas na útek. Zničené sú cesty, priehrady, mosty, kritická infraštruktúra. Milióny ľudí prišli o svoje domovy a zostali bez vody, potravín a oblečenia.

Záplavy v Zermatte

Najničivejšie povodne sa vyskytli v Nemecku, Poľsku, Rakúsku, Bangladéši, Číne a Čile.  Dážď, záplavy a zosuvy pôdy sa vyskytli aj v alpských oblastiach Švajčiarska a Francúzska. Stovky domov v Zermatte, boli odrezané od okolitého sveta, prakticky zničené. Centrum horskej turistiky vo Francúzsku Saint-Christophe-en-Ouazan je úplne zničené.

Búrky, hurikány a tornáda

Silné búrky, hurikány a tornáda vyčíňali v 26 krajinách. Spôsobili prívalové povodne, obrovské škody, zničili tisíce domov, priemyselných budov a ďalšej infraštruktúry, vyvolali chaos v mestách a ochromili podniky.

Hurikán Otis

Anomálne krupobitie a blesky

Júnové krupobitie vydesilo obyvateľov 39 krajín. V Texase bolo zaznamenané mega krupobitie, v mnohých krajinách vznikli z krúpov rieky. Zničené sú veľké plochy úrody. Anomálny počet bleskov bol zaznamenaný v 31 krajinách, pričom spôsobili aj úmrtia.

V Európe bolo počas jedného týždňa zaznamenaných viac ako 1,3 milióna úderov blesku! Od 17. júna bola Európa doslova zaplavená údermi bleskov.

Supercela

Prečo sa to deje?

V roku 2023 sa po prvý raz v histórii v každom oceánskom bazéne vytvoril najsilnejší tropický cyklón 5. kategórie. A prakticky každý hurikán v tejto kategórii sa stal rekordérom v sile, trvaní a rýchlosti zosilnenia v porovnaní s hurikánmi z predchádzajúcich rokov.

Napríklad hurikán Otis, ktorý sa len za 12 hodín zmenil z bežnej tropickej búrky na najničivejší hurikán 5. kategórie. Také katastrofálne zvyšovanie rýchlosti vetra hurikánu je podmienené anomálnym zahrievaním oceánu. V dôsledku zahrievania oceán uvoľňuje do atmosféry viac vlhkosti.

Hurikán Otis v Mexiku

Od roku 1995 je registrovaný výrazný nárast vlhkosti atmosféry nad oceánom (obr. 1). Graf zobrazuje údaje o zmenách vo vyparovaní oceánov a teplote vzduchu nad oceánom od roku 1975 do roku 2020. Oba ukazovatele vykazujú od roku 1995 stabilný nárast, čo svedčí o otepľovaní svetových oceánov a atmosféry nad nimi. Hoci do roku 1995 oba ukazovatele klesali.

Treba podotknúť, že od roku 1995 sú tiež pozorované významné geodynamické procesy v útrobách Zeme, ktoré sa prejavili takými zmenami, ako je 3,5-násobné zvýšenie rýchlosti presunu severného magnetického pólu, posun osi rotácie a zvýšenie rýchlosti rotácie planéty, zvýšenie počtu a sily zemetrasení na dne oceánu a zemetrasení s hlbokým ohniskom.

Zvýšenie teploty oceánskej vody a vyparovania je teda spojené ako s antropogénnym faktorom, tak aj so vzostupom magmy z plášťa, ktorá ovplyvňuje teplotu a cirkuláciu vody v oceáne.

Obr.1: Medziročné kolísanie ročných hodnôt obsahu atmosférickej vlhkosti (1) (kg/m2) a teploty vzduchu (2) (°C) nad svetovým oceánom v rokoch 1979-2019,  zdroj: http://d33.infospace.ru/jr_d33/2021v18n3/9-25.pdf

Zvýšenie vlhkosti vzduchu v dôsledku vyparovania oceánov spôsobuje zosilnenie hydro-meteorologických javov, ako sú tropické hurikány, búrky a tornáda, anomálne teploty, zrážky a záplavy.

Zvyšovanie rozsahu záplav

Na celej Zemi je taktiež pozorované výrazné zvyšovanie počtu mohutných záplav (obr. 2). Silné záplavy sú definované ako tie, ktoré spôsobujú značné škody ľuďom a infraštruktúre. Kým v 70. rokoch bolo len 260 silných záplav za 10 rokov, tak za obdobie rokov 2014 až 2023 sa počet záplav zvýšil na 1 500, čiže ich bolo 6-násobne viac. Údaje naznačujú, že sa zvyšuje frekvencia a intenzita extrémnych zrážok, ktoré sú jednou z hlavných príčin záplav.

Obr.2: Počet rozsiahlych záplav vo svete od roku 1960 do roku 2022, zdroj: Medzinárodná databáza prírodných katastrof (The international disaster database, EM-DAT)

Okrem toho sa výrazne zväčšil počet teritórií postihnutých záplavami (obr. 3). Kým v 70. rokoch trpelo záplavami ročne asi 20 krajín, po roku 2000 postihujú záplavy ročne viac ako 80 krajín, čo je štyrikrát viac.

Obr. 3: Počet krajín postihnutých záplavami od roku 1970, zdroj: The International Disaster Database (EM-DAT)

Vo svete sa zvyšuje aj frekvencia anomálnych zrážok a rekordných lejakov. Podľa Európskej databázy nepriaznivého počasia (ESWD) bolo od roku 2000 do roku 2004 v Európe zaznamenaných 661 prípadov anomálnych zrážok a od roku 2019 do roku 2023 už 29 031 prípadov (obr. 4). To znamená, že anomálne zrážky sa začali vyskytovať 44-krát častejšie. Anomálne zrážky sú zrážky, ktoré prekračujú normu intenzitou, trvaním alebo frekvenciou.

Obr. 4: Anomálne zrážky v Európe a) 2000-2004, b) 2019-2023, zdroj: European Severe Weather Database (ESWD)

Mapa ukazuje rozloženie anomálnych zrážok v Európe počas dvoch päťročných období: 2000-2004 a 2019-2023. Modré body označujú miesta, kde k takýmto udalostiam došlo. Čím viac bodov je v regióne, tým viac anomálnych zrážok tam bolo.

Toto je len časť klimatického problému, ktorému aktuálne čelíme. Navyše podľa predikcií vedcov majú klimatické katastrofy exponenciálne narastať za najbližšie roky. Kompletnú klimatickú správu spolu so zdrojmi nájdete v dokumente Climate Report.

Tornádo v Texase

Príčiny klimatických zmien a ich dopady sú oveľa komplexnejšie a zložitejšie, ako sa na prvý pohľad môže javiť, preto si vyžadujú rovnako holistický prístup aj zo strany vedeckej komunity. Pre efektívne vyriešenie tohto problému je potrebná medzinárodná spolupráca vedcov aj verejnosti, ktorí môžu spojiť svoje úsilie a zdroje pri vývoji a realizácii komplexných opatrení.

Úlohou každého z nás je zvyšovať povedomie o tomto probléme a vytvárať verejný dopyt po riešení, inak sa môže stať, že zostaneme na mŕtvom bode dneška, čo sa nám veľmi ľahko môže stať osudným.

Záplavy a zosuvy pôdy v Nemecku