Viem o tom, že do oficiálneho zoznamu podujatí, ktoré sa v meste konajú, sa neraz nedostane ani polovica všetkých akcií. Jednoducho, už sa nezmestia na letáky. Banská Bystrica je dnes mestom s neuveriteľne bohatým a hodnotným životom.

A napriek tomu z Bratislavy stále prichádzajú informácie o tom, ako sa tu nič nedeje, aké je mesto neschopné. Niekedy tomu aj rozumiem, ak ide o stratené kšefty. Ale, špiniť na svoje mesto len z politických dôvodov? To  už je  silná káva.

Bol piatok a ja som hrdinsky šliapal na vežu. Už som si hovoril, že si urobím prestávočku a fučiac si chvíľku postojím, no ukázalo sa svetlo. Televízie už tam boli a samozrejme aj primátor. Rýchlo som si urobil pár fotiek, potešil sa z nového ďalekohľadu, cez ktorý už niečo vidieť a chvíľku som počúval Tomáša Pastorka, ako primátorovi Jánovi Noskovi oduševnene vysvetľoval princíp fotenia sa na veži spojený s odosielaním pohľadníc.

Elektronika ponúka stále viac. Cestou dole som si za dve eurá ešte nadobudol pamätnú mincu Banskej Bystrice. Zase niečo nové. Pre mňa je potešujúce aj to, že veža bude otvorená aj v pondelok. Lebo, v pondelok je inak všetko zatvorené. V Banskej Bystrici to už celkom neplatí. Aj otváracie časy do 19. hodiny sú výrazne ústretovejšie voči návštevníkom.

Sobota ráno. Poďme do Rakytova na 12. ročník  plavenia dreva. Ten vodný žľab, ktorý máme, je európsky unikát. Aj vlani si tu boli plavenie dreva pozrieť nadšení Česi, Slovinci, Švédi…Ale, kde kto bude tvrdiť, že tu nič nie je. Nádherná atmosféra, aj sa už otepľovalo, gulášik chutil a dobrý bol aj chlieb s masťou a medvedím cesnakom. A ľudí pribúdalo a pribúdalo.

A čo sobota popoludní? Keď som prichádzal na Vinšpacírku, privítal ma taký džez, že som sa skoro roztancoval. Až to iskrilo. To spojenie ochutnávok vína s džezom bol vynikajúci nápad. K rekordu v otváraní fliaš som sa nepretlačil, ale ani sa mi nechcelo. Bolo príjemné posedieť si niekde v chládku. Akurát že na námestí bolo toľko ľudí, že už si ani sadnúť nebolo veľmi kde. Ale, všade vládla výborná nálada.

Ja viem milé dámy, ohováračky, že Banská Bystrica je zlé mesto, že ho treba ohovárať a špiniť, ale čo sa dá robiť, keď ja to mesto mám rád a keď, popri jeho nedostatkoch – niekedy si pripadám ako starý šomroš, vidím aj krásu, snaženie ľudí a výsledky, ktoré stoja za to.

A čo ďalej? Nože sa stretnime  v pondelok pri stavaní mája. Dúfam, že zase bude dobrá nálada Možno potom spoločne odnesieme z námestia aj skapatého psa. Inak, bolo by ešte na čo ísť, ale aj oddychovanie a zábava unaví. Treba si trochu oddýchnuť. Ďalšie podujatia sa na nás priam hrnú.