Správna otázka. Najmä pre znalcov chodeckej komunity (rozumej atletickej chôdze – pozn. autora článku) v oblasti dorastu! Najneskôr od pretekov v Naumburgu obohacuje Lukáš súťaže a protokoly.  

V Naumburgu sa ukázali ako najlepší dorastenci na 1 km Henriette Praters z Eilenburgu a Lukáš Rosenbaum zo Stendalu, ktorí pritom nepochádzali zo žiadneho z malého počtu etablovaných klubov v Nemecku. A  otázka bola na svete!

Čo sa týka Henriette, odpoveď som poznal, ale čo s Lukášom? Síce v mojich štatistikách bol jeden Rosenbaum, ale… V Erfurte vyhral ako 10 – ročný – pritom až v júli bude mať 11 – preteky na 2000 m v kategórii súperov 14 – ročných a ml.  Časom 11:22 min. svoj výkon vylepšil v Reichenbachu s pomocou Marvina Böckla z klubu Vogtland v kategórii M 13 na skvelých 10:25 min. Teraz sa už naozaj bolo treba spýtať. Pretože takéto výkony ne“jdú“ len tak za po“chodu“. A našiel som odpoveď.

Moje zápisy začínajú 19. marca 2016 v Dudinciach, tam som si Lukáša poznamenal s výkonom 6:08 v kategórii M 8. V máji 2016 som ho videl v Borskom Mikuláši a Hlohovci, na Slovensku, kde sa zlepšil na 5:37. V roku 2017 na tom istom mieste to už bolo 5:17 po tom, čo v Dudinciach podal výkon 5:06 min na kilometer! 

A tento mladý „muž“ je „náš“ Lukáš Rosenbaum. Vyrastá dvojjazyčne v nemecko -slovenskej rodine. Objavili ho v rámci scoutingového systému v Banskej Bystrici, kde výkonnostnému športu v klube VŠC Dukla „predchádza“ klub pre dorast a širšiu verejnosť BCF Dukla s jedným z najlepších systémov objavovania a výberu mladých športovcov.

A s Jurajom Benčíkom, jedným z najlepších trénerov vôbec pre všetky kategórie od 6 do 50 rokov!, a ktorého zverencom je Lukáš naďalej. A tak sa stala rozprávka realitou a v regióne Altmark, v Stendale, sa zrazu objavil talentovaný chodec. Milý Lukáš, veľa úspechov a zábavy! Uvidíme sa.

Tak znie slovenský preklad z nemeckého originálu Uda Schaeffera, bývalého aktívneho pretekára Nemecka v atletickej chôdzi, aj dnes ešte aktívneho veterána, ktorý sa zúčastňuje tých najznámejších podujatí v atletickej chôdzi naprieč celou Európou. 

Lukáš Rosenbaum začal trénovať atletickú chôdzu v Banskej Bystrici v skupine talentovaných detí celosvetovo známeho trénerského mága atletickej chôdze Juraja Benčíka , keď jeho rodičia pôsobili ako vysokoškolskí pedagógovia cudzích jazykov na Univerzite Mateja Bella v Banskej Bystrici.

Dnes pôsobia vo vysokoškolskom systéme výučby cudzích jazykov v Nemecku. Lukáša, ako vyplýva aj z prekladu  článku, trénuje „na diaľku“ komunikáciou s jeho otcom, vysokoškolským pedagógom. Mladší žiak, Lukáš, robí v európskej lige talentovaných pretekárov, ako píšu nemecké internetové portály, dobré meno svojmu klubu BCF Dukla, ale aj Vojenskému športovému klubu Dukla a celej atletike Slovenskej republiky.

Dôkazom sú originálne v nemčine napísané riadky na https://www.geherpokal.de/wer-bitte-ist-denn-lukas-rosenbaum/. Dokonca aj z českého portálu Smola chuze som získal zásluhou jeho prevádzkovateľa Josefa Smolu v češtine verejne kladené otázky: „V Německu se ptaji kdo je tenhle klučina? Za koho závodí?“

Vo vyspelom svete športu detí publikujú o športe detí a mládeže články, náročné na kvalitu výkonov, všetko porovnávajú so špičkovou kvalitou európskou. Neboja sa verejne oceniť kvalitu druhých, vedia sa tešiť z kvality druhých, hlavne ak tá kvalita slúži k nárastu športového majstrovstva.

Skúsenosť, ktorú sa osobne snažím vnášať aj do publicistiky o športe detí z mnohých iných odvetví, najrozšírenejší šport – futbal, nevynímajúc už desaťročia v našich slovenských podmienkach. Učili ma tomu okrem iných aj fundovaní ľudia z oblasti celulózovo – papierenského priemyslu Slovcepa, ktorí ekonomicky pred rokom 1989 vďaka dobrým hospodárskym výsledkom podporovali aj vrcholový futbal v Banskej Bystrici!

V sobotu 30. júna budem mať spolu s ďalšími možnosť vidieť pretekať Lukáša Rosenbauma v drese BCF Dukla na Majstrovstvách Slovenskej republiky mladších žiakov v Michalovciach. Samozrejme, že ma bude zaujímať jeho výkon, ktorým sa bude v metropole slovenského Zemplína prezentovať.

Už dnes viem, že ma tam budú čakať aj odborníci a priaznivci futbalu mladých, z ktorých podaktorí s náročnosťou európskej futbalovej kvality dorasteneckých kategórií zaradili tohoročný zápas o postup do I. dorasteneckej futbalovej ligy hraný 21. júna na štadióne v Ružomberku do kategórie z pohľadu výkonov jednotlivcov – priemerných. Tréneri, špičkoví, kvalitní, futbaloví, prídu aj na atletiku. Prídu sa učiť.

Som rád, že to isté budem robiť popri nich. Učiť sa od múdrejších, vo svete cenených za športový progres v práci s talentami. Systematickej, systémovej, koncepčne premyslenej. Aj vďaka tomu hrali na veľmi kvalitne obsadenom futbalovom turnaji v Michalovciach okrem iných aj špičkové dorastenecké kolektívy slávnych futbalových svetových veľkoklubov – Realu Madrid a FC Barcelona.

Len tak mimochodom, pred odchodom na spomínanú kvalifikáciu do Ružomberka som mal možnosť rozprávať sa s jedným nie len v Španielsku známym futbalovým odborníkom z oblasti futbalu mladých. Keď som sa ho v prítomnosti Petra Benedika opýtal či sa stretneme v Ružomberku na spomínanom súboji, odpovedal: „Nie, nemám v pláne tam ísť. Na čo tam pôjdem. Súčasná mládežnícka futbalová škola  neprekvitá v špičkovej európskej v kategórii žiakov a dorastu. Aj keď sa tu rodí dosť talentov!“

Úprimne napísané, moje srdce veľkého fanúšika futbalu detí Slovenska plakalo. Aj preto, že snaživé deti, ľúbiace futbal, za to nemôžu. Často za to nemôžu veľa raz ani bystrí a športu naklonení rodičia. Teším sa, že znova raz, tesne po Ružomberku, kde bolo medzi bezmála 2 tisíckami futbalových fanúšikov aj veľa kvalitných odborníkov a starostlivých, objektívnych, múdrych rodičov, budem môcť z iného športu, tentoraz atletiky, porovnávať našu, slovenskú trénerskú školu s tou európskou.

V atletike. So všetkou zodpovednosťou, ale aj náročnosťou na seba, na výkony mladých, do profesionálneho športu iba poškuľujúcich talentov atletiky, aby som možno o týždeň, dva , o rok, neskôr, mohol v kruhu skutočných odborníkov a nezastupiteľnej laickej komunity fanúšikov triezvo vychutnávať víťazstvá Slovákov, našich rodákov, na tých najvyšších fiestach svetového športu.

Poteší ma znovu, že na majstrovstvách mladších žiakov Slovenskej republiky budú prítomní aj ďalší talentovaní pretekári z iných  kvalitných atletických klubov SR, nie len z ŠK BCF Dukla, ale poteší ma aj to, že   hneď po podujatí budem mať naporúdzi aj objektívne odozvy priamo zo športovej i fanúšikovskej dielne Nemecka, ktoré aj v nedávnom zápase seniorov na MS v Rusku zvíťazilo vďaka náročnosti každého z realizačného tímu futbalových reprezentantov Nemecka na seba samého.

Mať školu svetovej špičky, forsírovanú v atletickej chôdzi vo svete Benčíkovcami a neučiť sa z nej pri každej príležitosti, pre moju maličkosť aj vo veku vyše 68 rokov, by znamenalo po 45 – ročnej publicistike z oblasti športu v súvislostiach života pre mňa veľkú hanbu!

Aj preto listy typu, akým som začal, vedia inšpirovať, poučiť, vyzbrojiť, potešiť, hlavne budovať náročnosť v sebe samom, oceniť verejne kvalitu z medzinárodných hľadísk s dôstojným pátosom v hlase – som hrdý Slovák, produkt aj vojenského armádneho športu Dukla. Ten futbalový nevynímajúc.

Preto o ňom píšem v spojení s atletikou. Tak sa snúbil a zoceľoval špičkový šport v Dukle Banská Bystrica pred rokmi, keď som bol už tesne po vzniku Dukly jej maličkým a isto zastupiteľným súkolím neskôr úžasne cenenej armády špičkových, vrcholových športovcov sveta hlavne odborným spektrom sveta športu pod logom Dukly!

Keď som poprosil kormidelníčku športového života v ŠK BCF Dukla Eriku Karovú, aby mi pomohla a zaslala k článku, ktorý publikujem, fotografie Lukáša Rosenbauma, Filipa Krestianka, Kristínky Zámečníkovej, Michaely Lapinovej a Henriety Pastorekovej, ktorí sa  po úspechoch žiaka Patrika Nemčoka z ŠK BCF Dukla budú snažiť čo najčestnejšie obstáť v súperení so svojimi rovesníkmi z celého Slovenska, stihla ma okrem slov ubezpečenia, že už obsahom telefonátu je táto prosba vzhľadom na úctu ku každému čitateľovi a fanúšikovi športu, ale aj samotným pretekárom splnená, nezabudla dodať: „Celkový úspech aj v športe s deťmi je len nahromadením stoviek, ak nie tisícov pokusov a snáh, ktoré nikto nikdy neocení.“

To je ten beh na dlhé trate, o ktorom sa živo diskutuje desaťročia v náročnejšej tónine prostredníctvom analytických názorov a nie hašterivých slov v rôznych obmenách sveta športu. Vlastne, aj preto píšem tieto riadky.