Mestská časť Banskej Bystrice Podlavice má veľmi starobylú minulosť. Podlavice boli jednou z najväčších dedín, ktorá vznikla na území mesta Banská Bystrica.

História

S dedinou Podlavice sa v písomných prameňoch stretávame už v období 14. storočia. Podlavice sa vyvinuli pri brode respektíve moste – lávke cez Štiavnický potok (v súčasnosti tajovský potok), kadiaľ prechádzala veľká stredoveká cesta. Tá viedla  zo Zvolenského komitátneho hradu (v súčasnosti Pustý hrad) cez Radvaň, Podlavice, sedlo na hrebeni Kremnických vrchov k Turčianskemu hradu (v súčasnosti Znievsky hrad).

Už od počiatkov jej vzniku viedli spor o jej vlastníctvo mesto Banská Bystrica a členovia šľachtického rodu Radvanskovcov z Radvane. Chotárnu historickú hranicou medzi územím Bystrice a Radvane na tomto úseku tvoril vždy potok Štiavnica.

Časť dediny Podlavice na radvanskej strane sa od 16. storočia pravdepodobne premenovala na odlíšenie od Podlavíc na banskobystrickej strane a dostala názov Skubín. Od Banskej Bystrice chotár Podlavíc začínal od vstupu do plážového kúpaliska pri ZAaRESe a od súčasnej kruhovej križovatky pri obchode LIDL.

V roku 1960 došlo k zlúčeniu Podlavíc so Skubínom do jednej obce pod názvom Laskomerské. Obec Laskomerské sa v roku 1966 stala súčasťou mesta Banská Bystrica. Starobylá dedina stratila svoj dedinský ráz výstavbou sídliska, dnes dedinu pripomína predovšetkým murovaná zvonica a niekoľko dedinských domčekov, ktoré sa tu do súčasnosti zachovali. V Podlaviciach ako jednej z mála mestských častí ostal zachovaný Kultúrny dom.

Na území Podlavíc okrem sídliska a Základnej školy Jozefa Gregora-Tajovského boli postavené Rooseweltova nemocnica, Gymnázium Jozefa Gregora Tajovského, areál Univerzity Mateja Bela s Filozofickou a Prírodovednou fakultou, areál ZAaRES-u.

Názvy Podlavíc v minulosti: Podlavice, Oliverova dedina, Laskomerské

V rokoch 1368 – 1404 sa Podlavice označujú ako Podlavyca, v roku 1454 sa stretávame s názvom pre Podlavice v podobe Oliverova dedina Olersdorf. V čase maďarizácie v Uhorsku bol názov Podlavíc zmenený na Pallós.

Po vzniku Československa sa ustálil názov v podobe Podlavice a od roku 1960 po zlúčení s obcou Skubín bol zavedený nehistorický názov v podobe novotvaru Laskomerské. V súčasnosti sa už používajú pôvodné historické názvy pre Podlavice aj pre Skubín.

Najstaršie priezviská obyvateľov Podlavíc

Rok 1715: Droba (richtár), Vančo, Makovník, Beňo, Bačinský, Hliva, Makovník, Oravec, Lukáč, Ďurisko, Bula, Majling, Bulva, Dobrík, Hanzel, Ištván, Poliak, Hlivová, Gasperík, Marko, Klimko, Murgaška, Švec.

Rok 1770: Makovník, Badínsky, Hliva, Droba, Majling, Zur, Oravec, Lukáč, Beňo, Makovník, Droždiak, Bula, Dobrík, Hanzel, Gasperík,Rafay, Húska, Slamka, Višňan, Rumanský, Chaban, Lauko, Hvizdák, Kajzer, Cheman, Kliment, Kováčik, Kaspar, Hrdecký.

Chotárne názvy v Podlaviciach

Laskomer, Ostrý vrch, Machútov, Laskomer, Pod Dúbravou,Hutiská, Záhumnia, Telušovské, Pod hrušku, Hrby, Na Graniar, Na lúčke, Laskomer pod Machútovom.

Vývoj počtu obyvateľov Podlavíc

Počet obyvateľov 664 (rok 1869), 690 (1880), 980 (1910), 950 (1921), 845 (1930), 929 (1940), 934 (1950) a  3318  obyvateľov v roku 2008.

Dejiny Podlavíc

Podlavice patrili medzi najstaršie obce, ktoré vznikli v „Radvanskom chotári“. Vyvinuli sa na ceste, ktorá viedla pôvodne do Turca – spájali sa tu cesty do Turca a neskôr z Banskej Bystrice do Tajova a Kremnice.

Samotné umiestnenie do Radvanského chotára je problematické, pretože rodina Radvanskovcov viedla o túto dedinu spory s mestom Banská Bystrica. V roku 1368 sa sťažoval Dionýz Radvanský, že Banskobystričania neoprávnene užívajú jeho dedinu Podlavice. Podľa daňového súpisu spred roku 1393 mala obec patriť do chotára Banskej Bystrice.

Okolo roku 1402 tu postavil banskobystrický mešťan Mikuláš, syn Hermanna, železný hámor, za čo ho Ján Radvanský žaloval. V roku 1404 však na žiadosť Jána Radvanského a bývalého banskobystrického richtára Ondreja (Karoliho) potvrdil uhorský kráľ Žigmund Luxemburský vlastníctvo Podlavíc Radvanskovcom.

Podlavice v druhej polovici 15. storočia patrili ku Karlovskému domu, ktorý sa nachádzal na námestí v Banskej Bystrici. Neskôr obec patrila do roku 1546 Thurzovcom a Fuggerovcom. Od roku 1546 do roku 1848 patrila priamo Banskej komore, ktorá mala sídlo v Kammerhoffe.

V polovici 19. storočia sa Podlavice stali samostatnou obcou. Na ich území na potoku Bystrica v oblasti dnešného ZAaRESu a tamojšieho vstupu na plážové kúpalisko stáli papierenský mlyn na výrobu papiera a cisársko – kráľovské prachárske stupy na výrobu pušného prachu.

Zázračný zelinkár, odborník a zberateľ Ondrej Kubiš z Podlavíc

Ondej Kubiš dokonale ovládal liečenie rastlinami. Pomohol množstvu obyvateľov nielen z Podlavíc, ale aj zo širokého okolia Banskej Bystrice – ktorým lekári a nemocnice nevedeli pomôcť. On sám sa prostredníctvom prírodných liečiv uzdravil.

V roku 1948 písal rozsiahle dielo o prírodnej liečbe, ktoré malo byť následne vydané knižne a malo pomôcť mnohým trpiacim ľuďom. O tomto človeku a jeho tvorbe sa našiel  jediný záznam pri tvorbe monografie Tajov v roku 2020, ktorý naňho upozorňoval.

Nikde sa nespomína ani neuvádza, či kniha bola nakoniec vydaná. Už dva roky sa pátra po tomto vzácnom diele či bolo vydané alebo kde by sa mohol nachádzať rukopis. O liečebných postupoch a dosiahnutých výsledkoch Ondreja Kubiša sa vôbec nepochybovalo.

Rooseveltova nemocnica

Fakultná nemocnica s poliklinikou F.D. Roosevelta, pôvodne mestská nemocnica v  Banskej Bystrici, dnes patrí medzi najlepšie na Slovensku. Je symbolom nášho mesta a Banskobystrického kraja – profesionálnosťou zamestnancov, ale aj na slovenské pomery kvalitným vybavením.

Nemocnica svoj názov dostala po prezidentovi Spojených štátov amerických Franklinovi Rooseveltovi. V roku 1901 bola postavená na kopci Banoš pod názvom Mestská nemocnica. Po skončení druhej vojny vplyvní americkí Slováci venovali nemocnici moderné diagnostické prístroje. Zároveň americká Rooseveltova nadácia, poukázala finančné prostriedky na modernizáciu.

Výstavba nemocnice začala v roku 1947 na Banoši. V 60. rokoch prestali kapacity nemocnice postačovať, začala sa výstavba novej budovy v inej lokalite. Pôvodný areál bol svojim rozsahom obmedzený, preto bola pre novú nemocnicu vybratá lokalita v Podlaviciach.

Nová nemocnica sa začala stavať v roku 1968. Hlavným architektom rozsiahleho projektu bol Ing. arch. Štefan Imrich. Stavba trvala trinásť rokov. Nemocnica bola skolaudovaná v roku 1981 a slúži verejnosti neuveriteľných 40 rokov.

Na tú dobu špičkové zariadenie európskej úrovne ponúkalo možnosti, ktoré znamenali veľký posun vo vývoji a kvalite poskytovanej zdravotnej starostlivosti v bývalom Stredoslovenskom kraji. V dôsledku politických zmien v Československu musel byť v roku 1954 názov nemocnice zmenený. Po roku 1991 nemocnica vrátila k pôvodnému názvu Nemocnica F. D. Roosevelta.

Vladimír Sklenka s riaditeľkou Rooseveltky Miriam Lapuníkovou

Základná škola Jozefa Gregora – Tajovského

V obci Podlavice prvýkrát začal školský rok v období 1853/54. V rokoch 1897 – 1898 tu učil aj významný slovenský spisovateľ Jozef Gregor – Tajovský. Do roku 1909 mala škola cirkevný ráz, potom ju prevzal Uhorský štát.  „Dolnú“ školu otvorili v roku 1909 už ako štátnu školu s dvomi triedami. Vyučovalo sa v nej až do roku 1995.

Do otvorenia novej školy na Gaštanovej ulici 1. septembra 1995 sa vyučovalo v „starej“ škole na Jaseňovej ulici, v bytovke tejto školy a v malej sále KD. V septembri 2004 bol škole prepožičaný čestný názov ZŠ Jozefa Gregora – Tajovského pri príležitosti 130. výročia narodenia spisovateľa. Od školského roku 2007/2008 všetci žiaci už navštevujú ZŠ JGT na Gaštanovej ulici.

Futbalový klub FK JUPIE Banská Bystrica – Podlavice

Aj obec Podlavice mala svoj vlastný futbalový klub s domácim ihriskom, ktorý hrával pod názvom FK Podlavice. Zlúčením súkromnej mládežníckej školy futbalu JUPIE  a FK Podlavice v roku 1997 vznikol FK JUPIE Banská Bystrica – Podlavice.

Od roku 2014 klub  oficiálne vystupuje pod názvom JUPIE Futbalová škola Mareka Hamšíka.

Zaujímavosti

Táto príjemná mestská lokalita ponúka viacero možností vychádzok do prírody. Je to Laskomerská dolina s náučným chodníkom. V katastrálnom území Podlavíc sa nachádza aj chránený areál Podlavické výmole. Okrem toho sa v chotári Podlavíc nachádzali 3 cintoríny, z ktorých zanikli cisársko-kráľovský a vojnový.

Vynikajúcu činnosť v Podlaviciach okrem základnej školy vykonáva aj aktívna Občianska rada v Podlaviciach.