Banskobystrické sídlisko Fončorda patrí nielen medzi najstaršie v našom meste, ale aj na Slovensku. Je to po sídlisku Rudlová-Sásová druhé najväčšie sídlisko v našom meste. Aj keď malo byť najväčšie. pôvodne malo byť Námestím Ľudovíta Štúra kontinuálne spojené so sídliskom Juh (Radvaň-Kráľová).

Fončorda

Námestie sa nepodarilo dostavať ani v 21. storočí. Fončorda sa v roku 2018 stala samostatnou mestskou časťou mesta. Žije  tu v súčasnosti približne 18 300 obyvateľov v 9 500 bytoch.

Mesto Banská Bystrica sa v druhej polovici 20. storočia progresívne vyvíjalo ako krajské a ako centrum Slovenského národného povstania. Prispela k tomu aj výstavba sídlisk: Fončorda Fortnička, Sídlisko, Uhlisko, Radvaň-Kráľová, Rudlová-Sásová, Podlavice a ďalších. Z Banskej Bystrice sa tak vytvorilo prosperujúce veľkomesto, jedno z najväčších na Slovensku.

Názvy sídliska Fončorda

Názov sídlisku, ktoré sa začalo stavať po 2. svetovej vojne v rokoch 1948 – 1949 dala budova nazývaná po maďarsky „foncsorozó ház“ (v preklade amalgámový dom) – a z toho slovenské Fončorda. Táto budova stála pôvodne na okraji mesta Banská Bystrica už v 19. storočí. Ale ľudia si vytvorili aj povesť, že názov Fončorda pochádza od skomolenia priezviska nejakého šľachtica, ktorý sa mal volať von Csárda a z toho Fon-čorda.

Budova Fončordy stála aj počas výstavby sídliska a keďže ju Bystričania nazývali v tej dobe Fončorda, tento názov sa začal používať pre celú oblasť za touto budovou a podľa nej dostalo meno aj novopostavané sídlisko. Ešte v roku 1968 stála budova pôvodnej Fončordy nad rybníkmi, po pravej strane cesty, kde dnes odbočujeme na všešportový štadión na Štiavničkách.

Výstavba tohto sídliska bola postupne dokončená v 80. rokoch. Pre sídlisko Fončorda bol vytvorený nový názov Sídlisko Družby. Tento názov sa neujal a naďalej sa používal historický názov Fončorda.  Dnes tento názov pripomína na sídlisku Fončorda len ulica Družby. Ešte predtým v roku 1972 bolo navrhnuté, aby sa Fončorda premenovala na „Sídlisko Kalište“.

Chotárne názvy Fončordy

Územie ohraničovali dva potoky Štiavnica (nazývaný tiež Tajovský) a Udurna (Radvanský), ktoré sa vlievali do rieky Hron. Do Udurny sa vlievali 3 potoky, ktoré sú dnes v potrubí a nie sú viditeľné voľným okom: Ždiarec (Oremburská ulica), Suchý potok (Tulská ulica) a Chotárny potok (za záhradami domov Nového Kališťa).

Chotárne názvy, ktoré vytvorili bystrickú Fončordu: Ihráč, Štiavničky, Za hutou. Po roku 1960 začala výstavba sídliska prebiehať aj na chotárnom území Radvane: Močiare, Rybníky, Hliny, Havranské …

Minulosť územia Fončordy

Už v 13. storočí viedla územím súčasnej Fončordy veľká kráľovská cesta zo Zvolenského hradu cez Radvaň, Podlavice, Skalku na Turčiansky hrad (cez súčasné ulice Gorkého, Wolkerova, Spojová…). Všetko však začalo v roku 1546 po odchode Fuggerovcov z Banskej Bystrice. Nedostatok lesov pri starých hutách spôsobil potrebu výstavby Novej huty pri rieke Hron – po ktorej by sa splavovalo drevo potrebné pre výrobu dreveného uhlia z Horehronia.

Tak bola postavená Nová huta, Dolné hrable na zachytávanie splavovaného dreva a Dolné uhlisko (na ich mieste sa nachádza Mc Donald), vznikli Trosky – kde sa ukladala hlušina. Nová huta bola postavená pod Šibeničným vrchom pri vtoku Štiavnického potoka do Hrona – pretože voda z potoka bola potrebná pre pohon hutných zariadení.

Areál Novej huty sa rozkladal na mieste súčasného kruhového objazdu pri Europa shopping center. V roku 1786 bola pri Novej hute postavená budova amalgamačnej huty „Fončordy“. V druhej polovici 19. storočia po zrušení huty začali budovy areálu slúžiť pre potreby súkromnej súkenky a vojenských kasární.

Okrem starobylých kúpeľov a minerálneho prameňa nad Novou hutou, existovali tu v 19. storočí: cukrovar, kráľovské prachárske stupy, papierenský mlyn, mestská strelnica… V druhej polovici 20. storočia boli vybudované: rybníky, všešportový štadión, plážové kúpalisko, športová hala, krytá plaváreň…

Konali sa tu preteky v plochej dráhe, motokrose, rybolove a množstvo športových podujatí aj medzinárodného významu. V rokoch 1972/73 odovzdali do užívania novú automatickú umývačku a autoservis pre osobné autá na Štiavničkách. Zariadil ich Mototrans, n. p. z dovozu. Boli v tej dobe najmodernejšími v celom východnom bloku.

Historický vývoj a pôvod sídliska možno rozdeliť do troch etáp:

1. etapa návrh výstavby Fončordy (1936 – 1947)
2. etapa výstavba sídliska „Stará Fončorda“ a ulice Nové Kalište  (1948 – 1962)
3. etapa výstavba sídliska „Nová Fončorda“ (1960 – 2018)

1. Návrh výstavby Fončordy

Z roku 1936 pochádza prvý urbanistický návrh rozloženia výstavby na Fončorde. Ako prvá tu mala byť postavená budova nových vojenských kasární. Projekt výstavby budovy kasární sa nepodarilo realizovať, napriek tomu po 2. svetovej vojne bolo zachované urbanistické členenie navrhnuté v roku 1936.

Sídlisko sa napájalo na hlavnú budapeštiansko-krakovskú cestu pri budove Starého Tesca prostredníctvom Jilemnického ulice.

 2. Výstavba Starej Fončordy

S výstavbou bytov na Fončorde, v minulosti v neobývanom priestore medzi kopcom nad časťou Štiavničky smerom k mestskej štvrti Radvaň, sa začalo po skončení druhej svetovej vojny v rokoch 1948 – 1949. Ako prvé vyrástli murované rodinné domy pre obyvateľov nacistami vypálenej obce Kalište s názvom ulice Nové Kalište.

Nasledovala ďalšia výstavba dvojpodlažných domov pre zamestnancov štátnej správy na Gorkého ulici. Prvú etapu povojnového „socialistického budovania“ Fončordy od Starého Tesca k Úsvitu uzatvára Dom dôchodcov na Jilemnického ulici otvorený v roku 1962, svojho času jeden z najmodernejších a najvyhľadávanejších na Slovensku. V roku 1963 mala Fončorda už 4 000 obyvateľov.

Z dnešného pohľadu celé toto „budovateľské nadšenie“ môžeme prijímať s výhradami, isteže má viacero nedostatkov, napríklad trpí socialistickou uniformitou, ale nemožno mu uprieť zmysel pre sociálne skvalitňovanie bývania v humánnejšom a priestornejšom prostredí zelene, ktorý sa neskôr vytratil. Tento spôsob výstavby a bývania bol ekonomicky prístupný pre všetky vrstvy obyvateľstva.

Sídlisko Stará Fončorda však v tomto období stavali pétepáci. Boli to ľudia nevyhovujúci vtedajšiemu komunistickému systému (farári, šľachtici, podnikatelia a ďalší)  zaradený v pomocných technických práporoch (skratka PTP), ako komunisti nazývali vojenské tábory nútených prác.

V roku 2013 uprostred sídliska Fončorda pri „Modrom“ kostolíku bola odhalená pamätná tabuľa venovaná príslušníkom pomocných technických práporov – vojenských nútených prác, ktorí v 50. rokoch 20. storočia stavali sídlisko Fončorda.

3. Výstavba Novej Fončordy

Výstavba sídliska „Nová“ Fončorda pokračovala ďalej v 60. rokoch 20. storočia, ale predovšetkým po roku 1966, kedy sa obec Radvaň stala súčasťou mesta Banská Bystrica. Výstavba vtedy už panelových bytoviek prešla aj na historický chotár Radvane.

Táto etapa výstavby sídliska súvisela už s čisto civilným rozvojom Banskej Bystrice ako krajského mesta Stredoslovenského kraja. V roku 1967 malo sídlisko Fončorda skoro 9 000 obyvateľov. predpokladalo sa, že už v roku 1980 dosiahne 30 000 obyvateľov.

V súčasnosti väčšina banskobystrického sídliska Fončordy je postavená na historickom chotárnom území Radvane, tu sa nachádza aj centrum Fončordy, ktorým je Kyjevské námestie. Fončorda je v súčasnosti samostatným sídliskovým celkom v rámci mesta a právom je patrí štatút samostatnej mestskej časti.

Fončorda sa stala synonymom sídliskového bývania v Banskej Bystrici a jej názov sa stal historicky neoddeliteľnou súčasťou mesta.

Vladimír Sklenka (vľavo)