Jazero „prvého banskobystrického richtára Ondreja“ sa spomína už v roku 1263. Ležalo na hraniciach veľkého bystrického chotára, ktorý siahal pôvodne od vrchu Urpín až po súčasnú obec Donovaly.

Existovalo minimálne 800 rokov a pravdepodobne v dôsledku baníckej a hutníckej činnosti, ktoré spotrebovali množstvo vody, vyschlo. Objavíme jeho pôvodnú polohu? Určite sa oplatí vybrať sa na výlet do tohto priestoru.

Prvá zachovaná zmienka z roku 1263

V roku 1263 sa uvádza ako hraničný bod územia, ktoré daroval uhorský kráľ Belo IV. prvému richtárovi Banskej Bystrice Ondrejovi za zásluhy pri rozvoji baníctva v Banskej Bystrici a zakladaní strieborných baní. Išlo o územie neskorších dedín Selce, Senica, Šalková a Baláže. Senica a Baláže sa vyčlenili ako dediny s veľkého selčianskeho chotára.

Hranice nášho mesta v tej dobe viedli od Hrona Selčianskym potokom (dnešný Nemčiansky potok), pokračovali horským hrebeňom k veľkej skale pravdepodobne (Jelenskej skale nad Starými Horami) a k jazeru či rybníku, ktorý sa v listine spomína pod už v tej dobe pod slovenským názvom Jezerná „piscina Gezerna“. Od jazera hranica pokračovala k prameňu Ľupčianskeho potoka ((Lypche).

Poloha jazera v roku 1553

O tom, kde sa presne nachádzalo jazero a že bolo situované medzi prameňmi potokov Jelenským (ústi do Starohorského potoka v Dolnom Jelenci) a prameňom potoka Čremošné pod Krčahmi, ktorý sa spája s Banským potokom v obci Baláže a ústi do potoka Ľupčice) nám vypovedá Maximiliánov lesný poriadok (Constitutio Maximilana), ktorý vydal cisár Maximilián II. v roku 1556.

Poriadok obsahuje presný popis stavu lesov v okolí Banskej Bystrice z roku 1553: „… Počnúc od Nemčianskej doliny na Banskô popod Jelenskú skalu a cez Izbicu až k Bukoveckej lúke sa rozprestiera skoro k vyrúbaniu súci bukový a ostatnými listnatými druhmi stromov pomiešaný les. Odtiaľ dolu na Čremošné (Scheremoschna) až po jazero, na obidvoch stranách sa nachádza pekný mladý listnatý les, oproti jazeru však trošku pomiešaný s jedľou. Nadol od jazera k Jelencu (Gielentz), kde v minulosti stála huta, odtiaľ potom po pravej strane je dolina menovaná Jelenec (Hirschengrundt)…“

Jazero za 800 rokov nezmenilo svoj slovenský názov

Jazero sa uvádza v roku 1263 pod názvom Jezerná  a ešte v roku 1859 pod názvom  Jazernô. Na mape z prelomu 18. – 19. storočia je zobrazené ako vysychajúce. Jeho existenciu dokladá ešte mapa z roku 1859.

Súčasnosť

Jazero je v súčasnosti už vyschnuté a jeho suché koryto sa nachádza niekde na katastrálnych hraniciach obcí Motyčky a Baláže. V pramennej oblasti potoka Čremošné, vrchmi Krčahmi a Bukoveckými panskými lúkami. Jazero je zaujímavé z hľadiska prírodného, historického, ale pravdepodobne aj archeologického.

Archeologický výskum by mohol priniesť nové zistenia – možno prekvapenia vzhľadom na množstvo pravekých hradísk z doby bronzovej – ktorých obyvatelia si uctievali jazerné božstvá darmi a obetami. Keby aj nie tak má určite význam pre cestovný ruch a aj praktický. V dôsledku klimatických zmien v 21. storočí v Českej republike pristúpili Štátne lesy k budovaniu umelých vodných nádrží a zadržiavaniu vlahy a vody v lesoch.

My máme v okolí Banskej Bystrice a v Banskobystrickom kraji prirodzené korytá jazier a banských tajchov, ktoré sa dajú obnoviť za minimálne náklady a plniť aj tento účel.