V mesiaci knihy bola 16. marca prezentovaná verejnosti v Tajove kniha s názvom Tajov a Jabríková. Stalo sa tak v deň založenia Thurzovsko-fuggerovskej spoločnosti v roku 1495.

Obec Tajov

Tajov založil v roku 1500 Ján Thurzo v súvislosti s vybudovaním tamojšieho hutníckeho závodu – jedného z najmodernejších vo vtedajšej Európe. V Tajove huta pôsobila až do roku 1892. Tajov ako hutnícka osada bol založený na území chotárneho mesta Banskej Bystrice a panstva Radvanskovcov.

Časť Tajova ležiaca na území Radvanskovcov sa premenovala v 17. storočí na Jabríkovú. V roku 1944 sa obe obce Tajov a Jabríková spojili do jednej obce pod názvom Tajov. Tajov sa po svojom založení stal ústrednou oblasťou Tajovskej doliny ako už napísal Matej Bel.

Z Jabríkovej pochádzal najvýznamnejší slovenský vedec svetového rozmeru Jozef Murgaš, z Tajova slovenský spisovateľ Jozef Gregor-Tajovský. Smutné na Slovensku je, že katolícky kňaz Jozef Murgaš za Uhorska ako presvedčený Slovák musel opustiť Slovensko. Po vzniku Československa ako jeden zo zakladateľov štátu sa vrátil domov a chcel dožiť v rodnej krajine.

Výsledok bol, že mu maďarónsky katolícky klérus odmietol dať miesto kňaza a československé orgány na čele s Eduardom Benešom vedcovi svetového formátu odmietli dať učiteľské miesto. Preto musel Jozef Murgaš zomrieť v USA, kde si ho americkí Slováci vážili.

Zaujímavosťou Tajova je dlhovekosť tamojších obyvateľov – už pred 200 rokmi sa v celouhorských novinách písalo o zelinkárke, ktorá sa dožila 125 rokov. V roku 1981 sa tu narodil 5 000 000. obyvateľ Slovenska. Doteraz sa Slovensko nedostalo na cifru 6 000 000 obyvateľov. V Tajove sa v roku 1977 narodil aj vynikajúci slovenský futbalista Vratislav Greško, ktorý v Tajove udržuje obdivuhodnú divadelnú tradíciu v podobe Divadla u Greškov.

Jozef Gregor Tajovský

Monografia Tajov a Jabríková

Spoluzostavovateľ monografie Vladimír Sklenka o nej povedal:

„Tajov doteraz nemal napriek svojmu významu žiadnu monografiu. Som rád, že ďalšia dobrá vec sa podarila. Mňa osobne Tajov fascinuje. Obec, ktorá dala Slovensku osobnosti ako Jozef Murgaš, Jpozef Gregor-Tajovský, ale aj napríklad jednorukého rezbára Eduarda Gregora a ďalších. Eduard Gregor ide dostať v tomto vyznamenanie Ministerstva obrany. V Tajove na majálesoch študentov katolíckeho banskobystrického gymnázia za Štefana Moysesa viali slovenské zástavy už v období Uhorska. Majálesy sa konali na súčasnom tajovskom futbalovom ihrisku. Tajov okrem dlhovekosti má jednu zaujímavosť – pravdepodobne tiež genetickú – jeho obyvatelia boli  a sú nadaní pre elektrotechniku (nejde len o Jozefa Murgaša), pre umenie všeobecne (či už hudba, alebo maliarstvo).

Vladimír Sklenka

Kniha, ktorá vznikla verím, že bude prínosom nielen pre Tajov a Banskú Bystricu – ale aj Slovensko. Spolupracovali sme na nej napríklad aj s Fuggerovským archívom v Nemecku a kniha prináša množstvo nových zistení. Kniha má 328 strán a je najväčšia svojím rozsahom z kníh na ktorých som sa podieľal a to nemohlo množstvo materiálu a príspevkov byť do knihy zaradených.

Chcel by som sa poďakovať spoluzostavovateľom a autorom Anke Chlebovcovej, Anite Murgašovej – Kovalčíkovej, Soni Šváčovej a ďalším, ktorí na knihe spolupracovali za ich odvedenú prácu. V neposlednom rade patrí moje poďakovanie aj bývalému starostovi Tajova Lacovi Surovčíkovi a súčasnej pani starostke Janette Cimermanovej, ktorí majú vrúcny vzťah k Tajovu. Monografia sa na verejnosť kvôli covidu dostala až teraz. V máji sa bude konať v Tajove aj slávnostné uvedenie knihy do života.“

Záujemcovia o túto knižnú publikáciu Tajova a Jabríková si ju môžu zakúpiť zatiaľ len priamo na Obecnom úrade v Tajove.